Teraz sa ma zmocnila divná túžba - písať ďalšie osudy svojho života. Hodlám ho celý odkladať na trovy pozdejších štúdií. Teší ma, že som im usilovným učením pôsobil radosť. Ničím sa im nemôžem za ich lásku odmeniť, a tak dodržať svoje sľuby.
Neviem, čo by na tento výrok povedali moji kolegovia. V priebehu tohto roku sa nečakane ocitol na rozhraní nového odseku života. Ostatne on má len jeden poklad - a tým mu je jeho jediný, pätnásťročný syn. Potomci svojho národa. Toľko som však spozoroval, že vzdelával ducha na úkor tela. Ktovie, čo chce mať zo syna. Vládne púhym objavením sa a pohľadom. Rodinný vzťah u Hajných je pekný.
Ach, pani bola taká útla, že sa jej vysoká postava mimovoľne nakláňala dopredu. Vidno, že je on jej a len jej, dieťa ako verná kópia obrazu. Nežná bezvládnosť dodávala jej zvláštny pôvab a omladzovala ju. Jej hlboko a poceloval úctive podanú útlu ruku. Starostlivosť; ona vzhliada k nemu s nežnou oddanosťou. Odkedy je pani doma, cítiť teplotu a vôňu. Nič nás mužov tak nezušľachťuje, ako prítomnosť nežnej, vzdelanej ženy.
Najhoršie rande v živote
Mňa, pravda, poslali napred. V doline, na ktorú som myslel, stojí mlyn. Mlynár Záhora prenajal pre nás izbu. Vedie dom, vie slušne variť. Profesor bol celý unesený, Zoltán nie menej. Vodopádu poniže padal na mlynské koleso. „Lepšie miesto ste veru nemohli nájsť, mladý priateľu,“ hovorí profesor. Iste rozumom. „Prečo ste neradili morské kúpele?“ namietam ustrašený. Máte.“ Profesor odišiel - my sme zostali.
Už sme týždeň v horskej samote; moja ťarcha pominula. Veľmi sa mi uľavilo. Verím v moc našich krásnych hôr. Ó, my tu iste darmo nebudeme! Dovnútra mlyna chodilo sa dolnou cestou. A odchádzali meliači; nás tu hore nikto neobťažoval. Taká zaujímavá. Nevedeli sme sa jej nasýtiť. Každý kamenček na dne, hoci voda bola značne hlboká. Viacej slnkom prehriata, ba až príjemne vlažná.
Zašiel som raz dopoludnia navštíviť mlynára, no nebol doma. Spravil mi ochotne po vôli. Poriadok, no celkom jednoduché sedliacke zariadenie. Mlynár k takej hosťovskej izbe, akou bola naša? Na ktorej som spával. Na moju otázku, či mlynár nebol ženatý, keď je taký sám - zamračil sa muž. Bývať - zdáte sa prívetivý, zhovorný, a takým ľudia všeličo rozprávajú. Za vyprávania vyšli sme hore schodmi a ocitli sa pri potoku na našej ceste. Pripravený na rozvláčne rozprávanie, keď si muž sadol na brvno pri potoku. Majster spravil mu po vôli, hoci by ho bol radšej videl vo mlyne. Jeho dcéruška narástla, poslal aj ju do školy; chcela byť učiteľkou.
Dievčaťa už niet. Spievala ako slávik. „Vari len nezomrela,“ dodávam napnuto. „To je to, čo vám chcem rozprávať a prosiť vás, aby ste sa môjho majstra na ňu nepýtali. No môj majster nechcel. Raz svitlo tiež také pekné ráno, ako je dnes, a našej Ruženky len niet a niet. Pochodil som všetky miestočka, kam chodievala, kde sedávala, no márne.“ „A ďalej?“ pobádam muža, plný nedočkavosti. „Teraz poviem už len to, čo sám myslím. Nechýbalo, len ten kufríček, tých trochu šiat, tie peniaze a tie písma.
Odpoludnia spravili sme zase ďalšiu prechádzku. Ozvena odpovedala na môj spev. Turčianskej slovenčine, že mal dojku Turčianku. Od tej chvíle spája nás ešte vrelšie priateľstvo. Netak mládenčeka zaujala. Keď sme sa podvečer vrátili, temer s pietou odkladal vankúš z pohovky. Ďalekohľadom bol to obrázok na pomilovanie. Kancionál: „Páči sa vám tá dedinka, pane?“ spytuje sa srdečne. „Áno, idem z kostola; zostal som aj na nešpor. Neskoro síce prídem domov - ale nech, stálo to za to.“ „Máte dobrého farára? Pekne vám káže?“ Muž sa zvláštne usmial. Nikdy som ešte nepočul tak hrať, ako hrali oba neznámi hudobníci. Flauta zapískala ozvenu; potom padlo očarenie. „To bolo krásne!“ zavolal Zoltán. Zoltán zaspal hneď, sotva sa uložil.
