Kláštor Bosých Karmelitánov a Kalvária v Banskej Bystrici: História a Obnova

Severovýchodné úpätie vyhasnutej sopky Urpín je akoby oddávna predurčené na vybudovanie jedného z najkrajších skvostov mesta Banská Bystrica - Kalvárie. Kalvária, podľa väčšiny lexikónov a slovníkov odvolávajúc sa na Sväté Písmo, znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Pána Ježiša od domu Piláta na horu Golgota.

Keď sa štýl baroka jednoznačne dostal pod vplyv náboženstva a všade sa stavali nádherné kostoly a kláštory, okolo nich bolo veľa menších stavieb. Táto doba bola zaznamenaná ako rozkvet kalvárií. Rozsah kalvárií bol rôzny, od jednoduchých krížových ciest v okolí kostola alebo cintorína, cez väčšie niekoľko stanicové kalvárie až k bohatým typom ako je v našej diecéze napríklad známa Štiavnická kalvária.

Hlavnou časťou kalvárií boli zastavenia krížovej cesty; na začiatku ich bývalo dvanásť, neskoršie štrnásť. Boli zakončené kostolom alebo hrobkou Pána Ježiša.

Kalvária sa nachádza juhozápadne od mesta na vrchu Urpín. V prvej písomnej zmienke o nej z roku 1689 sa spomínajú kríže a zastavenia. Prirodzeným dôvodom prebudenia väčšieho záujmu Bystričanov o Kalváriu mohlo byť vypuknutie moru v krajine začiatkom 18. storočia. Na vrchu bola postavená v rokoch 1712-1713 Kaplnka svätého hrobu. O rok neskôr bolo dokončených aj sedem nových zastavení, ktoré lemovali chodník stúpajúci miernym svahom ku kaplnke na vrchole Kalvárie.

Kalvárska cesta obsahovala výjavy: Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade, Kristus pred Annášom bitý, Kristus pred Herodesom posmievaný, Bičovanie Krista, Korunovanie Krista tŕním, Ecce homo a Nesenie kríža. Popri chodníku bola vysadená lipovo-gaštanová aleja.

V poslednej štvrtine 19. storočia bol pašiový program Kalvárie nahradený aktuálnejšou Krížovou cestou. Počet kaplniek sa zvýšil na dnešných osem a zvyšných šesť výjavov bolo umiestnených do ohrady vrcholovej Kaplnky Svätého hrobu. Kalvária bola počas svojej existencie viackrát obnovovaná. Počas posledných desaťročí sa však chátraním a ničením vandalmi dostala do zúfalého stavu...

Na lepšie časy sa jej začalo blýskať až v posledných rokoch. Rekonštrukcia objektov Kalvárie a celého areálu v rokoch 2006-2008 si vyžiadala náklady 41,4 milióna korún (1,374 mil. EUR). Výdavky boli pokryté z darov Biskupstva Banská Bystrica, finančných prostriedkov farnosti Banská Bystrica-katedrála a darov veriacich.

Obnovená vrcholová kaplnka sa po rekonštrukcii stala Kostolíkom Povýšenia Svätého kríža, v ktorom sa pravidelne konajú bohoslužby. Vo vnútri ohrady pred kostolíkom, kde boli pôvodne obrazy znázorňujúce príbehy zo života Krista, sú dnes pamätné tabule so všetkými biskupmi banskobystrickej diecézy. Z pôvodných výjavov Krížovej cesty sa zachoval iba jeden - prvé zastavenie Ježiša odsúdeného na smrť. Výjavy zastavení, inštalované po rekonštrukcii Kalvárie, tvoria figurálne reliéfy z patinovaného plastu chráneného bezpečnostným sklom. Časť z nich ešte v kaplnkách osadená nieje. Ich autorom je akademický sochár Milan Ormandík z Kremnice.

V rámci rekonštrukcie bola okrem obnovy objektov Kalvárie ošetrená stromová aleja, vybudovaná nová prístupová komunikácia i chodníky pre peších a cyklistov. Kaplnky zastavení aj vrcholový kostolík budú osvetlené a monitorované kamerovým systémom.

