V slovenskej spoločnosti zohrávajú verejní činitelia kľúčovú úlohu pri formovaní a spravovaní vecí verejných. Ich činnosť má priamy dopad na životy občanov, a preto je dôležité, aby sme rozumeli ich definícii, poslaniu a výzvam, ktorým čelia.
Čo znamená zmierenie?
Asi je dobré povedať si, čo je vlastne zmierenie, aby to nebolo len prázdne slovo alebo vyjadrenie prázdnej túžby. Zmierenie v prvom rade znamená zmýšľať o inom človekovi šľachetne. Znamená to hľadať medzi ľuďmi to, čo spája a hľadať medzi nezmierenými možnosť odpustenia. Ďalej zmierenie predpokladá náhradu krivdy. Ak sa toto všetko udeje, potom môže začať cesta zmierenia.
Návšteva Svätého Otca Františka
Pápež František na Slovensku (2.)
Myslíte si, že prítomnosť Svätého Otca spôsobí, že politici vo vlastných stranách i medzi stranami navzájom sa prestanú hádať? Myslíte si, že prítomnosť Svätého Otca stopne všetky rozbehnuté politické hry, šarvátky a ktovie, čo všetko ešte? Myslíte, že prítomnosť Svätého Otca naozaj tak zmení politikov, že odrazu budú myslieť na dobro ľudí v našej krajine? Ale nebuďme len pri politikoch…, že susedia si odpustia a podajú si ruky? Alebo rozvadení v rodinách urobia to isté? Že otcovia a mamy, ktorí zutekali zo svojich rodín, vrátia sa k svojim rodinám? Že bude vo väčšej úcte život iného človeka, človeka núdzneho, zvlášť bezbranného - teda od okamihu počatia až po prirodzenú smrť?
Keď príde na Slovensko Svätý Otec František, možno nespomenie presne tieto témy, možno spomenie niektoré iné. Ale i tie, iste budú mať oporu v nemennej náuke Cirkvi. Aké budú reakcie? Budú zmierovať rozdelených? Alebo budú iné komentáre? Pre nás by to nemalo byť až také dôležité, lebo sa už teraz chceme otvárať na posolstvo, ktoré nám prinesie Svätý Otec. Iste bude vložené do kontextu mnohých udalostí, ktoré aktuálne prežívame. Dovoľme teda, aby nás slová Svätého Otca prebrali z určitej letargie, rezignácie, spánku, nezáujmu o dianie okolo nás.
Návšteva Svätého Otca Františka sa udeje v Roku sv. Jozefa a Roku rodiny Amoris laetitia. Tieto úmysly vyhlásil sám Svätý Otec František a ako možno viete, má aj sochu spiaceho sv. Jozefa, ktorá má pre neho značný význam. Avšak exegéza, ktorú ponúka aj sám Svätý Otec František, poukazujúc na spiaceho sv. Jozefa, nehovorí o tom, že Jozef spí spánkom, ktorý by ignoroval dianie okolo neho. Sv. Jozef je v stálom „pohotovostnom režime“ bedlivosti. Zvlášť je bedlivý, citlivý na to, čo mu povie Boh a je pohotový to aj plniť. Príklad sv. Jozefa sme pozvaní osvojiť si a rozvíjať zvlášť v tomto roku, ale myslím, že najmä v čase prípravy na príchod Svätého Otca by sme v tom mali intenzívne pokračovať a tento postoj učenlivosti prehlbovať, aby sme zachytili posolstvo Svätého Otca. Mali by sme byť napokon pripravení vstať a konať ako sv. Jozef, podľa tých slov, ktoré nám budú adresované Svätým Otcom.
Alebo budeme ako sv. Jozef v stálom bedlivom a „pohotovostnom režime“, aby sme sa nevrátili do „egyptského otroctva“. Tešme sa zo slov Pána Ježiša z dnešného evanjelia: „Zvelebujem ťa Otče, že si tieto slová, myšlienky zveril nie tým múdrym, tým premúdrelým, ale maličkým“ (porov. Mt 11, 25). Maličkým, ktorí sa prejavujú pokorou a otvorenosťou.
