V tichých, rozsiahlych lesoch Malých Karpát, len 20 km severne od historického mesta Trnava, leží skrytý poklad - ruiny Kláštora a Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka. Kláštor Katarínka je viac než len súborom ruín - je to miesto, kde sa prelína história s prírodou, a kde každý kameň rozpráva príbeh.
Založenie a rozvoj Kláštora Katarínka
Františkánsky kláštor založili v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Na mieste pôvodnej gotickej kaplnky s cintorínom preto roku 1618 vyrástol františkánsky kláštor. Založenie kláštora pre františkánov (menších bratov rádu sv. Františka, reformovaných v prísnejšej observancii) písomne potvrdil gróf Krištof Erdődy slávnostne vo svojom chtelnickom kaštieli v prítomnosti Juraja Drugeta 21. decembra 1618. Kláštor sa mal postaviť v lesoch, na mieste, ako sa v listine udáva, kde stojí prastará kaplnka sv. Kataríny preslávená zázrakmi.
Okolie daroval gróf kláštoru na vysadenie ovocných stromov. Františkáni mali za to uznať Erdődyovcov za patrónov a nemali si robiť nárok na iné pozemky. V zakladacej listine sa nehovorí priamo o stavbe kostola, ale je viac než pravdepodobné,že ho stavali spolu s kláštorom.
Už predtým ani kláštor, ani kostol nestačil a Gabriel Erdődy ich dal zväčšiť „krajšie a lepšie“ (in meliori et ampliori forma). I preto kláštor opravovaný a zväčšovaný grófom Gabrielom Erdödim i jeho manželkou Juditou Amade bol. Mnísi z milodarov, almužny i práce vlastnej v sadoch svojich i z rybníka žili i pastorácii v okolitých dedinách sa venovali.
Búrlivé obdobie v histórii Kláštora Katarínka
Ich prebývanie v kláštore tomto nie jednoduchým sa ukázalo, pretože v časoch neistých niekoľkokrát prepadnutí boli. Medzi založením a zrušením kláštora prešlo veľa búrlivých rokov. Čo-to o nich vieme, ale k nebu čnejúce kamenné múry strážia ešte stále mnoho tajomstiev. V 17. storočí bola sv. Katarínka viackrát poškodená tureckými vpádmi a cisárskymi vojskami. Už v roku 1645 bol kláštor s kostolom vydrancovaný a zapálený vojskami Juraja Rákociho I.
Roku pána MDCVL kláštor vojsko Juraja Rákócziho či roku pána MDCLXIII turecký barbar kláštor vyplienili, cisárske vojská dokonca v kláštore poschovávaných šľachticov pozabíjať ráčili, za čo cisárom Leopoldom popravou odmenení boli i kláštor 450 zlatých ako odškodné obdržal. Púte tieto posádky vojenské okolité ako lapačky využívali. Roku pána MDCXCVII Stolica bratislavská list mníchov svatokatarinských kvadriánom Benignusom Smrtníkom podpísaný prerokúvala. V liste stálo: „… Písmom týmto naším na násilie vojakov nemeckých za púte na Bielu nedeľu v kláštore svatej Kataríny sa žalovať ráčime.
Vojaci junákov lapať chceli, však ľud do kostola ich zatlačil, kde vojakovi jednému zlému sa prihodilo, že ho zabili. Keby gróf urodzený Juraj Erdödi s ľuďmi svojimi zasiahnuť nebol ráčil, boli by všetci vojaci lichtenštajnskí o život prišli. No nielen časy vojenské ale i pokojné prekvapiť môžu.
Tak sa i stalo že cisár vraj osvietený Jozef II. príkazy také júla dvaadvsiateho roku pána MDCCLXXXVI vydal, ktoré za následok zrušenie kláštora nášho spomínaného mali. Mnísi úbohí ratovať sa museli aj skromné majetky svoje porozdávať nútení boli, ostatky z hrobiek , knižnica i inventár, žiaľ, odnesené boli. V dôsledku jozefínskych reforiem bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II v júli 1786 kláštor zrušený.
Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory. Kláštor bol prevzatý do štátnej správy. Chvíľu ešte v kláštore prázdnom invalidi vojenskí pobývali, no potom už jediným obyvateľom sa vlci, líšky, sokoli, medvede, svine divé, jašterice, poklady, zmije tieto poklady strážiace… stali.
Obnova Kláštora Katarínka
Avšak mnísi niektorí, dúfajúci a viery plní hlavy strácať nezačali i tajné plány nové o kláštora znovuzrodení spriadali. V plánoch týchto o novom ráde Katarínkov sa hovorí, ktorého úloha náročná a ťažká preveľmi jest, totižto život na miestach týchto prenádherných obnoviť. Svoje myšlienky pokoleniam ďalším predávali a tie až ku nám sa dostali. S ich dôverou v naše ruky vloženou a z úcty k nim rád tento v časoch nedávnych sme sa založiť prihotovali.
Úloha ďalšia preťažká nám pridelená bola - rady rádu nášho novicmi z ľudu pospolitého rozširovať. Aby sa zabránilo ďalšiemu pustnutiu Katarínky vznikol projekt Katarínka. V roku 1995 sa ruiny Kláštora Katarínka stali miestom oživenia vďaka mladým dobrovoľníkom. Tí sa rozhodli vrátiť tomuto miestu jeho stratenú slávu. Projekt Katarínka odvtedy neustále rastie a priláka ročne stovky návštevníkov.
Mladí ľudia od 17 rokov počas letných táborov pracujú v stredovekom duchu na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Mladý dobrovoľníci tu strávia dva týždne odtrhnutí od civilizácie a venujú sa obnove kláštora. Žiadne hodinky, mobily, tablety ani notebooky. Dnes sú ruiny Kláštora Katarínka tichým svedkom minulosti. Návštevníci môžu obdivovať dobre zachované zvyšky kostolnej veže a jedného krídla kláštorných budov. Miesto, vzdialené od hlavných turistických trás, si zachovalo svoju dôstojnosť a magickú atmosféru. Kláštor a kostol sú dnes súčasťou prírodnej rezervácie Katarína.
V roku 2017 bola veža Katarínky skolaudovaná a slávnostne otvorená, čím sa stala symbolom nádeje pre obnovu a zachovanie tohto historického miesta.
Katarínka v priebehu storočí: Historické míľniky
Historické medzníky Kláštora Sv. Od gotickej kaplnky v 15. storočí, cez zjavenia svätej Kataríny až po búrlivé udalosti, ktoré formovali jeho históriu, Kláštor Katarínka prešiel dlhou cestou.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1618 | Založenie kláštora františkánmi |
| 1645 | Kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. |
| 1786 | Zrušenie kláštora cisárom Jozefom II. |
| 1995 | Začiatok projektu Katarínka - obnova dobrovoľníkmi |
| 2017 | Skolaudovanie a otvorenie veže Katarínky |
Ticho je najkrajší zvuk na svete - stojí napísané na jednej z tabuliek popri ceste, ktorá vedie k zrúcanine kláštora Katarínka.Keď sme po nej vykročili, netušili sme, koľkým príbehom budeme v tom kláštornom tichu načúvať.Keď zavriete na lúke pred starobylými múrmi oči, počujete ten zvláštny druh „ticha“, aký dokáže vydávať len príroda. Šumenie stromov, bzukot hmyzu, vtáky na oblohe. A vetrík v tvári. Tých je tu totiž mnoho, len musíte vedieť, ako sa do nich započúvať. Sú veľmi staré, dlhé roky boli poschovávané v ruinách niekdajšieho františkánskeho Kláštora sv.
Katarínka sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, preto sa k nej nedostanete autom. Na Katarínku vedú turistické značky z Dechtíc alebo z Naháča. Z Dechtíc na Katarínku trvá cesta približne 1 hodinu a 20 minút. Katarínka je fotogenická v každom ročnom období - či už zahalená do zelene, jesenných farieb, alebo pod prikrývkou snehu.