Súčasťou rekonštrukcie bola aj novostavba kláštora rádu bosých karmelitánov, ktorí začali duchovne pôsobiť práve na Kalvárii a dohliadať na ňu. Budova má názov Kláštor sv. Terézie Benedikty od kríža a stala sa tretím pôsobiskom tejto rehole na Slovensku.

Vynovená Kalvária, slávnostne posvätená 28. septembra 2008 biskupom Rudolfom Balážom, predstavuje jedno z najkrajších miest stredného Slovenska...

Kríže a Zastavenia na Urpíne

Historické pramene hovoria veľmi stroho. V roku 1689 boli na Urpíne postavené kríže a prvé zastavenia. Nevieme akú mali podobu. Roky 1710 a 1713 boli pre Banskú Bystricu ťažkými. Hoci v Liptovskej, Nitrianskej a Bratislavskej župe mor rad-radom kosil svoje obete, Zvolenská župa - osobitne Banská Bystrica - sa vďaka Božej ochrane a mimoriadnym, aj keď neúprosným nariadeniam, pred morovou epidémiou uchránila. Z historických prameňov je známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto (nebola možnosť ísť modliť sa na Kalváriu v Španej Doline) a tak sa často konali prosebné procesie za ochranu mesta práve na Urpínskej hore.

V roku 1712, počas morovej epidémie, na vrchole hory dal páter Jozef Mayr postaviť tri kríže. Po skončení epidémie obyvatelia mesta z vďačnosti Pánu Bohu za jeho ochranu postavili v roku 1713 vrcholový kostolík Kalvárie - Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Postavenie tohto kostolíka inicioval taliansky obchodník Ján Markir svojim darom 50 rýnskych zlatých. Mesto poskytlo 2000 tehál a zvyšok bol dotovaný z kalvárskej pokladnice. Celú stavbu mal na starosti p. Jakub Erasim. V roku 1714 bolo postavených 7 zastavení. Neboli to však zastavenia krížovej cesty ako ich poznáme dnes.

Výsadba lipovej aleje sa datuje do roku 1722. V roku 1731 prebehla rekonštrukcia nádvoria kostolíka. Z darov Nemcov bol postavený v nádvorí nový kríž s drevenou sochou ukrižovaného Pána, zhotovenou umelcom Janom Pavlom Weisom. V priebehu nasledujúcich rokov Kalvária zaznamenala veľký rozkvet z milodarov vtedajších obyvateľov. Bol tu darovaný medený pozlátený kríž s piatimi ranami a srdcom, v ktorom bola umiestnená relikvia Svätého kríža.

V roku 1768 nemecká Kongregácia doplnila na dva postranné kríže plastiky lotrov. Ale už zo záznamov, z roku 1771 vieme, že Kalvária začala chátrať a potrebovala opravu.

Z toho istého prameňa sa dozvedáme, že nádvorie je upravené: „Vnútri priestranstva prístupného drevenou bráničkou sa nachádza vysoká biela socha Krista visiaceho na kríži. Pri jeho nohách je umiestnená socha Márie Magdalény z medi. Po bokoch sú dve veľké medené kolorované postavy, sprava Panna Mária a zľava Ján evanjelista.“

Kostolík má pôdorys kríža s polkruhovo ukončenými ramenami. Na jednoduchej hladkej trojuholníkovým štítom ukončenej vstupnej fasáde, prelomenej polkruhovo zaklenutým oknom v osi nad portálom a dvoma slepými oknami po bokoch, bola vtedy na pravej strane umiestnená kazateľnica s baldachýnovou strieškou. V interiéri bola loď zaklenutá pruskou klenbou.

V poslednej štvrtine 19. storočia pašiový program Kalvárie nahradila aktuálna pobožnosť krížovej cesty. Prvých osem zastavení bolo osadených v nikách ôsmych staníc. Mali už takú podobu ako v súčasnosti. Zvyšných šesť zastavení bolo vsadených na miesto starších výjavov v nikách ohradenia kostolíka. Z nich sa dodnes zachoval len jeden artefakt - 1. zastavenie - Ježiš na smrť odsúdený, v prevedení maľovanej pálenej keramiky. Tieto výjavy boli vyrobené v Budapešti.

