V hustom lese, na pustatine Mariánska Čeľaď, neďaleko obcí Podhájska a Veľké Lovce sa nachádza zrúcanina starého Pavlínskeho kláštora. Kedysi honosné a rozsiahle sídlo pavlínskych mníchov, s kúpeľmi, so záhradou, školou, s nemocnicou, rozsiahlymi pozemkami a čulým hospodárstvom. Dnes len ruiny národnej kultúrnej pamiatky obrastené zeleňou a zdevastované človekom. Napriek tomu je história kláštora v Mariánskej Čeľadi, ktorý leží neďaleko známeho termálneho kúpaliska v Podhájskej pri Nových Zámkoch, prepletená rôznymi legendami a vyžaruje stále svoju magickú silu.
Mariánska čeľaď sa po prvý raz v dokumentoch spomína v roku 1210, kedy tu stála kaplnka. Historické pramene však na mieste dokladujú osadu už v 11. storočí. Rok založenia kláštora nie je známy, no potvrdzuje sa v listinách v rokoch 1517. Kláštor patril rádu Paulínov, ktorí v kláštore žili takmer 270 rokov.
Medzi 14. a 16. storočím to bol prominentný kláštorný rád, ktorý si užíval rôzne panovnícke privilégiá, mal svoj vlastný erb a obhospodaroval okolo 4000 hektárov pôdy. Cirkevný rád stál uprostred miestnej komunity a bol aj zárukou práce pre obyvateľov priľahlých obcí. Po vpáde Turkov v 16. storočí bol kláštor vyplienený. V 18. storočí sa do kláštora rád Paulinov na 75 rokov vrátil. Kláštor, záhrady a hospodárstvo sa obnovili do skvostného stavu.
Cisár Jozef II. však v roku 1786 rehoľu Paulínov v Uhorsku zrušil. V 18. storočí kláštor vyhorel a odvtedy budovy slúžili na rôzne účely - lazaret, kancelárie, základná škola. Počas vojny slúžil ľuďom ako útočisko. Krásny dvojvežový kostol bol počas 2. svetovej vojny zničený a zachovalo sa z neho len presbytérium.
Súčasný stav a prístup ku kláštoru
V súčasnosti sa zachovali tri krídla kláštorných budov okolo rajského dvora, krátke severné krídlo, presbytérium kostola a bohatá podzemná sieť únikových chodieb. Pod kláštorom sa pravdepodobne zachovala dodnes nezmapovaná sieť únikových chodieb, ktoré boli využívané ešte počas Tureckých vojen. Lokalita je uprostred lesa, neudržiavaná a obrastená divou vegetáciou. Pri obhliadke kláštora si dávajte pozor, keďže pamiatka je schátralá.
Kláštor je dostupný autom alebo peši z obcí Veľké Lovce a Podhájska. Cez Kláštornú ulicu vyjdete z obce Podhájska, pokračujete v smere na obec Čechy. Po asi 4 km natrafíte na odbočku na lesnú cestu vpravo. Kláštor nájdete len pár metrov od cesty a autom zaparkujete na voľnej ploche pred ním. Auto je možné odparkovať priamo pri poľnej ceste, neďaleko kláštora.
Aktivity v okolí
- Ak hľadáte autentický pohľad do minulosti našich predkov, Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach je miestom, kde sa história prebúdza pred vašimi očami.
- V Úľanoch nad Žitavou sa nachádzajú 2 jazerá - Štrkáreň a druhé Rybník.
- Na okraji malebnej prírodnej rezervácie Žitavský luh, priamo pri ceste spájajúcej obce Veľká Maňa a Žitavce, sa majestátne týči drevená rozhľadňa Žitavský luh.
- Prírodné kúpalisko Tona je rekreačný areál nachádzajúci sa na okraji mesta Šurany.
- Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi.
- Splav Hrona je nenáročná aktívna forma oddychu, vhodná pre širokú verejnosť - dospelých, deti aj dôchodcov.
Tajomstvo kláštora Mariánska Čelaď
V lese uprostred pustatiny sa do výšky vypínajú ruiny starobylého kláštorného komplexu Mariánska Čeľaď, známeho aj ako Máriačalád. Hradby kláštora, ktorý v dávnych časoch patril pavlínskym mníchom, sú voľne prístupné verejnosti, avšak netreba zabúdať na opatrnosť. Dnu radšej nechoďte, pretože kedysi honosné sídlo je dnes vo veľmi zlom stave a s jeho opravou sa už nepočíta. Je teda len otázkou času, kedy sa tento kus histórie navždy rozpadne. Ak ste tam ešte nezavítali, mali by ste to čím skôr napraviť.
