Kde začať Vianoce: História a tradície najobľúbenejšieho sviatku

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov. Pre niekoho ide o duchovnú záležitosť, pre niekoho viac o rodinný sviatok pokoja. Sviatky pokoja a lásky začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Ale zamysleli ste sa niekedy, kde sa vzali Vianoce a ako sa vyvíjali v priebehu histórie?

Časť ľudí sa sťažuje, že náboženský charakter Vianoc sa postupne vytráca - a majú pravdu. Treba si však pripomenúť, že ten tam nebol vždy. Prvé ponaučenie z nich bolo také, že ide o mix rôznych náboženských, pohanských a sekulárnych tradícií. Druhé ponaučenie bolo také, že významné sviatky sú úzko previazané so začiatkom a koncom úrodnej časti roka.

Vianoce majú korene v dávnych časoch a nadväzujú na tradície, kedy ľudia v tomto období oslavovali zimný slnovrat. Pri tejto príležitosti nazývanej Saturnálie si zvykli dávať darčeky, zapaľovať sviečky a zdobiť svoje domy.

Podľa kresťanskej náuky sú Vianoce sviatky, ktoré oslavujú narodenie Ježiša Krista, ktorý sa narodil v Betleheme. V 4. storočí pápež Julius I. oficiálne ustanovil dátum narodenia Ježiša na 24. decembra.

Vianoce sa začali sláviť ako kresťanský sviatok v 4. storočí. V tradícii západnej cirkvi sa pevne ustálil 25. december; vo východnej cirkvi 6. január, keďže používa odlišný kalendár.

Vianoce, sviatky pokoja a lásky, začínajú na Štedrý deň sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Na Slovensku mnohé kresťanské rodiny dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takto úctu príchodu malého Ježiška na svet. Slávnostná spoločná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou býva ryba či oblátky s medom, symbolizuje jednotu rodiny. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého dňa v katolíckych kostoloch sú polnočné omše.

Pôvod Vianoc

Narodil sa Ježiš naozaj 25. decembra? A ak nie, prečo sa jeho narodenie oslavuje práve v tento deň? Veľké kresťanské sviatky - Zjavenie Pána, Veľkonočné tríduum, Nanebovstúpenie Pána a Turíce - vznikli v prvých storočiach na Východe. Okrem Vianoc. Tie vznikli pravdepodobne v raných desaťročiach slobodnej cirkvi v prvej polovici 4. storočia v Ríme.

Najstarší záznam nájdeme vo Filokalovom Chronografe z roku 354. Tam je 25. december ako narodenie Ježiša Krista uvedený na dvoch miestach, pričom časť Chronografu, v ktorej sa nachádza jedna zo zmienok, pochádza asi z roku 330.

Rimania oslavovali tento deň ako sviatok Solis invicti - Neporaziteľného Slnka -, teda ako pripomienku slnovratu. Boh Helios sa opäť ujíma vlády a prichádza na triumfálnom voze. Kresťania nazvali tento deň Natalis Invicti - Narodenie Neporaziteľného.

Táto adaptácia podľa liturgistu Pavla Hradílka, o ktorého skúmania sa opiera aj táto úvaha o Vianociach, nebola násilná - Biblia predsa hovorí o svetle spravodlivosti (Mal 4, 2) či svetle sveta (Jn 8, 12), sv. Cyprián o pravom slnku a sv. Ambróz o našom novom slnku.

Na strope mauzólea pod Bazilikou sv. Petra sa našla mozaika s obrazom Krista, ktorý ide ako Helios na triumfálnom voze, pochádzajúca asi z polovice 3. storočia. Je to prvý dôkaz o slávení Vianoc? To sa môžeme iba domnievať.

Je však pravdepodobné, že zmyslom Vianoc nebolo potlačenie bujarých rímskych slávností, ktoré sa nazývali saturnálie, ako sa predtým uvádzalo. Tie totiž trvali od 17. do 23. decembra.

