Univerzitný kostol v Košiciach.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore
Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste. V rokoch 1949 - 1969 si tu veriaci postavili najskôr kaplnku Božského Srdca Ježišovho, v ktorej sa konali sviatočné bohoslužby. Mala vežičku a dva zvony. Neskôr bola zväčšená a veriacimi občanmi prestavaná na kostol.Stručná história Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Výstavba nového kostola
Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby. Na Orave sa v tom čase postavil kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore. Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.Základné údaje o kostole:- Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969.
- Celá stavba trvala 22 mesiacov.
- Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa.
- Kostol má rozmery 36 X 16 m.
- Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11 m.
- Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž.
Interiér kostola
V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci. Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža. Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška. Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore.
Obnova kostola
Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra. Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk. Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu. Celodenná adorácia pred Eucharistiou podľa rozpisu v diecéze: 28.máj, 13. august, 13.Kostol Božského Srdca Ježišovho v Radobici
V rokoch 1998 - 2001 podľa projektu Ing. arch. Antona Bartáka a pôsobenia ThDr. Ondreja Šmidriaka, PhD. bola započatá najväčšia rekonštrukcia Kostola Božského Srdca Ježišovho v jeho histórii. Iniciatíva vyšla od veriacich ľudí z Radobice, ktorí svojimi modlitbami a finančnými obetami postavili toto nové, veľké dielo. Slávnostnú konsekráciu vykonal 16.septembra 2001 Mons. Rudolf Baláž, diecézny biskup Banskobystrickej diecézy za veľkého počtu veriacich z Radobice a okolia. Z pôvodne malej architektúry kaplnky vznikol krásny, malebný kostol. Osemuholníková svätyňa, rozšírená kapacita lavíc pre veriacich, vstupná časť do kostola a zväčšenie sakrestie spolu vytvorili krásny, harmonický celok. Dominantnou časťou presbytéria je socha Božského Srdca Ježiša Krista s majestátnym rozpätím rúk.Zvony
Vo veži kostola sú umiestnené dva zvony. Jeden, menší - umieračik je jednoduchý, bez výzdoby, má hladký povrch. Väčší zvon má na páske úderového venca nápis, sčasti deformovaný , resp. jeho odliatie je neúplné. Dá sa však prečítať podstatná časť: DEUS SUPERBIS RESISTIT, HUMILIBUS AUTEM DAT GRATIAM. Text je z epištoly sv. Jakuba (4,6): „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“. Obvod zvona zdobia štyri drobné siluety anjelov hrajúcich na rôznych hudobných nástrojoch: husle, píšťala, harfa a gajdy. V súvislosti s históriou zvona si občan obce Radobica pán Karol Franc spomína, ako sa zvon dostal do Radobice. Veľký zvon pochádza zo zrušeného kostola z Čiech. Dopravený bol na vlakovú stanicu vo Veľkých Uherciach, odkiaľ ho následne pán Vladislav Košovský konským vozom dopravil do Radobice a lanami ho vytiahli hore na vežu. V dnešnej dobe sú už zvony elektrifikované.Nedávne úpravy
V rokoch 2020 - 2022 bola na kostole vymenená strešná krytina, exteriér kostola sa vymaľoval, vykonalo sa odvodnenie kostola , vymaľovanie interiéru kostola a modernizácia ozvučenia kostola. Pred kostolom vo dvore sa nachádza socha sv.Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka. Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada.Pred výstavbou kostola
Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene.
Farári a kapláni
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov. Dňa 11. Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove
Rím. - kat. kostol Kostol Božského srdca Ježišovho v Zábiedove - postavený v rokoch 1931 až 1934 - kedy ho 28.6. vysvätil otec biskup Ján Vojtašák.Krátko z histórie kostola:
V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímsko-katolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, ešte pred smrťou požiadal aby zo sumy, ktorú mu odkázal - išlo o 9181 USD - postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo. Kvôli rôznym prieťahom vdp. A.Pavčo prvú časť z odkázanej sumy, už pekne zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), zaslal otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31.decembra 1923 a ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava, výber dodávateľa stavby. Najmä výber staveniska bol zložitý. Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov), a tak zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových a na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28.júna1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vytúžený zábiedovský kostol vysvätil.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove.
Zvony
V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony (boli tri - najmenší odliaty v Kremnici v roku 1833 a nesúci nápis „Gloria in excelsis Deo.“, stredný odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás.“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce a najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi). Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936. Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny.Úpravy po roku 1989
Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca - vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra. Bola postavená nová zakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovedeľnica, sociálne zariadenie a sklad, bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou - medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydlaždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom 2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol vysvätený pomocným spišským biskupom Andrejom Imrichom. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie. Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbarialistov, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca. Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista - ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa - na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.Ďalšie sakrálne pamiatky
* Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1931 s kaplnkou Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1995.* Zvonica s kaplnkou v Hámričkách stojí na ulici Zvoničnej v miestnej časti Hámričky. 29.9.1966 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Zvonica pochádza pravdepodobne z prelomu 18. a 19. storočia.
Zvonica s kaplnkou v Hámričkách.