Máriačalád je totiž opradený legendami a rôznymi strašidelnými poverami. Podľa niektorých ľudí v ruinách kláštora straší a dodnes sem chodia lovci záhad a paranormálnych javov. Či už tomu veríte, alebo nie, v minulosti sa o pavlínoch hovorilo, že tu znásilňovali a zabíjali ženy. Niektoré z nich mali dokonca zamurovať v hradbách.
Mníchov nemali v obľube ani miestni ľudia, keďže zväčša išlo o šľachtických synov, ktorým zostali ich maniere. Pavlínski mnísi nosili dlhé biele habity, práve preto im prischla prezývka bieli mnísi. Podľa ďalších legiend mali ich odevy zneužívať aj zbojníci z okolitých lesov, aby tak vina za zmiznutie mladých žien padla na už aj tak neobľúbených mníchov.
V noci sa sem len tak niekto neodváži, no za denného svetla vyzerajú ruiny kláštora veľmi magicky. Sú celé obrastené zeleňou, ktorá visí aj z prepadnutého stropu. Všade je božské ticho a krásna, nedotknutá príroda. Je však nesmierne smutné, že z pôvodne pompéznej dvojposchodovej budovy už ostali len ruiny a hromada sutín. Vnútri uvidíte aj odhalené a popraskané murivo, zničené chodby, opadanú omietku a kde-tu aj odpadky, ktoré odhodili na zem návštevníci pred vami.
Nie je presne známe, kedy kláštor vznikol, no zachovali sa listiny z roku 1517, v ktorých kráľ Ľudovít II. potvrdil jeho založenie. Pavlíni tam bývali približne 268 rokov, mali svoj vlastný erb a vlastnili a obhospodarovali tisícky hektárov pôdy. Mnísi sa tam mali dobre až do 16. storočia, kedy kláštor obsadili Turci. Potom ho ešte zdevastovali Rákócziho vojská a majetok pomaly pustol. Rád pavlínov sa do kláštora vrátil až v roku 1711 a o pár rokov neskôr, v roku 1749, ho začal stavať nanovo. Po tejto obnove získal kláštor svoju povestnú pompéznosť. Bol postavený v barokovom slohu a patril k nemu aj veľký kostol s dvomi vežami, termálne kúpele a botanická záhrada. V kláštore sa nachádzala i unikátna knižnica s tisíckami kníh.
Rehoľa pavlínov však bola v Uhorsku zrušená v roku 1786 dekrétom cisára Jozefa II. Mnísi museli kláštor opustiť a už sa doň nikdy nevrátili. Po odchode pavlínov slúžili budovy kláštora na rôzne účely a načisto stratili svoju pôvodnú slávu. Jednou z príčin je aj požiar spôsobený zásahom blesku v roku 1863. Škody tam zanechala i druhá svetová vojna, počas ktorej bol miestny kostol poškodený tak vážne, až zanikol. Tehly si potom odtiaľ zobrali miestni a použili ich na opravu svojich domov.
Po vojne kláštor spravovali štátne lesy, a potom štátne majetky. V pôvodne honosnom kláštore boli neskôr byty, kancelárie, obchod, kuchyňa a jedáleň, ale aj základná škola, sklad obilia či ovčinec a stajne. Štát budovu naozaj nešetril a niektoré jej časti úplne zdevastoval.
Kláštor vyhlásili za historickú pamiatku až v roku 1970. Niekoľko rokov budovu spravovali pamiatkari a urobili si z nej depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch. V 80. rokoch, keď bol kláštor ešte v pomerne zachovalom stave, sem chodili aj deti do pionierskych táborov, do školy v prírode alebo na festival mládežníckych klubov. Po prevrate sa kláštor vrátil do rúk cirkvi a v lete sa tu konali aj stretnutia kresťanskej mládeže. Hoci ešte pred pár rokmi sa hovorilo o jeho obnove, nikdy k tomu nedošlo a kláštor chátra ďalej. V súčasnosti uvidíte z pôvodne rozľahlého kláštora tri krídla budov a jedno krátke krídlo smerom na sever. Z kostola už ostalo len presbytérium.
Zaujímavosťou na záver je i to, že pod budovou kláštora sa v minulosti nachádzali rozsiahle podzemné priestory a chodby, z ktorých sa vraj dalo dostať až do kláštora v Hronskom Beňadiku, do Nových Zámkov či dokonca do Belegu, čo je obec v Maďarsku. Nikdy sa to však nepotvrdilo.