Tomáš Halík uvádza aj iný dôvod začiatku slávenia Vianoc, ktorý sa zrodil v dôsledku politických okolností. Halík píše: „Cisár Konštantín - ten, ktorý dal kresťanom slobodu a potom sa správal ako hlava cirkvi, aj keď sa dal pokrstiť až na konci života - vtlačil prastarému sláveniu zimného slnovratu politický obsah.

Zaviedol sviatok Adventus Dei, ‚príchod božského‘, ako výročný sviatok svojho nastúpenia na cisársky trón. Vtedajší kresťania v tom právom videli rúhanie, a preto začali napriek tomuto reliktu politicko-náboženského pohanstva oslavovať v tom istom čase Adventus Domini, ‚príchod Pána‘, čiže Advent a Vianoce. Pôvod Vianoc je teda spojený s kultúrnym disentom raného kresťanstva.“

Historik William Tighe tvrdil, že cirkev si ako dátum Vianoc vybrala 25. december preto, lebo sa nechala inšpirovať vierou starých Židov, že proroci sú počatí a zomierajú v ten istý deň. Takže ak bol nejaký prorok počatý dvadsiateho piateho, tak dvadsiateho piateho aj zomrel.

Kresťania v Ríme za Tertuliánových čias tak vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. K tomuto dátumu jednoducho pripočítali deväť mesiacov a vyšiel im dátum narodenia Ježiša Krista - 25. december.

Nech už to bolo tak či onak, vo 4. storočí sa v Ríme na Vianoce slávila iba jedna vianočná liturgia, a to vo dne, čiže dnešná tretia. Pravidelným miestom slávenia sa stala Bazilika sv. Petra, ktorá stála na mieste cirkusu, kde zahynulo mnoho kresťanov, a bola dokončená v rokoch 319 - 322.

Nemala vlastný klérus a využívala sa zrejme prevažne na svetské oslavy zomrelých, ktorí boli pochovaní v bazilike a okolí, vo výročný deň ich smrti. Poloha na kopci mimo mestských hradieb ju zrejme predurčila na túto novú slávnosť.

K rozšíreniu počtu liturgií došlo postupne. Slávenie troch vianočných liturgií sa interpretuje ako pokus priblížiť význam Vianoc Veľkonočnému tríduu. Ako druhá sa objavuje nočná slávnosť v Bazilike Panny Márie, dnes známej ako Santa Maria Maggiore - Bazilika Panny Márie Väčšej.

Táto bazilika bola postavená na pahorku Eskvilín v susedstve svetskej baziliky premenenej v 5. storočí na Kostol sv. Ondreja. Podľa legendy napadol v noci zo 4. na 5. augusta 358 na Eskvilíne sneh a cisár Libérius osobne načrtol v snehu pôdorys baziliky.

Po Efezskom koncile v roku 431, keď Mária dostala titul Bohorodička, biskup Sixtus III. dal baziliku prestavať na jeden z najdôležitejších chrámov mesta. Sixtova bazilika prevzala úlohu akýchsi „rímskych jasličiek“ podobných tým v Bazilike narodenia Pána v Betleheme.

Dnes sú Vianoce tu a oslavujeme ich 25. decembra. Dôležitejšia ako to, kedy, kde a prečo, je ich podstata. A tá nespočíva v množstve darčekov v červenom papieri, previazaných zlatou stuhou, ale v tom, že Boh poslúchol túžbu človeka po priblížení sa. A sám sa stal človekom.

To je ten hlavný „odkaz vo fľaši“ plávajúci oceánmi sveta.

Ako sa slávili Vianoce v minulosti

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Od Kataríny začal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov. Nevynechali podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom.

V 19. storočí sa v tento sviatočný deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. V jednom dome totiž často žilo aj niekoľko generácií pokope. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom.

A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše. Vianočná večera v podobe, ako ju spomíname vyššie bola tradičná v období od 12. do 20. storočia. Zlomovým momentom je obdobie po 2. svetovej vojne, kedy sa vplyvom zamestnanosti žien začali meniť aj zvyky v rodinách.

Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami.

V ďalekej histórii sa za dar považovalo slovo, prianie jeden druhému. Verilo sa že to, čo druhému zo srdca prajete sa počas roka skutočne splní.

V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa.

Vianočné tradície a zvyky

Samotným Vianociam predchádza prípravné obdobie, ktoré sa nazýva advent a začína 4 týždne pred Vianocami. Vyvrcholením adventu a začiatkom vianočných sviatkov je 24. december teda Štedrý deň, kedy sa rodina stretáva pri štedrovečernom stole. Nasleduje najväčší vianočný sviatok Božie narodenie, ktorý sa začína polnočnou omšou a ďalším je sviatok svätého Štefana. Tieto dva dni sú aj dňami pracovného pokoja. Vianočné obdobie sa končí 6. januára.

Vianočné sviatky sú spojené s mnohými tradíciami a zvykmi, medzi ktorými zaujímajú významné miesto aj tradičné vianočné jedlá. Asi v žiadnej rodine nesmie ako predjedlo chýbať oblátka s medom a cesnakom, ktoré sú symbolom zdravia. V určitých oblastiach sa podávajú ako štedrovečerné predjedlo opekance z kysnutého cesta, posypané makom a poliate roztopeným maslom, ktoré môžete poznať aj pod názvom bobáľky. K tradičným jedlám patrí aj polievka a to najčastejšie kyslá hubová polievka a polievka zo strukovín najmä z hrachu. V niektorých rodinách je zase zvykom štedrovečerná kapustnica, v ktorej nesmie chýbať údené, huby alebo sušené slivky. Sladkou bodkou na záver sú chutné koláčiky a vianočné pečivo. K Vianociam neodmysliteľne patria medovníčky, linecké kolieska, medvedie labky a koláče bohato naplnené makom a orechmi akým je štedrák.

Ľudia už v dávnych dobách používali zelené rastliny na ozdobu svojich príbytkov, ktoré mali priniesť hojnosť v úrode a boli aj symbolom života. Tradícia vianočného stromčeka v podobe v akej ho poznáme dnes sa datuje od 16. storočia v Nemecku a postupne sa rozšírila po celej Európe a neskôr aj do iných častí sveta. V minulosti boli stromčeky na rozdiel od dnešných zavesené nad jedálenským stolom a zdobené prírodnými ozdobami ako sušené ovocie, domáce pečivo alebo doma vyrobenými papierovými ozdobami. Zdobili ich klasické sviečky, čo ale viedlo k častým požiarom. K veľkým zmenám prišlo po objave prvého vianočného osvetlenia, ktoré predviedol vynálezca T. A. Edison v roku 1882.

Koho by nepotešilo dostať pekné vianočné prianie? Aj keď posielanie klasických vianočných pohľadníc dnes už veľmi nie je v móde, potešiť svojich blízkych môžete vianočným prianím osobne, prostredníctvom SMS alebo sociálnych sietí. Stačí napísať krátky veršík a pridať k nemu pár pekných slov. Vianočné prianie určite v kútiku duše poteší vašu rodinu, priateľov alebo tých, s ktorými nemôžete stráviť vianočné sviatky.

Na Slovensku sa obdobie Vianoc začína tzv. Štedrým dňom, ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst. Súčasťou večere sú vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor) a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka. Jedlá sa líšia podľa regiónov Slovenska.

Jedno z vysvetlení, prečo sa na Vianoce zdobí práve stromček, pochádza z raných čias kresťanstva a súvisí s Keltmi. Starí keltskí kňazi, druidi, totiž verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch či v ich kôre. Pred jednou duchovnou slávnosťou pripravovali pre bohov krvavú obetu, mladého muža. Na udalosti sa zúčastnil aj legendárny kresťanský misionár Winfried, ktorý sa rozhodol zachrániť mladíkovi život. Zhromaždeniu vyrozprával príbeh o narodení Ježiša Krista v Betleheme, o sile dobra, lásky a viery. Druidi mladíkovi darovali život a pri strome spoločne oslávili narodenie Ježiša v Betleheme.

