Poslanie Ducha Svätého je vždy spojené s poslaním Syna a je naň zamerané. Jednorodený Syn Otca, počatý ako človek v lone Panny Márie, je „Kristus“, čiže pomazaný Duchom Svätým už od začiatku svojej ľudskej existencie, hoci sa to stane známym len postupne: pastierom, mudrcom, Jánovi Krstiteľovi, učeníkom.
Mária aj Jozef sa nepochybne od detstva modlili za to, aby prišiel Mesiáš a spasil Izrael. No podobne ako ostatní Izraeliti, ani oni nevedeli, kedy a ako sa to stane. Mesiáš mal prísť tým najintímnejším spôsobom: Boží Duch mal vdýchnuť Boží život do panny a sám Boh sa mal stať telom. Mocou Ducha Mária naozaj počala Ježiša, ktorý je Synom Najvyššieho. Tvorivý dych Ducha zatônil Máriu a v jej vlastnom tele začal žiť Boží Syn. Aké pozoruhodné, aké pokorné, že Boh prijal našu slabú a krehkú ľudskú prirodzenosť! Tým, že sa Mária podrobila Duchu a uverila Božiemu slovu, ktoré vyslovil anjel, stala sa nádobou Božieho života.
Ježiš sa už v detstve učil riadiť vedením Ducha. To on na neho vylieval milosť, ktorá mu pomáhala rásť v múdrosti a sile. Pri krste na Ježiša zostúpil Duch v podobe holubice, aby ho pomazal na jeho poslanie. Otec vtedy dosvedčil, že Ježiš je jeho „milovaný Syn“. Duch potom vyviedol Ježiša na púšť, aby ho tam pokúšal diabol. Tam sa Ježiš naučil dôverovať Otcovi, vzdorovať pokušeniu a pevne sa držať právd Písma - aj v ťažkých chvíľach. Ježiš - naplnený Duchom a obdarovaný jeho mocou - všetkým, čo hovoril a robil, odkrýval Božiu tvár.
Veľmi podobne bol skrytý aj Boží Duch v Ježišovi, no prinášal viditeľné ovocie. Na Ježišovom živote vidíme, čo túži Duch vykonať vo všetkých Božích deťoch: chce v nás zviditeľniť Boha. Keď do nás Duch vdýchne Boží život, zakúsime blízkosť Otca, odvahu a smelosť, autoritu a radosť, ktoré pochádzajú od Ducha. Duch žije v našom vnútri, aby nám pomohol prinášať ovocie, ktoré by sme nemohli priniesť len svojimi vlastnými silami.
Ako prijať Ducha Svätého | Derek Prince
Boží plán spásy neskončil utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním Pána Ježiša, ale napĺňa sa zoslaním Ducha Svätého. Vyliatie Ducha Svätého je eschatologickou udalosťou, udalosťou posledných časov, lebo ide o medzník, kedy do pozemských dejín ľudí vstupuje osobitným spôsobom Boží Duch. Jestvovanie sveta je udržované Božou mocou, ale tu ide o osobitné pôsobenie Božieho Ducha Svätého, ktoré nie je vlastné ľudským dejinám. Boží Duch je sila, ktorá zostupuje zhora, z Božieho sveta a vstupuje do dejín, aby ich oživila. Je to skutočnosť, ktorú ľudia môžu prijať len ako dar.
Zoslanie Ducha Svätého
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
Po východe z Egypta, keď Izrael táboril pod vrchom Sinaj, na tretí deň začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a Pán zostúpil naň v ohni a vystupoval z neho dym. Celá hora sa veľmi triasla. To preto bol zoslaný Duch Boží na tento sviatok, v ohni a jazykoch a za hukotu z neba, pretože Duch mal uviesť do používania nový zákon - zákon evanjelia a lásky, ktorý predtým ohlásil Syn človeka.
Zoslanie Ducha Svätého.
Pri opise turíčneho zázraku sa postupuje „zvonka“ smerom „dovnútra“. Opisuje sa tu silný zvuk, ktorý mal pôvod v nebi a je prirovnaný ku zvuku silného vetra. Potom sa im ukázali rozdeľujúce sa jazyky, ktoré sa podobali na jazyky ohňa a tie spočinuli na každom z nich. V závere tejto prvej časti máme konečný efekt, ktorý predchádzajúce fenomény len naznačovali: všetci boli naplnení Duchom Svätým.
Duch Svätý prišiel z neba, z hora („z oblakov“) z miesta, ktoré človek podvedome spája so sídlom Pána. Bol to prudký, mocný vietor, ktorý prišiel v sile, akoby sa tým chcelo obrazne naznačiť, že chce strhnúť a zničiť všetko staré. To, čo prichádza, je nové a nebude sa dať porovnať s tým, čo bolo predtým. Má to naznačiť jeho vlastnú silu, a silu, v akej môže vystupovať a konať každý, kto Ducha vlastní.