Ruina starého kláštora je dodnes atraktívna pre lovcov duchov, ktorí sú presvedčení, že na mieste sú nadprirodzené javy. Ak zamierite k lesom neďaleko obce Veľké Lovce v okrese Nové Zámky, narazíte na ruinu starého kláštora, tiež známeho ako Mariánska Čeľaď. Niektorí domáci obyvatelia sú poverčiví a tomuto miestu sa vyhýbajú aj cez deň. Ruina je opradená tajomnom a je považovaná za jedno z najdesivejších miest, aké máme nielen v Nitrianskom kraji, ale i na celom Slovensku.
História Mariánskej Čeľade
Ako uvádza web hrady-zamky.sk, Mariánska Čeľaď sa prvýkrát spomínala už v roku 1210, kedy na mieste stála kaplnka. V roku 1075 sa zo záznamu z listiny kráľa Gejzu I. dozvedáme, že tu stála osada. K pozemkom sa dostali v roku 1512 pavlíni v Lóte, Belegu a Gronskej Mikuli a o niekoľko rokov neskôr sa založil kláštor. V listine sa kláštor spomínal pod menom Zala(t), prídavné meno „mariánska“ pochádza až z neskoršej doby, kedy bol kláštor zasvätený Panne Márii.
Pavlíni žili v kláštore viac ako 250 rokov. Najlepší život mali v 15. a 16. storočí, pretože nemuseli platiť dane, mali rôzne privilégiá či vlastnili približne 4-tisíc hektárov pôdy. Ľudia pracujúci v kláštore mali domov v osade Belek, ktorá je dnes súčasťou obce Podhájska.
V 16. storočí sťažil život pavlínov vpád Turkov, pretože sa na niekoľko rokov v kláštore zabývali. Kláštor zničili Rákocziho vojská a mnísi odišli. Vrátili sa až v roku 1711. Od roku 1749 začali nanovo budovať kláštor, a to v barokovom slohu s honosnou výzdobou. Pribudli termálne kúpele, botanická záhrada či dvojvežový kostol. Kláštoru uštedril posledný klinec do rakvy dekrét cisára Jozefa II. z roku 1786, kedy zrušil rehoľu pavlínov v Uhorsku. Nachádzala sa v ňom knižnica s viac ako tisíc zväzkami a po zrušení rádu bol celý archív zakopaný v Klokočovom jarku. Archív objavili v 19. storočí a uložili vo Viedni. Pavlíni sa po zrušení rádu do kláštora nevrátili.
Po zásahu blesku v roku 1863 kláštor vyhorel a do pôvodného stavu ho nikdy nikto viac nedal. Dvojvežový kostol sa počas 2. svetovej vojny taktiež poškodil, až úplne zanikol. Pod kláštorom sa nachádzajú únikové chodby, no nie sú poriadne zmapované. Chodby majú byť široké až 4 metre a vedúce až do kláštora v Hronskom Beňadiku či Nových Zámkov.
Neskôr boli v priestoroch kláštora kancelárie, jedáleň, základná škola, sklad obilia či stajňa pre zvieratá, a postupne sa stav kláštora zhoršoval. Posledná obyvateľka opustila kláštor v roku 1973. Od roku 1970 vyhlásili budovu za historickú pamiatku.
Kláštoru svitalo na lepšie časy, kompletne sa vymenila strecha a budovu trvalo strážili. Neskôr pripadol do rúk cirkvi, a v 90. rokoch sa každoročne konali počas leta stretnutia kresťanskej mládeže. Hoci sa hovorilo o tom, že cirkev chce kláštor obnoviť, dodnes sa tak nestalo a naďalej chátra.
Mnísi unášali ženy
V ráde pavlínov boli väčšinou synovia šľachticov, ktorí sa nenarodili ako prvorodení a rozhodli sa stať mníchmi. Pavlínov prezývali bieli mnísi a tradovalo sa, že v kláštore zmizlo veľa žien, ktoré znásilňovali. Predstavený rehole si mal vymáhať právo prvej noci (právo pánov na panenstvo dcér svojich poddaných, ktoré využili počas ich svadobnej noci).
Podľa niektorých zdrojov okolie kláštora a osadu obklopovali lesy, v ktorých sa nachádzali zbojníci. Hovorí sa hlavne o Klokočovi a priekopa, kde vraj jeho družina bývala, nesie názov Klokočov. Legendy hovoria aj to, že zbojníci sa prezliekali do odevov mníchov a práve oni stáli za únosom žien. Ich cieľom bolo, aby podozrenie padlo na pavlínov. Ženy mizli v tajomných podzemných chodbách.