V roku 1902 - 1903 postavilo mesto - ako patrón Kalvárie - v nádvorí kamenný podstavec, železný kríž s korpusom a tri sochy pod ním: postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Postranné kríže s lotrami boli vtedy odstránené.

Historické dianie v druhej polovici 20. storočia (éra komunizmu) zanechali na objekte Kalvárskej hory - Urpín svoje stopy. Z kaplniek zastavení boli zničené všetky plastiky, z nádvoria všetky sochy. Zachovalo sa len torzo plastiky prvého zastavenia a plastika umučenia Krista z centrálneho kríža. Kaplnky a kostolík s nádvorím do roku 2005 vplyvom poveternostných podmienok a vandalizmu len chátrali.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Rímskokatolícky farský úrad Banská Bystrica - Mesto v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom pričinili o zlepšenie zastrešenia historických objektov výmenou strešnej krytiny. V roku 2005 Ministerstvo kultúry poskytlo dotáciu vo výške 200 tisíc korún ako súčasť grantového systému, programu: „Obnovme si svoj dom“, čo poslúžilo na čiastočnú záchranu prvých piatich kaplniek. V prvej polovici roku 2006 sa po viacročnom hľadaní možností a finančných prostriedkov začala napĺňať túžba diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Spolu s ním sa tešia aj mnohí banskobystrickí kňazi, veriaci a tiež všetci, ktorí túto historickú pamiatku považujú za skvost mesta Banská Bystrica.

V roku 2006 bol odovzdaný kompletný projekt I. etapy rekonštrukcie všetkých kaplniek krížovej cesty a kostolíka Povýšenia Svätého Kríža vypracovaný firmou ARCHUS - architektonický ateliér, pod vedením Ing. Arch. Jozefa Frtúsa. Súčasne bola v projekte zahrnutá novostavba malého kláštora, situovaná na lúke „za chrbtom“ druhej kaplnky Krížovej cesty. V objekte kláštora boli naprojektované aj sociálne zariadenie pre pútnikov.

Keďže sa z plastík zastavení zachoval len jeden artefakt, investor, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom a architektom rozhodli, že budú vytvorené úplne nové vyobrazenia. Víťazom konkurzného konania sa stal akademický sochár Oskar Košecký z Viesky. V priebehu jedného roka mal zhotoviť plastiky. Avšak jeho tragická smrť sa podpísala na zdĺhavom hľadaní nového umelca, ktorý by vytvoril jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Po niekoľkých neúspešných výberových konaniach, v ktorých boli predstavené síce zaujímavé, ale pre nás neuspokojivé práce, nakoniec až začiatkom roku 2008 víťazne vyšla ponuka akademického sochára Milana Ormandíka z Kremnice.

Dňa 14.08.2006 sme ako vlastníci a stavitelia, ohlásili Mestskému úradu, Odboru územného rozvoja a výstavby a tiež Krajskému pamiatkovému úradu začiatok udržiavacích prác na historických objektoch. Zároveň v prázdninových a jesenných mesiacoch sme postupne začali čistiť Urpínsku alej od náletov v okolí chránených stromov.

17.5.2007 začali prvé práce. Prevedenie generálnej opravy historickej časti ako aj novostavby bolo zverené firme RANDA + R. Ihneď sa začalo pracovať na obnove kaplniek a kostolíka. V prvom rade šlo o to, aby sa ešte do zimy podarilo položiť drenáž a vymeniť strechu na vrcholovom kostolíku. Súčasne sa začali kopať aj základy pre nový kláštor. Bolo treba hneď vybudovať prípojku na vodu aj elektriku, čo bol na Urpínskej hore trochu problém. S Božou pomocou a s pomocou dobroprajných ľudí sa však aj tu našlo riešenie. Už v novembri 2007 sa tak mohla dokončiť hrubá stavba kláštornej budovy. Tešili sme sa, keď sa ešte v tom istom čase podarilo urobiť novú strechu aj s bridlicovou krytinou a 23.11.2007 osadiť novú vežičku na kostolíku.