Začiatkom 20. storočia sa pod stromčekom začali objavovať aj darčeky. Vianočný stromček sa v súčasnosti ponecháva obyčajne do Troch kráľov (6. januára).

Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj skôr, než o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a kolied. Svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber.

Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.

K vianočným sviatkom patrí aj 6. január, slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi).

Prečo sú Vianoce významné pre kresťanov

Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi. Priniesli dieťaťu dary, ktoré patrili k tomu najcennejšiemu, čo bolo možné darovať: zlato, kadidlo a myrhu.

Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc. Tento sviatok každoročne 25. decembra.

Zaujímavosti o Vianociach vo svete

Názov koleda pochádza z Rímskej ríše,kde sa spievali piesne na oslavách nového roka - calendae. V dnešnej dobe sa tradícia kolied a vianočných piesní trochu zmenila, ale Vianoce si bez nich ani nevieme predstaviť. Spievajú sa už počas adventu a moderné vianočné piesne hrajú s obľubou aj rádia. Často sa využívajú aj ako zvuková kulisa pri verejných podujatiach alebo v nákupných centrách.

Vianoce sa ako deň narodenia Ježiša začali oslavovať vo 4. storočí. Pýtate sa, kde je pôvod Vianoc? Najjednoduchšou odpoveďou je, že je to oslava narodenia Ježiša Krista. Takto sa však tento sviatok začal oslavovať až v 4. storočí, keď dátum 25. december ako oficiálny stanovil pápež Július I. Biblia totiž presný dátum neuvádza.

Podľa servera History.com sa pápež pre dátum 25. decembra rozhodol aj preto, aby absorboval pohanský sviatok Rimanov, tzv. saturnálie. Sviatok navyše pripadol aj na obdobie po zimnom slnovrate, keď sa dni zase začínajú predlžovať a končí obdobie temna a je už viac denného svetla. Prvá zaznamenaná oslava Vianoc 25. januára pochádza z roku 336.

Časť sveta naozaj oslavuje Vianoce až 6. januára, keď sa inde oslavuje sviatok Troch kráľov. Je to preto, že sa stále riadia juliánskym kalendárom, ktorý zaviedol Július Ceasar. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára vychádza na pondelok 6. januára, čo je o 13 dní neskôr ako v Gregoriánskom kalendári. Pravoslávne Vianoce, trvajúce od 6. do 9. januára, oslavuje aj okolo 80-tisíc veriacich na Slovensku, ktorí Nový rok privítajú až 14. januára.

Puritánski prisťahovalci, ktorí osídľovali Ameriku, považovali oslavy Vianoc za príliš extravagantné a podľa nich na oslavu Vianoc neexistoval žiadny podklad v Biblii. V rokoch 1659 až 1681 boli dokonca Vianoce v Bostone zakázané. Vianoce sa potýkali s problémami aj v našich končinách. Po roku 1948 sa u nás Vianoce oslavovali ako sviatky zimy a Ježiška nahradil sovietsky Dedo Mráz. Odvtedy sme, našťastie, prešli kus cesty a môžeme Vianoce oslavovať, ako sa nám páči.

Vianoce sa nezadržateľne blížia a vy opäť neviete ako ozdobiť vianočný stromček? Aký štýl výzdoby vianočného stromčeka zvoliť, akými ozdobami svoj stromček rozžiariť a do akej farby ladiť celú vianočnú výzdobu? Aj vy patríte k ľuďom, ktorí si nechávajú kúpu vianočného stromčeka na poslednú chvíľu? Alebo naopak, riešite zaobstaranie vianočného stromčeka v dostatočnom časovom predstihu? Ako vyzdobiť vianočný stromček tak, aby kráčal s dobou?

