Z úspešných modeliek sa zvyčajne stávajú manželky futbalistov, herečky, moderátorky, niekedy stoja za novou značkou kozmetiky či nejakého zaručene zdravého a omladzujúceho produktu, prípadne začnú fotiť alebo filmovať. Erika Cintulová, finalistka celosvetovej súťaže Supermodel of the World, bývalá modelka na trase New York - Paríž - Miláno, je z celkom iného cesta. Najskôr bola modelka, potom študentka práva, manželka, mama dvoch detí, ktorá sa aj s rodinou presťahovala za lepším vzduchom do Kláštora pod Znievom a keď po rokoch strávených v rôznych kútoch sveta prišla späť do rodnej obce, bez akýchkoľvek skúseností v politike či štátnej správe dala dokopy svoj volebný program, vytiahla s ním do boja a zvíťazila. Stala sa starostkou (s prívlastkami „najmladšia“ a „najkrajšia“) a minulý rok na jeseň kandidovala za poslankyňu Žilinského samosprávneho kraja.
Začiatky v úrade a prekonávanie prekážok
Keď som nastúpila, neprajníci uzatvárali stávky, ako dlho vydržím. Či to vzdám po mesiaci, po dvoch. Asi po polroku začali chápať, že to dievčatko s jemným hláskom, vie aj búchať po stole, hádať sa a bojovať za svoju pravdu aj proti presile a zažitým stereotypom. Hneď prvá hasičská schôdza bola veľmi nepríjemná, lebo som na nej chlapom riadne naložila… Keby boli voľby vtedy, neviem, či by som ich opäť vyhrala. Ale inak mi nikto nezazlieval, že som v práci namiesto materskej, ľudia boli odvážni už vo voľbách, tým, že ma zvolili.
Dnes už ľudia hovoria, že ste priniesli čerstvý vietor do obce. Sú rána, kedy sa mi vôbec nechce z postele a pýtam sa sama seba, či mi to za to stojí. Zatiaľ ale bola odpoveď vždy áno, takže ťažoba-neťažoba makám ďalej. Hnevá ma však pasivita, keď sa dobré veci nedarí presadiť kvôli ťažkopádnosti alebo nechuti prijať nové, inovatívne myšlienky, keď to „staré“ síce nikomu nevadí, ale zároveň ani neposúva dopredu. Ľudia sa boja zmien, zavádzania nových vecí.
Hospodárenie s obecným rozpočtom
Hovorím to preto, lebo obec spravuje nemalé financie, a tie treba použiť efektívne. Obecný rozpočet nie je trhací kalendár. Niekedy, keď potrebujem cenovú ponuku pre obec, nepredstavím sa hneď ako starostka, ale súkromná osoba a cenu dostanem často nižšiu. Mojím cieľom je, aby sa občanom v Kláštore dobre žilo. Aby vedeli, že ich život v obci sa nekončí plotom ich dvora.
Ročný rozpočet v obci našej veľkosti je okolo 1 800 000 €. Z toho však viac ako 1 200 000 € predstavuje rozpočet na vzdelávanie. Obec má teda k dispozícií zvyšok, čo sú peniaze na mzdy zamestnancov obecného úradu a chod úradu, rovnako zamestnanci prevádzky obce a jej chod, knižnica, kultúra, kanalizácia, údržba zimná aj letná ciest, kosenie, hasiči, futbalisti, záujmové spolky. Na samotný rozvoj obce je okolo 100 000 - 150 000 € ročne, čo je málo.
Ako vytvoriť rozpočet projektu
História a aktivity Kláštora pod Znievom
Keby som mala rozpovedať celú históriu našej obce, bolo by to na knihu! Tak napríklad, vďaka mníchom z kláštora sa u nás na Turci rozvinulo olejkárstvo a šafraníctvo. Kláštorčania chodili s liečivými olejmi a šafranom, ktorý sa tu hojne pestoval, obchodovať po svete, dostali sa až na Kaukaz či do Perzie. Z tohto obchodu bohatli celé rodiny, rodina Országhovcov dokonca založila prvý obchodný dom vo Varšave, ktorý tam stojí dodnes. Pred dvesto rokmi bo Kláštor pod Znievom väčší ako Martin a dokonca sa rozhodovalo medzi nami a Banskou Bystricou, kde bude sídliť diecéza. Naši mnísi založili a financovali Trnavskú univerzitu. Keď mnísi odišli, prišli sestričky, ktoré cez vojnu v sirotinci ukrývali napríklad aj speváka Petra Lipu so sestrou, keď ich otca nacisti odvliekli do Osvienčimu. A oplatí sa k nám prísť aj kvôli hradu Zniev, kde sa skrýval pred Tatármi uhorský kráľ Belo IV. Verím, že Kláštorčania sú hrdí aj na svoj Kláštorský jarmok.