Na týchto prácach sa podieľali partnerské firmy p. Kartíka z Banskej Bystrice a p. Janíčeka z Českej republiky. Po týchto hrubých stavebných prácach nasledovali už práce vo vnútri. Na elektrifikácii objektov sa podieľala firma ERMAKO - Vojtech Matonok. Reštauračné práce na kaplnkách a kostolíku boli zverené firme SANTA s.r.o. Ďalšie subdodávateľské firmy, ktoré sa pričinili o obnovu boli MEC CORP s.r.o., Proenergia, Males s.r.o.

Do veže kostolíka bol 19.9.2008 umiestnený 80 kg zvon, ktorý zabezpečila firma ELMONT-Albín Ivák. Na zvone, ktorý má tón gis, je nápis: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora - Urpín, A.D. 2008. Tento zvon bol slávnostne požehnaný 8. septembra 2008 pred banskobystrickou katedrálou sv.

Portál vrcholového kostolíka Povýšenia Svätého Kríža kedysi dotvárali nám už neznáme reliéfy. Dnes ho zdobia dve keramické diela akademického sochára Vladimíra Oravca z Banskej Štiavnice. Sú to dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a banskobystrickej diecézy. Ako píše Plotschius vo svojej starobylej kronike o banskobystrickom erbe: ...anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným...

Poslednou a nie málo náročnou prácou na Kalvárskej hore Urpín bola celková úprava terénu. Súčasťou historickej Kalvárie je aj tzv. Urpínska alej. Tvorilo ju 71 druhovo rozličných chránených stromov. Prevažnú časť - 59 ks tvorila lipa veľkolistá, 9 ks pagaštan konský, 2 ks agát biely, 1 ks javor poľný. Všetky stromy majú okolo 250 - 300 rokov. V súčasnosti sú v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR - Správou CHKO Poľana ošetrované podľa programu záchrany chránených stromov, vypracovaného na obdobie rokov 2006 - 2010. V rámci tohto programu, po zničení veternou smršťou bolo potrebné odstrániť viacero stromov, ktoré ohrozovali súkromné domy pod cestou.

Predbežný rozpočet na kompletnú rekonštrukciu Kalvárskej hory - Urpín Banská Bystrica bol 35,7 mil. korún. Z toho 15,5 mil. korún tvoria plánované výdavky na novovybudovaný objekt kláštora a 20,2 mil. korún na opravy historických objektov, vybudovanie chodníkov, prípojok, osvetlenia a sadových úprav. Z predchádzajúceho vyplýva, že kompletná rekonštrukcia Kalvárskej hory - Urpín vrátane projektu, stavby, ciest aj ošetrenia aleje činila 41.428.452,-Sk s DPH.

Dňa 28. septembra 2008 banskobystrický sídelný biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne požehnal celý obnovený areál Kalvárskej hory - Urpín, teraz zložený z historickej aleje so zastaveniami, vrcholového kostolíka ako aj novostavby kláštora. Celý areál sa slávnostne vyhlasuje za novú duchovnú správu s názvom Duchovná správa Banská Bystrica - Kalvária a odovzdáva sa do správy a užívania Rehole bosých karmelitánov.

Od septembra minulého roku však krásne vynovená opäť pozýva návštevníkov na stíšenie sa v tomto tichom prostredí s výhľadmi na mesto pod Urpínom...

Kalvária sa nachádza juhozápadne od mesta na vrchu Urpín. V prvej písomnej zmienke o nej z roku 1689 sa spomínajú kríže a zastavenia. Prirodzeným dôvodom prebudenia väčšieho záujmu Bystričanov o Kalváriu mohlo byť vypuknutie moru v krajine začiatkom 18. storočia. Na vrchu bola postavená v rokoch 1712-1713 Kaplnka svätého hrobu. O rok neskôr bolo dokončených aj sedem nových zastavení, ktoré lemovali chodník stúpajúci miernym svahom ku kaplnke na vrchole Kalvárie.

Kalvárska cesta obsahovala výjavy: Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade, Kristus pred Annášom bitý, Kristus pred Herodesom posmievaný, Bičovanie Krista, Korunovanie Krista tŕním, Ecce homo a Nesenie kríža. Popri chodníku bola vysadená lipovo-gaštanová aleja.

