Slovensko sa pýši mnohými kostolmi zasvätenými svätému Michalovi archanjelovi. Tieto sakrálne stavby sú svedkami bohatej histórie a kultúry našej krajiny, pričom každá z nich má svoj jedinečný príbeh a architektonické čaro.
Interiér kostola sv. Michala Archanjela v Skalici
Kostol sv. Michala Archanjela v Skalici
Srdcom Skalice je námestie plné pamiatok, ktoré má unikátny tvár v podobe trojuholníka. Farský kostol sv. Michala vás očarí svojou architektúrou zvnútra aj zvonku. Po úpravách dnes môžeme obdivovať viaceré stavebné slohy - gotiku, baroko, renesanciu. Počas letnej sezóny sa dá navštíviť aj mohutná renesančná veža, odkiaľ je pekný výhľad na celé mesto. Jednorazový výstup na vežu farského kostola stojí 2€ pre dospelých a 1€ pre deti a seniorov.
Tip: Blízko námestia sa nachádza cukráreň Šagat, najlepšia v okolí, ktorá ponúka široký výber chutných zákuskov a bohatý sortiment dezertov.
Kostol sv. Michala Archanjela v Brekove
V Brekove jestvoval katolícky kostol nepochybne pred 14. storočím, avšak písomne je zdokumentovaný od 14. storočia. Zemepánmi Brekova boli od 14. storočia šľachtici Drugethovci. Kostol rím. kat. pochádza z roku 1742, v r. 1937 bol rozobraný a na jeho mieste postavený nový, podstatne zväčšený kostol sv. Michala Archanjela. Na začiatku obce stojí kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z r. 1904.
Archeologické a jazykovedné doklady svedčia, že brekovské sídlisko jestvuje nepretržite od 8. storočia, takže patrí k najstarším slovenským sídliskám v priľahlom okolí. Najstarší nepriamy písomný doklad o dedine Brekov je z roku 1307 a priamy doklad je z roku 1314.
V roku 1600 malo sídlisko 12 poddanských domov, dom miestneho zemana, faru a kostol. V roku 1715 tam žilo 9 poddanských domácností, v roku 1720 už 14 domácností, v roku 1828 bolo 77 domov a 580 obyvateľov. Súčasťou dediny bol vodný mlyn a v chotári sa nachádzali aj vinice.
Na výraznom kužeľovitom kopci sa nachádzajú kamenné ruiny hradu, o ktorom je najstarší zápis z roku 1307. Hrad dal postaviť uhorský kráľ v 13. storočí. Majetkovou súčasťou hradného panstva bolo rozsiahle priľahlé územie, ktoré od 15. storočia pomenúvali ako humenské panstvo. Najtrvalejšími vlastníkmi hradu Brekov boli šľachtici Drugethovci. Okolo roku 1640 už bol rozbúraný.
V r. 1971 bola otvorená nová ZŠ pre 1. -4. roč. a v r. 1995 nová MŠ. Obyv. sa zamestnali v JRD, ostatní odišli do priemyslu. Vznikla nová výstavba domov v tvare L a neskôr štvorcová. Obec je elektrifikovaná, má vodovod a je splynofikovaná. Má školu, kultúrny dom. V r. 1927 bol založený "Dobrovoľný požiarny zbor".
TK Rekonštrukcia hradu Krásna Hôrka
Kostol sv. Michala Archanjela (gréckokatolícky)
Kostol sv. Michala Archanjela (gréckokatolícky) je neoklasicistický, postavený roku 1879. Je jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria a s rovným stropom. Pred svätyňou sú po stranách malé kaplnky. Na ľavej strane je umiestnený oltár Božského srdca. Veža je s barokovou baňou. V roku 1968 bola ku svätyni zo severovýchodnej strany pristavaná sakristia a v roku 1994 opravená veža kostola, ktorá bola pokrytá medeným plechom.
Ikonostas z roku 1896 tvorí drevená trojradová architektúra s cárskymi dverami a spodnými obrazmi od Jána Bogdanského z Dobromilu z roku 1896. Na pravej strane ikonostasu je inštalovaná ikona prešovského biskupa Petra Pavla Gojdiča a na ľavej strane ikona biskupa Vasiľa Hopku. V roku 1987 sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia ikonostasu v hodnote 262 876.- Kčs. Zlatenú stenu a drevené ornamenty v roku 1995 nanovo zhotovil rezbár Michal Hutník zo Sulína.