Tešia ma výsledky, fakt, že sa nám Kláštor mení pred očami. Baví ma usporadúvanie rôznych podujatí, aj keď je toho niekedy toľko, až si nadávam, čo som to zasa vymyslela. Ale keď potom vidím, ako sa ľudia bavia, poviem si, že to stálo za námahu.
Plánované podujatia v Kláštore pod Znievom
- 20. mája: Majáles v štýle prvej republiky
- 20. - 22. mája: Vidiecky filmový festival (VIFI)
- 26. mája: Turčiansky akčný deň
- 10. júna: 23. ročník Behu na Zniev
- Začiatkom júla: Varenie Kláštorského lipového sirupu
- 11. augusta: Benefičný koncert Dobrého pastiera
- 18.-19. augusta: Znievske dni cyklistiky
- Koncom augusta: Hasičská súťaž Lazianska potokovica
- 1. septembra: Kláštorský jarmok
Rodina a návrat na Slovensko
Práve to bol dôvod, prečo sme sa s manželom presťahovali z Bratislavy do Kláštora, chcela som dať deťom rovnaké detstvo, ako som mala ja. Do Kláštora pod Znievom sme sa presťahovali preto, že som chcela dať svojim deťom také detstvo, aké som mala ja. Chlieb s maslom v ruke a stále vonku, rozbité kolená, bunkre. A aby sme nežili len vedľa seba, ako som mala pocit, že sme žili v Bratislave, ale aby sme žili spolu.
Keď som mala dvadsať, chcela som zostať v New Yorku. Ale po čase mi domov začal chýbať, moja rodina, aj naša mentalita. Som hrdá, že žijem na Slovensku. Žiť v zahraničí je dobrá skúsenosť, aby sa mladí ľudia naučili samostatnosti a videli, ako to chodí inde na svete. Nemusím žiť s frustrujúcou predstavou, ako zle si na Slovensku žijeme. Často počúvam vetu „To sa môže stať len na Slovensku“. To nie je pravda. Žijeme v úžasnej krajine plnej skvelých ľudí, aj keď tak ako každá jedna krajina na svete má svoje chyby. Ľudia v iných krajinách nám môžu mnohé závidieť, a na tých chybách vieme pracovať tak, aby sme si ich opravili.
Voľby a kampaň
V Kláštore sa však nič nedialo. Začala som chodiť na zastupiteľstvá, kde som videla, že sa nič nehýbe, hľadať a oslovovať ľudí, čo by podľa mňa boli dobrým starostom, ale väčšina mala svoje dobré zamestnanie, funkcia starostu ich nelákala, až začali presviedčať oni mňa. Pri ohlásení nevedeli, čo majú čakať, mladá s bábätkom. Musela som ich presvedčiť, aby sa toho nebáli, chodila som dom od domu a veľa sa pýtala, komunikovala, vysvetľovala, predstavovala svoj zámer. Základ bol, že som mala dobre pripravený program. Hľadala som príklady dobre praxe z iných obcí. Naši seniori sú asi najaktívnejšou skupinou v obci a veľmi rada s nimi spolupracujem. Keď vyhlásim brigádu, príde ich často viac, ako je práce. Vedia, že nič nie je zadarmo a neurobí sa samo.
Momentálne rezonovala výborne zvládnutá kampaň Zuzany Čaputovej. Prvá kampaň bola o dobrej príprave, komunikácií a predstavení mojej vízie. A ak som nejakú aj nejakú kampaň mala pred poslednými voľbami, tak by to mohlo byť v učebniciach ako najhoršia kampaň vôbec. Volebný rok som robila všetko naopak ako klasický starosta, zdvihla som poplatky za smeti, zaviedla plomby na smetné nádoby, nenechala som obec vydierať a dva mesiace pred voľbami som vymenila lekára. Nechala som dostavbu ihriska až na jar, pretože ak by som chcela strihať pásku pred voľbami, bolo by to kvôli počasiu drahšie. Dokonca som ani cesty neopravovala, pretože vo volebných rokoch sú asfaltéri najdrahší.
Samospráva potrebuje mladých ľudí. Telefonovalo mi veľa mladých ľudí, ktorí chceli kandidovať na starostu. Pýtali si rady a ja som im vždy rada odpovedala, a s mnohými som sa aj stretla. Teší ma, že do samosprávy nastupuje nová generácia. Príkladom je Matúš Vallo v Bratislave, Igor Hianik v Pezinku.