Kánonické právo je pre život všetkých katolíkov dôležité, preto je ho dôležité poznať. Je to zákon Cirkvi, Ústava. Cirkevné právo veľa čerpá z rímskeho práva. Rimania vytvorili pravidlá hry a spolunažívania.
Vývoj Kánonického práva
Vývoj kánonického práva prešiel niekoľkými fázami:
- 1. obdobie: Prenasledovaná Cirkev (Milánsky edikt r. 313), obdobie otcov 6.
- 2. obdobie: Od Graciánovho dekrétu - po 15 stor.
- 3. obdobie: Od Tridentského koncilu (1545) - po Nový kódex.
Počas týchto období cirkev reagovala na meniace sa spoločenské a politické podmienky. Staré zákony sa rušia alebo novelizujú, preto cirkev musí reagovať na život a spoločnosť. Preto sa Kódex Kánonického Práva mení každých 80-100 rokov.
Kódex Kánonického Práva
Oficiálne vydaný kódex s názvom KKP je v Cirkvi pre život všetkých katolíkov. Starý kódex bol vydaný len v latinčine, preto preklad je nedokonalý. Najdokonalejšia právnická reč na svete je latina. Ak stolica neschváli vydanie kódexu iba do národného jazyka, môžeme to pozrieť v origináli.
Princípy Kánonického Práva
Kánonické právo sa riadi niekoľkými princípmi. Nemožno vzťahovať zákon so spätnou účinnosťou. Rešpektuje to aj štátna sféra a pochádza to taktiež z rímskeho práva. Musíme dávať pozor, kedy bolo manželstvo uzavreté, pretože môže byť manželstvo neplatné, ktoré starý kódex nepozná.
Delenie Práva
- Božie a Cirkevné: Božie právo dal Boh a Cirkevné právo dal človek.
- Prirodzené a Pozitívne: Prirodzené právo je také, ktorým sa riadi každý človek vo svedomí. Pozitívne právo je právo, ktoré nám dal Boh v Mojžišových tabuliach.
- Všeobecné a Partikulárne: Všeobecné právo platí pre katolíkov na celom svete. Partikulárne právo platí len pre určité teritórium, napr. diecézu.
- Písané a Nepísané: Písané právo je to, čo sa dočítame. Nepísané právo je zvyk.
- Súkromné a Verejné: Právo súkromné sa zameriava na jednotlivých veriacich.
Adresát Kódexu
KKP viaže všetkých latinských katolíkov. Tzn. katolíkov, ktorý prináležia do latinskej Cirkvi Rímskokatolíckej. Latinskej preto, lebo úradným jazykom je stále latina. Rímskokatolícka cirkev je jedna z 21 katolíckych cirkvi na svete.
Zdroje Kánonického Práva
Medzi zdroje Kánonického práva patria:
- Liturgia: Liturgické právo nie je súčasťou kódexu.
- Konkordáty: Uzavreté písomné dohody medzi Apoštolskou stolicou a štátom.
- Dávne privilégiá a zvyky: Platné pre tých, ktorým boli udelené.
- Zvykové právo: Ak protirečia Kódexu, tak sa zavrhujú.
- Starý Kódex z roku 1917: Ak jeho kánony neodvolávajú výslovne, alebo sú zahrnuté v novom Kódexe.
Tresty v Kánonickom Práve
Používanie interdiktov sa veľmi zúžilo. V súčasnosti už môže byť udelený len osobný interdikt. Každý trest je tzv. "ferendae sententiae", tzn. že liek treba užívať iba dovtedy, kým nevyzdravie.
Definícia Zákona
Klasickú definíciu sa pokúsil podať sv. Tomáš Akvinský: Zákon je nariadenie rozumu pre spoločné dobro, ktorý musí byť spoločnosti oznámený. Obsah zákona musí byť morálne dobrý. Zákon sa vydáva na neurčitý čas a pre celú spoločnosť. Musí mať zákonodarnú moc, ktorú v Cirkvi má na prvom mieste pápež.
Formy Zákona v Cirkvi
Medzi formy zákona v Cirkvi patrí bula. Bula je pápežský dokument veľkého významu, opatrený zlatou pečaťou. Ďalej existujú motu proprio, encykliky, dekréty a inštrukcie.
Zákonodarná Moc
Zákonodarnú moc v Cirkvi má pápež a kolégium biskupov. Pápež má riadnu nikým neobmedzenú moc. Partikulárne zákony vydávajú diecézny biskupi, konferencia biskupov a synody.
Prekladanie Farárov
Kňazi sľubujú vazalstvo biskupovi, preto nemajú veľké šance brániť sa presunom na iné miesto. Najviac presúvaní sú katolícki kňazi. Biskup má právo preložiť kňaza, ktorý nie je farárom, vždy, keď to uzná za vhodné. Ak chce biskup odvolať alebo preložiť farára, musí to konzultovať s dvomi farármi. Ak farár nesúhlasí s preložením, môže sa vzoprieť a písomne uviesť svoje argumenty. Biskup tak získa čas na prehodnotenie. Ak aj potom trvá na presune, biskup vydá dekrét o odvolaní či preložení a farár by to mal akceptovať. Má však aj možnosť odvolať sa do Vatikánu, kde padne definitíva.
| Typ kňaza | Právo preloženia | Možnosť vzoprieť sa | Odvolanie |
|---|---|---|---|
| Kňaz (nie farár) | Biskup môže preložiť vždy | Nie | Nie |
| Farár | Biskup po konzultácii | Áno, s argumentmi | Áno, do Vatikánu |
Cirkevné predpisy o prekladaní farárov hovoria, že ak dobro duší alebo potreba cirkvi vyžaduje, aby farár bol preložený, biskup mu má písomne navrhnúť preloženie a odporučiť, aby s tým súhlasil. Ak farár nemieni vyhovieť, dôvody má vyložiť písomne. Ak biskup napriek predloženým dôvodom usudzuje, že nemusí odstúpiť od zámeru, má zvážiť dôvody, ktoré sú za preloženie alebo proti nemu.