Ako zistiť, či som katolík: Hľadanie viery a duchovného života

Premýšľate, že by ste sa stali katolíkom? Alebo rozmýšľate o tom, že by ste začali brať svoj duchovný život vážne, ak ste to doteraz nerobili? Nuž, neviem, či je konvertovanie na katolicizmus dobrý nápad. Byť katolíkom - to nie je ako vstúpiť do klubu blahobytu. Byť katolíkom - to znamená byť tak trochu blázon. Trochu blázon z lásky pre Krista a trochu blázon z lásky pre Máriu a následne aj z lásky pre ostatných.

A tie bláznivé veci, ktoré my katolíci robíme, mnohokrát vadia tým, ktorí nie sú katolíci, pretože väčšinou berú ako obvinenie to, že práve tí, ktorí sú „racionálni“, sa môžu mýliť. Ale to rozhodne nie je naším úmyslom. Čo sa stane, je to, že žijeme „bláznivo“ a v zmysle „zdravého uvažovania“ tohto sveta by mali byť naše životy úplnou katastrofou. A tak nech slúži tento malý článok ako varovanie: ak premýšľate nad konvertovaním na katolícku vieru, takmer nevyhnutne sa stanete „zvláštnou“ osobou. Možno sa dokonca stanete šťastným človekom a nič nie je v takom protiklade s týmto smutným svetom, v ktorom žijeme, ako skutočne šťastný človek. Záväzne sa stať katolíkom je jednosmerná cesta.

Všetky Božie deti na zemi sú v tomto ohľade podobné. Od chvíle, keď sa ich viera stala živou a skutočnou, sa modlia. Toto je jeden z najbežnejších znakov všetkých vyvolených Božích: „vždy sa modliť a neochabovať“ (Lk 18:1). Duch Svätý, ktorý z nich robí nové stvorenia, v nich vypracováva vedomie adopcie a vedie ich, aby volali: „Abba, Otče“ (Rim 8:15). Keď ich Pán Ježiš oživuje, dáva im hlas a jazyk, a hovorí im: „Nebuďte viac nemý.“ Boh nemá žiadne nemé deti. Modlitba je rovnakou súčasťou ich novej prirodzenosti, ako je plač súčasťou prirodzenosti dieťaťa. Vidia svoju potrebu milosrdenstva a milosti. Cítia svoju prázdnotu a slabosť. Nemôžu konať inak.

Pozorne som sa pozrel na životy Božích svätých v Biblii. Od Prvej knihy Mojžišovej po Zjavenie Jána som nenašiel jediného, ktorý by nebol človekom modlitby. Charakteristikou zbožných je, že „vzývajú Otca“ (1Pt 1:17), alebo „meno nášho Pána Ježiša Krista“ (1Kor 1:2). Čítal som životopisy mnohých významných kresťanov, ktorí žili na zemi od biblických dní. Zistil som, že niektorí boli bohatí, niektorí chudobní. Niektorí vzdelaní, iní nevzdelaní. Niektorí boli episkopáli a niektorí kresťania iných mien. Niektorí boli kalvíni a niektorí arminiáni. Niektorí mali zaľúbenie v liturgii a niektorí ju nepoužívali vôbec. Jednu vec ale mali všetci spoločnú. Študujem súčasné správy misionárskych spoločností. S radosťou vidím, že pohanskí muži a ženy v rôznych častiach sveta prijímajú evanjelium. Ľudia sa obracajú v Afrike, na Novom Zélande, v Hindustane, v Číne. Títo ľudia sa od seba prirodzene líšia v každom ohľade.

Nepopieram, že človek sa môže modliť nehorlivo a neúprimne. Ani na okamih nepredstieram, že holá skutočnosť, že sa človek modlí, dokazuje všetko ohľadom jeho duše. Hovorím ale toto - nemodliť sa je jasným dôkazom, že človek ešte nie je skutočným kresťanom. Nemôže si skutočne uvedomovať svoje hriechy. Nemôže milovať Boha. Nemôže sa pokladať za Kristovho dlžníka. Nemôže túžiť po svätosti. Nemôže túžiť po nebi. Ešte sa musí znova narodiť. Ešte sa musí stať novým stvorením. Môže sa sebaisto chváliť vyvolením, milosťou, vierou, nádejou a poznaním - a oklamať neznalých. A navyše tvrdím, že zo všetkých dôkazov skutočného pôsobenia Ducha je zvyk horlivej súkromnej modlitby jeden z najviac dostatočných, ktoré môžeme menovať.