Vianočné prianie určite v kútiku duše poteší vašu rodinu, priateľov alebo tých, s ktorými nemôžete stráviť vianočné sviatky. Dá sa povedať, že Vianoce sú už čo chvíľa za rohom. Sviatky pokoja, radosti a rodiny. Ako však vyniknúť z davu a byť trendy aj počas Vianoc?

Nech vianočný stromček nosí radosť. U nás sa zdobenie vianočného stromčeka udomácnilo len v druhej polovici 19. storočia. Najskôr za krášlili len príbytky zemanov, neskôr aj meštiacke domy. Spôsob výzdoby sa časom menil.

Aj keď pôvod rozdávania darčekov nie je jasný, už sa tak robí od nepamäti. Veď i Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli dary Ježišovi. Obsah závisel od bohatstva. Už pred mnohými storočiami ste mohli dostať parfum, drahé šaty z hodvábu, papagája, či veľrybie kosti. U nás ich dnes nosí pod stromček „Ježiško“, inde zas Santa Claus, v Taliansku je to striga La Befana, v Nórsku vianočná koza Julbukk.

Ku klasickej slovenskej štedrovečernej večeri patrí kapor. Dejiny kapra majú krásny príbeh. Na naše územie však skutočne priplával z oblasti Malej Ázie a Kaspického mora. Po dobe ľadovej sa kapor rozšíril k Čiernemu moru a do Dunaja sa dostal asi pred desaťtisícimi rokmi. O pár storočí neskôr ho údajne práve rímski vojaci objavili v slovenských riekach. Tým veľmi chutil a preto ho poslali do Ríma samotnému cisárovi, ktorý bol tak chuťou nadšený, že rozkázal vytvoriť chovné rybníky. Slávnostným pokrmom sa však kapor stal na konci 19. storočia. V tej dobe bolo v Rakúsko-Uhorsku módnou záležitosťou vlastniť rybník s kaprami. Keďže kapry v zime hibernujú, rybníky sa vypúšťali, čím na dne zostali bohaté úlovky. Bolo ich vždy dostatok, preto ho ľudia či už bohatí alebo chudobnejší začali konzumovať počas Štedrého dňa. Jeho šupiny sa zvykli vložiť pod sviatočný obrus, aby priniesli hojnosť a šťastie do domu. Kapor si našiel cestu do našich sŕdc aj vďaka vianočným piesňam.

V Kanade, USA či Británii deti nechávajú pod stromčekom pre Santa Clausa sušienky a pohár mlieka, v Írsku zas koláč s mletým mäsom a pivo Guinness.

Estónci veria, že ak ich na Vianoce doma navštívi muž či žena so svetlými vlasmi je to nešťastie, ak s tmavými, tak im to prinesie úspech a pohodu. Nóri počas Štedrého dňa chodia koledovať od domu ku domu, za čo im prináleží odmena v podobe vianočných koláčikov. Spoločnosť im robí vianočná koza Julbukk alebo človek prezlečený za neposlušnú kozu.

Krajina, kde sa vyrábajú snáď všetky vianočné ozdoby a darčeky, ich vôbec neoslavuje. V Číne je len 1 % kresťanov, ktorí majú vianočnú tradíciu v jedení jablka. Slovo jablko znie v čínštine ako slovo mier, tak veria, že keď ho budú jesť, mier sa k nim aj dostaví. Kresťania v Indii sa síce neobdarúvajú, ale tradične uprednostňujú stretnutie u dobrého jedla. Nezdobia stromčeky, ale exotické mangovníky či banánovníky. Japonci vnímajú Vianoce veľmi romanticky, a tak trochu po svojom. Sú pre nich skôr oslavou šťastia a lásky. Neverili by ste, ale „štedrú večeru“ trávia v reštauráciách s rýchlym občerstvením KFC.

Akokoľvek sa už vo svete Vianoce slávia, tie naše sú pre nás asi tými najkrajšími.

tags: #kezdi #den #budu #vraj #vianoce