Kostol sv. Michala Archanjela v Držkovciach
V obci Držkovce je gotický kostol sv. Michala archanjela z 13. stor., v barokovom štýle. V r. 1935 v centre obce vyrástol nový rím. kat. kostol. Prvá pís. zmienka je z r. 1243, keď sa spomína Durusk. Počas 2. svet. vojny bola obec pripojená k Maďarsku. Obyv. obce sa zaoberali poľnohosp., prácou v lesoch a hrnčiarstvom. Z Držkoviec pochádza akad. maliar Štefan Dúdor (1949 - 1987), ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne.
Poľnohosp. podnik z Rožňavy prenajíma poľnohosp pôdu. V obci je zriadená MŠ, ZŠ pre 1. - 4. roč., ŠJ, klub detí. Pošta Gemerská Ves.
Kostol sv. Michala v Kežmarku
V roku 1987 odkryl archeologický výskum vedený Michalom Slivkom a Františkom Javorským na Michalskom vrchu v Kežmarku zvyšky zaniknutého Kostola sv. Tá vznikla niekedy v 11. alebo 12. storočí vo vyvýšenej polohe nad riekou Poprad na mieste staršieho osídlenia z obdobia Veľkej Moravy. Kostol tu postavili zrejme už niekedy v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o existujúcom kostole pochádza už z roku 1251. Kostolík mal podobu neveľkého jednolodia s kvadratickou svätyňou. V druhej polovici 13. storočia bola k nemu pristavaná západná veža. V prvej tretine 15. storočia bolo k západnej stene lode a severnej stene veže pristavaná murovaná kostnica.
Základy kostola sv. Michala v Kežmarku
Dedina i farnosť si zachovali nezávislosť na Kežmarku až do 15. storočia. Počas vpádu husitov v roku 1433 sa kostolík stal ich opevneným bodom pre útoky proti Kežmarku. Patrocínium sv. Michala sa uchovalo v pamäti ľudu a bolo využité pri výstavbe chráme v neďalekom Malom Slavkove v priebehu 16. Veľký zásah, ktorý zničil veľkú časť lokality vrátane zvyškov takmer celého kostolíka, znamenali zemné práce pri výstavbe železnice v roku 1916. Pri nich bola odstránená časť kopca. Pri záchrannom výskume v roku 1987 boli odkryté okrem iného aj zvyšky kostolíka. Pri ňom sa ukázalo, že úpravami terénu v roku 1916 boli zničené zvyšky muriva svätyne a takmer celej lode. Zachovali sa len západná stena lode so šírkou 10 m a základy k nej pristavanej hranolovej veže s pôdorysom 6 m x 4,5 m, pričom jej murivo bolo hrubé cca 1,5 m. Pri výskume sa našlo aj 96 hrobov, z ktorých najmladšie pochádzali ešte z 18. Po ukončení výskumu boli zvyšky sakrálnej stavby opätovne zasypané a nie sú nijako prezentované.
Kostol sv. Michala Archanjela v Ploskom
Kostol sv. Michala Archanjela sa nachádza v okrese Košice-okolie, Košický kraj, vo farnosti Ploské, dekanáte Košice-Východ, Košickej arcidiecézy. Neskorogotický kostol z 15. storočia (1436) je jednoloďová stavba s dlhým polygonálnym uzáverom presbytéria, ktoré nadväzuje na dlhú gotickú loď. V presbytériu sa zachovala neskorogotická hviezdicová klenba s rebrami klinovej, v skosení vyžľabenej profilácie. V styčných bodoch klenby sú svorníky a štítky s erbami. Rebrá dosadajú na konzoly, ktoré majú masky a heraldické štíty. Loď kostola bola barokizovaná a má tri polia pruskej klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsové nadstavcové hlavice odstupňovaných združených pilastrov. Na západnej strane lode je vstavaný organový chór s konvexne vydutým parapetom s rastlinnou ornamentikou.