Človek môže kázať z falošných motívov. Človek môže písať knihy, nádherne hovoriť a zdať sa svedomitým v dobrých skutkoch - a predsa byť Judášom Iškariotským. Človek ale málokedy ide do svojej komôrky a v skrytosti vylieva svoju dušu pred Bohom, ak to nemyslí vážne. Samotný Pán označil modlitbu za najlepší dôkaz skutočného obrátenia. Viem, že predtým, ako sa človek začne modliť, môže sa v jeho mysli toho odohrávať mnoho. Môže mať mnoho presvedčení, túžob, prianí, pocitov, zámerov, predsavzatí, nádejí a obáv. Všetky tieto veci sú ale neistými dôkazmi. Môžeme ich nájsť aj pri bezbožných ľuďoch, a často vyjdú nazmar. V mnohých prípadoch nie sú trvácnejšie ako ranná hmla a rosa, a rýchlo sa pominú.

Viem, že Duch Svätý, ktorý povoláva hriešnikov z ich hriešnych ciest, ich v mnohých prípadoch vedie k známosti Krista veľmi pomaly. Oko človeka však môže rozsúdiť iba to, čo vidí. Nemôžem nazvať kohokoľvek ospravedlneným, kým neuverí. Neodvážim sa povedať, že ktokoľvek verí, kým sa nemodlí. Nedokážem pochopiť nemú vieru. Prvým skutkom viery bude hovoriť k Bohu. Viera je pre dušu to, čo je život pre telo. Modlitba je pre vieru to, čo je dych pre život.

Nikdy sa nečuduj, ak budeš počuť služobníkov evanjelia tak veľa hovoriť o dôležitosti modlitby. Toto je bod, ku ktorému ťa chceme priviesť - chceme vedieť, že sa modlíš. Tvoja doktrína môže byť správna. Tvoja láska k protestantizmu môže byť vrúcna a zjavná. To všetko ale môžu byť iba znalosti hlavy a túžba po príslušnosti. Chceš zistiť, či si skutočný kresťan?

Rozdiely medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou

Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii. Tu sú niektoré z nich:

• Autorita: Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.
• Tradičná štruktúra a hierarchia: Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.
• Sakramenty: Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
• Viera a skutky: Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
• Úcta k svätým a Panne Márii: Katolícka cirkev praktizuje úctu k svätým a obzvlášť k Panne Márii, ktorá má špeciálne miesto v katolíckej náuke a modlitbách.

Manželstvo v Katolíckej cirkvi

Manželstvo medzi kresťanom katolíkom a pokrsteným, ktorý nepatrí do Katolíckej cirkvi, sa nazýva miešaným manželstvom. Takéto manželstvo je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané. Už apoštol Pavol a potom významné osobnosti prvých storočí Cirkvi, ako sv. Cyprián, Tertulián, sv. Ambróz, sv. Augustín, upozorňujú, že manželstvo medzi osobami, ktoré nevyznávajú tú istú vieru, môže byť nebezpečné pre zľahostajnenie vo viere alebo pre úplné zrieknutie sa viery. Aj keď manželská láska je obrazom Kristovej lásky k Cirkvi, predsa by viera mala byť v našom živote tá dôležitejšia, pretože - ako povedal pápež Benedikt XVI. - až viera nás vedie k výšinám.

Spomínané dovolenie kompetentnej autority na slávenie miešaného manželstva chce snúbencov pozvať k hlbšiemu premýšľaniu nad realitou, ktorá ich v miešanom manželstve čaká. Tie odlišnosti sa dotýkajú napríklad postoja k nedeľnej svätej omši, pristupovaniu k sviatostiam, dodržiavaniu pôstnej disciplíny, sláveniu sviatkov a podobne. Rozdiely môžeme nájsť aj v oblasti morálky. Mohli by sme teda povedať, že miešané manželstvá vyžadujú od členov rodiny omnoho väčší rešpekt a úctu k potrebám toho druhého.

Na otázku ohľadom manželstva v katolíckom kostole s protestantom je odpoveď kladná. Je to možné s dovolením kompetentnej autority. Kňaz, ktorý vás bude pripravovať na prijatie sviatosti manželstva, si toto dovolenie vyžiada z biskupského úradu. Predchádzať tomu bude tzv. Katolícka stránka vyhlási, že v manželstve bude žiť podľa svojej katolíckej viery, a sľúbi, že urobí všetko, čo bude môcť, aby všetky deti z tohto manželstva boli po katolícky pokrstené a vychovávané. Katolík má teda naďalej vyznávať svoju vieru a zdokonaľovať sa v nej aj cestou manželstva. Od nekatolíckej stránky sa nežiada, aby svoju vieru zanechala a zanedbávala náboženské úkony, ktoré sú jej vlastné.