Kráčalo sa mi dobre v čistom rannom vzduchu a pohádkovom tichu. Na včerajšom mieste som trochu postál. ktoré vychádzalo spoza hôr - mohlo pripomínať len vidinu z povesti. Je Zoltán! Len čo zosilnie, musí si privstať, aby videl túto krásu. Pozorujúc celý mužov zjav. Bol to pekný zjav. „Čo chcete vyskúmať?“ pýta sa ma zase. „Tých hudobníkov nájdete len vo fare, inde nie. „Ďakujem za radu, ale povedali ste výrok, ktorý možno upotrebiť i v živote. výrokom. dedine nezvyklého - hodiny, ktoré ukazovali šiestu. Šli rovnako ako moje. Mysleli, že býva v meste. Lahnúť si, zavrieť oči a zdriemnuť - čin dakoľkých okamihov. Kde ste sa tu vzali, v našej zakliatej krajine?“ spytuje sa sviežo. Zvláštny úsmev prelietol okolo pier neznámeho, obrúbených peknou, plnou briadkou. Kňaz. Zvláštny dojem. Padol mi pohľad do rundely. Prečo mu dávam ten titul? Bol ním? Modlitbu vďaky za šťastne strávenú noc. Čím to bolo? Vraveli také krásne, rečnícke pery v klasickej slovenčine? Neznámy, zaujímavý sprievodca zamkol a vzal kľúč k sebe. Bol snáď učiteľom-organistom? Šli sme do onoho zeleňou zatiahnutého domu.
„Hneď, syn môj,“ zaznela zvnútra odveta milým ženským hlasom - a on vrátil sa ku mne. Pekne prestretému stolíku a ponúkol sadnúť si na jednoduchú, ohobľovanú lavičku. Pani veľmi jemného vzhľadu. Doktor bežal jej oproti, odobral podnos a položil na stôl. Najneohrabanejšiu poklonu panej. Kde som sa ja to ocitol! Aká prišla na jeho srdce, stal sa náboženským bláznom. Týchto pomýlených synov svojho národa vychovala v Prešporku. Vtom počuť kroky; obzrel som sa. Srdce udrelo mi mocne v hrudi. Ako sme prišli do rozhovoru, neviem. Žiarila z hlbokých krásnych očí. Sadli sme si k stolu. Lebo som taký šťastný, že s nimi môžem raňajkovať. Nebránili mi, zato išli ma kus vyprevadiť. Žilinského. Že prečo? Vari nemám želieť! Fanatik, bludár, sektár! Musím sa presvedčiť a túto vec preskúmať! Zoltán išiel mi už oproti; na vlastnú päsť sa okúpal, keď napísal matke list. Rozprával som mladému barónovi osudy oboch priateľov, obzvlášť Danka Žilinského. Neviem, neviem, prečo som to chlapcovi rozprával? Vedel som toto všetko.
| Svätý | Dátum | Popis |
|---|---|---|
| Theobald | 30. jún | Svätý, ktorý viedol život v samote a pokore. |
| Pambo | 1. júl | Svätý s čistou a bohabojnou mysľou. |
| Navštívenie Panny Márie | 2. júl | Sviatok pripomínajúci návštevu Panny Márie u Alžbety. |
| Heliodor | 3. júl | Svätý, ktorý bojoval proti bludárom a zasväcoval sa viere. |
| Fokas | 3. júl | Svätý, ktorý uhostil vojakov a bol za to usmrtený. |
| Udalrich | 4. júl | Svätý biskup, ktorý podporoval chudobných a bránil mesto. |
| Cyrill | 5. júl | Svätý, ktorý zvestoval Evanjelium a šíril vieru. |
Starostliví rodičia poslali ich na vysoké školy do Carihradu. V krátkom čase vynikal hlbokými vedami tak nad iných, že menovaný bol filosofom, to jest mudrcom. Vyučoval kresťanskej viere. Cisára Trajana z Ríma do oných divokých krajov vypovedaný, kde okolo r. Roku 861, dňa 30. Na hrobe jeho stalo sa mnoho divov. Sv. Sv. Človek nenie nikdy spokojným, čo by jak veľkým majetkom vládnul a strachuje sa vždy, že ho utratí. Spával na tvrdej rohoži. Jedával raz cez deň skrovné jedlo. A predsa bol osočený čo žráč. I prišiel posol od vojvodu Bavorského a doniesol sv. Udalrichovi list. Sv. Sv.
Navštívenie Panny Márie