V poslednej štvrtine 19. storočia bol pašiový program Kalvárie nahradený aktuálnejšou Krížovou cestou. Počet kaplniek sa zvýšil na dnešných osem a zvyšných šesť výjavov bolo umiestnených do ohrady vrcholovej Kaplnky Svätého hrobu. Kalvária bola počas svojej existencie viackrát obnovovaná. Počas posledných desaťročí sa však chátraním a ničením vandalmi dostala do zúfalého stavu...

Na lepšie časy sa jej začalo blýskať až v posledných rokoch. Rekonštrukcia objektov Kalvárie a celého areálu v rokoch 2006-2008 si vyžiadala náklady 41,4 milióna korún (1,374 mil. EUR). Výdavky boli pokryté z darov Biskupstva Banská Bystrica, finančných prostriedkov farnosti Banská Bystrica-katedrála a darov veriacich.

Obnovená vrcholová kaplnka sa po rekonštrukcii stala Kostolíkom Povýšenia Svätého kríža, v ktorom sa pravidelne konajú bohoslužby. Vo vnútri ohrady pred kostolíkom, kde boli pôvodne obrazy znázorňujúce príbehy zo života Krista, sú dnes pamätné tabule so všetkými biskupmi banskobystrickej diecézy. Z pôvodných výjavov Krížovej cesty sa zachoval iba jeden - prvé zastavenie Ježiša odsúdeného na smrť. Výjavy zastavení, inštalované po rekonštrukcii Kalvárie, tvoria figurálne reliéfy z patinovaného plastu chráneného bezpečnostným sklom. Časť z nich ešte v kaplnkách osadená nieje. Ich autorom je akademický sochár Milan Ormandík z Kremnice.

V rámci rekonštrukcie bola okrem obnovy objektov Kalvárie ošetrená stromová aleja, vybudovaná nová prístupová komunikácia i chodníky pre peších a cyklistov. Kaplnky zastavení aj vrcholový kostolík budú osvetlené a monitorované kamerovým systémom.

Súčasťou rekonštrukcie bola aj novostavba kláštora rádu bosých karmelitánov, ktorí začali duchovne pôsobiť práve na Kalvárii a dohliadať na ňu. Budova má názov Kláštor sv. Terézie Benedikty od kríža a stala sa tretím pôsobiskom tejto rehole na Slovensku.

Vynovená Kalvária, slávnostne posvätená 28. septembra 2008 biskupom Rudolfom Balážom, predstavuje jedno z najkrajších miest stredného Slovenska...

Pohľad na Kalváriu v Banskej Bystrici

Bosí Karmelitáni: História a Charizma

Rád bosých bratov Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (Ordo Carmelitarum Discalceatorum, OCD), známy ako bosí karmelitáni, je kontemplatívno-apoštolské rehoľné spoločenstvo. Rád má mužskú (bratia), ženskú (mníšky) a laickú vetvu (Svetský rád OCDS).

Počiatky a Vývoj Rádu

Jeho korene siahajú na horu Karmel v Palestíne, kde sa koncom 12. a začiatkom 13. storočia usadili kresťanskí pustovníci, inšpirovaní prorokom Eliášom a oddaní Panne Márii. Regulu života im dal jeruzalemský patriarcha sv. Albert (cca 1209), zdôrazňujúc modlitbu, samotu a chudobu. Po presídlení do Európy v 13. storočí sa rád prispôsobil novým podmienkam, čo viedlo k istému odklonu od pôvodného pustovníckeho ideálu.

Reformácia Rádu v 16. Storočí

V 16. storočí, v čase cirkevnej obnovy, iniciovali sv. Terézia z Ávily (1515-1582) a sv. Ján z Kríža (1542-1591) v Španielsku reformu rádu. Ich cieľom bol návrat k prísnejšiemu životu podľa pôvodnej reguly, s dôrazom na kontemplatívnu modlitbu („vnútorná modlitba“ ako priateľský vzťah s Bohom), chudobu a klauzúru. Prvý reformovaný kláštor mníšok založila sv. Terézia v Ávile (1562), prvý kláštor bratov sv. Ján v Duruele (1568). Táto reforma viedla k postupnému oddeleniu od pôvodného rádu (O.Carm.), zavŕšenému koncom 16. storočia (ako samostatná provincia 1580, plná separácia 1593).