Pre nekatolícku stránku môže byť ťažko pochopiteľná požiadavka, aby všetky deti z tohto manželstva boli po katolícky pokrstené a vychovávané. Katolícka stránka má preto svojím životom a kvalitou lásky voči manželskému partnerovi i deťom preukázať pozitívne výsledky katolíckej výchovy. Zároveň platí, že obaja rodičia majú povinnosť i právo vychovávať svoje deti. V miešanom manželstve sú obaja manželia pokrstení. Preto sv. Ján Pavol II.

Byť katolík - výzvy a odmeny

Katolíci veria, že Boh nás stvoril s určitým zámerom a že ak dokážeme objaviť tento zámer, môžeme sa usilovať o svätosť. Svätosť je Boží plán pre naše životy - a ak nasledujeme Boží plán, ako by sme mohli byť nešťastní? Dokonca aj mučeníctvom sa dá veľa získať, pretože nevkladáme svoje šťastie do tohto života, ale spoliehame sa na neuveriteľnú odmenu, ktorú pre nás pripravil Boh.

Objaviť zmysel svojho života možno zmení vaše priority a to, čo sa zdalo predtým dôležité (napríklad kúpiť si nové auto), bude teraz druhoradé. Nebezpečné je, že tieto priority budú dokonca nahradené úplne „smiešnymi“ vecami, ako napríklad účasť na katechizme alebo pomoc obetiam zemetrasenia. Kresťanstvo obráti vaše priority hore nohami. A budete vyzerať ako blázni.

Katolíci sú v podstate proti všetkému, čo považuje dnešný svet za „normálne“, keďže sa snažíme udržať si názory, ktoré sú v protiklade s dominantnou kultúrou. Vždy sme „nemoderní“. Sme proti potratom, rozvodom, eutanázii, pretože nehľadáme ľahkú cestu! Veríme, že každý má právo poznať pravdu, a takisto veríme, že musíme ponúknuť túto pravdu každému.

Niektorí blázniví katolíci hovoria, že Boh im ukázal, že mu musia zasvätiť celý svoj život. A akoby toho nebolo dosť, rozhodnú sa žiť po zvyšok života v celibáte! Sú to naši obľúbení „blázni“ a podľa štandardov tohto sveta by to mali byť najsmutnejší a najnešťastnejší ľudia na svete.

Katolíci veria, že život je oslava - a tak sa musí oslavovať. Čítame dokumenty, ktoré píše pápež, študujeme ich a píšeme knihy a následne máme o nich rôzne konferencie. Prečo? Veci, ktoré hovorí tento starší muž, dávajú zmysel a zakaždým, keď ho sledujeme, presviedčame sa, že to, čo hovorí, je pravda. Veľké pravdy, pri ktorých sa svet cíti nepríjemne, vyšli počas posledných dvadsiatich storočí z úst a z pera pápeža.

Prenasledovanie je takmer vodoznakom, ktorý odlišuje pravého katolíka od „pohodlného“ katolíka. Prenasledujú vás? Určite ste dobrý katolík! Sme blázni? Nuž, verím, že už som to niekoľkokrát spomenul. Ježiš nám povedal v reči na hore (blahoslavenstvá), aby sme boli šťastní, kedykoľvek nás budú prenasledovať. Prečo? Lebo v nebi bude naša odmena veľká! Považuje nás Ježiš za hodných trpieť pre jeho meno?

Na veľkú chorobu veľký liek. Máme sviatosť zmierenia, ktorú môžeme využiť toľkokrát, koľko je potrebné! Zhrešili ste? Choďte na spoveď! Zhrešili ste znovu? Opäť sa vyspovedajte! Čože? Vyznať všetky svoje hriechy inému hriešnikovi? Čo je to za bláznovstvo? Nezáleží na tom, aké veľké sú vaše hriechy, spovedník má skúsené ucho! A popritom je on sám hriešnik, takže bude k vám pristupovať s jedinečným milosrdenstvom. A keď vyjdete zo spovednice… toľká úľava pre dušu! Zdá sa nám, akoby sme niesli na duši náklad o veľkosti sveta, a potom, po spovedi, je preč. Úľava je úplná!

Aby ste mohli byť šťastný, musíte byť schopný brať veci s ľahkosťou. My katolíci sme už takí. Neberieme nebezpečenstvo príliš vážne, lebo vkladáme celú svoju dôveru v Boha. Môžeme byť šťastní uprostred nešťastí tohto sveta? No keďže sa nenecháme ľahko odradiť, taktiež vieme, že Boh nás volá bojovať proti týmto nešťastiam a že musíme zmeniť svet.

Tabuľka: Porovnanie katolíckej a evanjelickej cirkvi

Hierarchia Katolíckej Cirkvi

tags: #kde #som #vedeny #ako #katolik