Verejní činitelia a ich poslanie
Keby som urobil určité prepojenie myšlienok v súvislosti s postavením a poslaním Mojžiša, tak poviem, že on vo chvíli oslovenia je už v postoji verejného činiteľa. Je predsa postavený na čelo národa a pred faraónom má hájiť právo národa, aby tento Bohom vyvolený národ žil podľa Božích zákonov. Také isté oslovenie, výzva je adresovaná aj našim verejným činiteľom. Veď takmer v každej strane sú kresťania. Možno práve v tomto duchu predstavilo 16 politických strán z rôznych krajín Európy „Deklaráciu o budúcnosti Európy“, v ktorej sa odvolávajú na žido-kresťanské korene Európy, na tie korene, ku ktorým sa treba vrátiť a na ktorých treba budovať. 16 strán z niektorých krajín Európskej únie. Dal by Boh, aby sa tam pričlenila aj niektorá strana zo Slovenska, lebo zatiaľ tam ani jedna nie je. Mojžiš ako verejný činiteľ oslovený novým poslaním, vlastne dokumentuje v tomto Božom pláne to, o čom hovoríme.
Naši verejní činitelia ak vyjadrili krásnu túžbu, že Svätý Otec prinesie zmierenie, treba si uvedomiť, že bez ich pričinenia to nebude. Teda milovaní bratia a sestry, všetko okolo nás môžeme dôsledne vnímať, ale môžeme si pred tým aj zatvárať oči a nevnímať niektoré hrozby a dianie okolo nás, ale zobudiť sa, keď už bude neskoro.
V tejto chvíli naozaj úprimne ďakujem všetkým verejným činiteľom, ktorí dnešné Božie slovo zachytili ako osobné oslovenie, výzvu a túžbu po zmierení v našej krajine a nezostávajú ľahostajní voči tejto výzve. Ani nenechávajú túto túžbu len na Svätého Otca, ale sami sa vynasnažia konkrétnymi krokmi napomôcť naplneniu tejto túžby.
Príklad Samuela Zocha
4. januára 1928 v Bratislave zomrel Samuel Zoch, evanjelický kňaz, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár, náboženský spisovateľ a autor textu Martinskej deklarácie. Už ako študent bol známy svojimi národoobrannými článkami, spolupracoval s národne orientovanou mládežou a študentskými spolkami. Počas pôsobenia v Modre sa ako redaktor časopisu Stráž na Sione zastával slovenských učiteľov, ktorí boli v čase maďarizácie často predmetom trestného stíhania. Jeho fara v Modre sa stala centrom cirkevného, ale i národného a politického diania. Po vzniku ČSR pôsobil v rokoch 1918-1919 najskôr ako správca SNR pre Bratislavu a okolie, neskôr ako župan a vládny komisár Bratislavskej župy a mesta Bratislavy. Od roku 1919 bol administrátorom biskupstva a od roku 1922 biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi. Vo funkcii biskupa sa pričinil o založenie evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave.
Oslavy 150. výročia narodenia Andreja Hlinku
Je pozitívnym znakom kultúry každého národa, ktorý si pripomína svojich zakladateľov, svoje výrazné osobnosti, ktoré sa nejakým spôsobom zaslúžili o spoločné dobro národa alebo prispeli k správnym rozhodnutiam v dejinných otázkach. Náš národ teraz prežíva takéto dni, keď si v nich pripomína 150 rokov, ktoré už uplynuli odvtedy, keď sa práve v tejto obci, v Černovej pri Ružomberku, narodil Andrej Hlinka, kňaz, verejný činiteľ, prekladateľ Svätého písma, spisovateľ, publicista a organizátor slovenského národného života v prvej polovici 20. storočia.
Keď ide o kňaza, ktorý bol zároveň verejným činiteľom, tak sa naša pozornosť sústreďuje najmä na to, aby sme v prvom rade sledovali spôsob, ako sa danému človeku podarilo skĺbiť dva veľké alebo dva základné rozmery ľudského života: službu Bohu a službu ľuďom. Andrej Hlinka bol katolíckym kňazom, ktorý si verne plnil svoje kňazské poslanie. On miloval svojich veriacich a snažil sa im pomáhať ako najlepšie vedel. Preto ešte ako mladý farár začal v Liptovských Sliačoch organizovať tzv. potravinové spolky či družstvá na vzájomnú pomoc chudobným rodinám a sirotám. Viera v Boha prežívaná správnym spôsobom ešte nikomu neuškodila, naopak, človeku vždy poslúžila, pretože mu otvorila nové horizonty poznania a dáva mu zmysel.
Andrej Hlinka vďaka svojmu kňazskému formátu dobre porozumel nášmu národu. Teda viera v Boha ide ruka v ruke s ostatnými prirodzenými hodnotami. Jedno podporuje druhé. Snažme sa preto byť dobrými kresťanmi a to nám otvorí cestu k sebe aj k nášmu národu.