Charizma a Spiritualita

Charizmou rádu je spojenie kontemplácie a apoštolátu (u bratov), resp. čisto kontemplatívny život (u mníšok). Ústredné miesto má vnútorná modlitba, život v spoločenstve, mariánska úcta (patrónka Panna Mária Karmelská, škapuliar) a inšpirácia prorokom Eliášom. Služba Cirkvi sa uskutočňuje predovšetkým modlitbou a obetou za kňazov a spásu duší.

Významné Osobnosti Rádu

Bosí karmelitáni dali Cirkvi mnohých svätých, okrem zakladateľov napr. sv. Teréziu z Lisieux či sv.

• Sv. Terézia z Avily, známa aj ako sv. Terézia od Ježiša (1515 - 1582), patrí k najvýznamnejším katolíckym svätcom a sväticiam.
• Sv. Ján z Kríža (1542 - 1591) pochádzal z kastílskej šľachtickej rodiny.
• Sv. Mária Magdaléna de Pazzi (1566 - 1607) pochádzala z Florencie a už v detstve udivovala okolie svojou kresťanskou zbožnosťou.
• Svätá Terézia Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (1747 - 1770) pochádzala z talianskej nábožnej rodiny.
• Sv. Terézia Benedikta z Kríža (1891 - 1942), vlastným menom Edith Steinová, pochádzala zo silne veriacej židovskej rodiny.
• Svätá Mária Maravillas od Ježiša (1891 - 1974) pochádzala zo silne veriacej a bohatej katolíckej rodiny.

Bosí Karmelitáni na Slovensku

Na Slovensko sa bosí karmelitáni vrátili v 90. rokoch 20. storočia po vyše 200-ročnej prestávke. Dnes pôsobia bratia v Starých Horách, Banskej Bystrici a Lorinčíku, mníšky v Košiciach a Detve, existujú aj spoločenstvá OCDS.

Karmelitánska Tradícia a Rodina na Slovensku

V troch spoločenstvách - na Starých Horách pri Banskej Bystrici, na Urpíne v Banskej Bystrici a v Lorinčíku na okraji Košíc spájajú slovenskí bosí karmelitáni kontemplatívnu modlitbu s apoštolátom podľa potrieb katolíckej Cirkvi. Organizačno-právne sú bosí karmelitáni úzko spätí s Krakovskou provinciou v Poľsku, kde sa uskutočňuje proces karmelitánskej formácie.

Vďaka Bohu a práci poľských karmelitánov sa podarilo obnoviť karmelitánske spoločenstvo na Slovensku po viac ako 200-ročnej prestávke. Dnes sa členmi bosej karmelitánskej rodiny na Slovensku môžu stať veriaci nielen v mužskej a ženskej vetve rádu, ale aj členovia tretieho laického rádu s vlastnou formáciou.

Pôsobenie v Lorinčíku pri Košiciach

Do farnosti Najsvätejšej Trojice v Košiciach - Pereši patrí aj filiálna obec Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca. Do farnosti patrí aj komunita - Rád Bosých Karmelitánov, ktorý do Lorinčíka prišli v roku 2006 a bývali v staršom rodinnom dome. Samotný kláštor bosých karmelitánov Lorinčík bol po 4 rokoch výstavby v roku 2014 skolaudovaný a odovzdaný do užívania. Okrem slávenia sv. omší slúži aj na Duchovné obnovy - Duchovné cvičenia i na sväté spovede.

Svetský rád bosých karmelitánov

"Príslušníci svetského rádu sú verní členovia Cirkvi, povolaní žiť ,vo vernosti Ježišovi Kristovi‘. Pod ochranou Preblahoslavenej Panny Márie z vrchu Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža." Primárna odlišnosť života svetských karmelitánov od rehoľníkov spočíva v tom, že žijú vo svojich rodinách a svetských povolaniach.

Tabuľka: Významné míľniky v histórii Kalvárie v Banskej Bystrici

tags: #klastor #bosych #karmelitanov #v #bb