Ako Peter viedol ľudí k prijatiu Ducha Svätého
Keď som bol mladým baptistickým kazateľom, toto miesto v Písme mi najlepšie ukázalo, že existuje skúsenosť, ktorá nasleduje po spasení, a ktorá je v Písme nazývaná „prijatie Ducha Svätého“, „byť naplnený Duchom Svätým“, alebo „byť pokrstený v Duchu Svätom“. Filip kázal pod pomazaním Ducha Svätého. Kdekoľvek je kázané Slovo, tam pôsobí Duch, aby Slovo potvrdzoval.
Musíme pochopiť, čo hovorí Peter, že totiž Boh poslal Ducha Svätého v deň Letníc - a od tej doby je Duch Svätý už tu! Nie je potrebné čakať na Boha, aby ho poslal. Už je tu. On je jediným Božím činiteľom, ktorý dnes na zemi pôsobí.
Pokiaľ ide o krst v Duchu Svätom, nikdy som neslúžil rovnako ako oni. Formula pre prijatie Ducha Svätého neexistuje. Odo dňa Letníc bol zakaždým každý naplnený Duchom Svätým okamžite. Isteže verím v nutnosť očakávať na Boha. Ľudia naplnení Duchom potrebujú očakávať na Boha. Je to však omnoho ľahšie po tom, čo sme naplnení Duchom Svätým, než predtým. Nemusíme nechávať ľudí na naplnenie Duchom Svätým čakať. Prečo?
Boh už urobil úplne všetko, čo bolo treba urobiť pre zaistenie plánu spasenia. Poslal Ježiša. Boh už urobil úplne všetko, čo kedy bolo treba urobiť pre zaistenie nášho uzdravenia: Boh položil naše nemoci a bolesti na Ježiša a Ježiš ich niesol. V Božom pohľade sme už uzdravení! Je na nás, aby sme uzdravenie prijali.
V Biblii nikde nečítaš o tom, že by Boh alebo Duch Svätý používal násilie. Nikde nečítaš, že by Boh ľudí nútil, aby niečo urobili. Duch Svätý je gentleman. Vedie. Riadi. Je na tebe, ako budeš reagovať. To je zároveň spôsob, ako „chronických hľadačov“ privádzam k prijatiu. Väčšinou ich požiadam, aby sa postavili, keď čítam z Písma a vysvetľujem im, že Duch Svätý je dar. Položím na nich ruky a poviem: „Prijmi Ducha Svätého!“
Snažte sa, aby ten človek pochopil, že záleží na ňom, či dar Ducha Svätého prijme. Nepotrebuje prosíkať a žobrať, aby ho Boh naplnil Duchom Svätým.
Peter a Kornélius
V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“
Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba.
Peter a Kornélius.
Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.
Dary Ducha Svätého
Sila Ducha Svätého, ktorú prijali učeníci, im dáva schopnosť hovoriť. Svätý Lukáš charakterizuje Ducha Svätého ako „moc z výsosti“, vďaka ktorej sa slovo svedectva stáva prítomným v našich dejinách. Slovo svedectva zaznieva na perách učeníkov predovšetkým ako slovo chvály. V našom úryvku je vyjadrené slovami: „počujeme ich [...] hovoriť o veľkých Božích skutkoch“.
| Dar Ducha Svätého | Popis |
|---|---|
| Múdrosť | Schopnosť vidieť svet Božím pohľadom |
| Rozum | Hlbšie chápanie Božích právd |
| Rada | Schopnosť robiť správne rozhodnutia |
| Sila | Odvaha a vytrvalosť v ťažkostiach |
| Poznanie | Hlboké poznanie Boha a jeho vôle |
| Bázeň pred Pánom | Úcta a rešpekt voči Bohu |
Záujem a odmietnutie sa ukazujú ako dva druhy postojov voči prítomnosti evanjeliového posolstva a jeho predstaviteľom. Zároveň sa vytvára priestor pre príhovor apoštola Petra. Petrova kázeň nerobí iné, ako vysvetľuje a legitimizuje príchod Ducha Svätého vo sviatočný deň, zároveň umožňuje, aby Boží Duch pôsobil prostredníctvom apoštolových slov. Ostatne Peter nevystupuje ako jednotlivec, ale ako predstaviteľ skupiny Dvanástich.
Duch Svätý je božská moc, pomocou ktorej zostáva vzkriesený Pán prítomný v dejinách ako ten, kto prináša spásu, vykúpenie a oslobodenie; kto vedie svet - napriek nešťastnej udalosti s hriechom na začiatku - ku šťastnému koncu. Ak sa Cirkev neuzatvára pred Duchom Svätým, potom sa viera stáva úžasným dobrodružstvom s veľkou spontánnosťou, kreativitou, odvážnou dôverou, neomylnou nádejou, osobnou zodpovednosťou a srdečnou láskou, nepoznajúc nudu, v ustavičnej radosti s hlbokým prežívaním spoločenstva; so všetkým, čo prispieva k záchrane ľudí a čo sa stavia proti nemociam, chudobe, nespravodlivosti a nepokoju.