Skúmania lovcov duchov
Ruina starého kláštora vyvoláva u miestnych obyvateľov zimomriavky aj počas dňa. Lovcovia duchov a ľudia, ktorí sa zaoberajú nadprirodzenom, veria, že na mieste straší. Na tomto mieste sa podľa povier stretávajú satanisti a pritiahli rituálmi niečo zlé.
Slovak Ghost Hunters je skupina, ktorá sa zaoberá skúmaním paranormálnych javov už roky a opakovane sa vrátila na Mariánsku Čeľaď. Prvýkrát vstúpil tím do priestorov v noci a započul, ako v tme zaznelo meno jednej členky „Baška“.
Druhýkrát vyrazili na vyšetrovanie opäť v noci a mali so sebou aj dvoch fanúšikov. Už cez deň všetci počuli buchot a mali pocit, ako keby okolo nich niečo prechádzalo. Spirit box, ktorý zaznamenáva zvuk duchov, povedal „von“, „vidíme“, „ja som Fero“, „Marek“ a tím započul aj kroky i spev dieťaťa.
Na vyšetrovanie sa podujala aj skupina Paranormal. Prehliadku ruín začali už cez deň a pokračovali v noci. Zhodnotili, že naživo vyzerá kláštor oveľa strašidelnejšie, ako na fotografiách. Objavili pivnicu, z ktorej vedie tunel, ale nevedeli, kde končí. V múre objavili horiacu sviečku, no nikto z nich ju nezapálil. V noci kráčali chodbami a zachytili za sebou buchot, cítili i chlad. Všetci taktiež započuli ženský krik a rozbehli sa von. Keď sa opäť vrátili dnu, videli v tme niekoho utekať.
Vo Veľkých Lovciach v spustnutom kláštore Mariacsalad som si to opäť a opäť opakoval. V Írsku som videl takýchto opustených monastery mrte mrťovaté. Všetky vyčistené, zatrávnené, mnohé s upravenou prístupovou cestou, stánkom, kde okrem občerstvenia predávali viac či menej vkusné suveníry. Nechýbali informačné panely s históriou miesta, v lepšom prípade s príbehom, ktorý vyzdvihoval práve ten, ktorý kláštor medzi najdôležitejšie na ostrove, ak nie hneď v celej kontinentálnej Európe.
Dokážem vám, že paulínsky kláštor na spojnici medzi obcou Podhájske (tak známou svojím termálnym kúpaliskom, že tam chodia mraky Čechov a Maďarov) a dedinkou Čechy (áno, áno neobvyklý názov, ale tá dedinka naozaj existuje) je najzaujímavejší (minimálne v chotári obce Veľké Lovce kam patrí), najstrašidelnejší (možno aj na celom Slovensku), veľký (možno aj väčší ako Katarínka pri Dechticiach v Malých Karpatoch) a najopustenejší (asi aj na celom svete, lebo ho pravidelne navštevujú len novodobí ghostbusters a hororpickers - „lovci duchov a zberači hororov“).
Podhájska pre nás znamená relax v termálnej slanej vode s ilúziou vnútrozemského mora, večerné posedenie pri víne i odpočinok. Neďaleko od Podhájskej, hneď pri ceste do obce atypického názvu Čechy, sa počas prvej polovice šestnásteho storočia začali budovať objekty kláštorného komplexu rehoľníkov Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka. Veľkolepý charakter ešte dokresľoval termálny prameň vyvierajúci priamo v kláštornom komplexe. Ideálne miesto na výlet z tak obľúbenej Podhájskej.
Paulínsky kláštor Máriačalád v katastri obce Veľké Lovce. V dobách minulých objekt nakrátko obsadili osmanské vojská, lebo okrem iného plnil aj úlohu protitureckej pevnosti. S ňou býva dávaný do súvislosti labyrint podzemných chodieb a úkrytov. Tie podnietili vznik povestí o tuneloch vedúcich až do Ostrihomu, Hronského Beňadiku či Nových Zámkov.
Cirkevnú éru komplexu ukončili Jozefínske reformy a zároveň sa odštartovalo dlhé obdobie postupného chátrania. Skazu navyše urýchlil požiar po údere blesku, udalosti druhej svetovej vojny a následné rozobratie kostola.
Už letmý pohľad nevzbudzuje dôveru o bezpečnosť. Staršie zábery zničených interiérov zachytávajú aj útržky pestrých nástenných malieb, ktorých autorom je významný český výtvarník Ján Krstiteľ Václav Bergl.
Hoci kláštor by primárne mal platiť za miesto pokory, čistoty duše, odopretie si svetských radovánok a cnostného asketického života odovzdaného Bohu, tak opak bol pravdou. Drsné svedectvo podávajú početné povesti, ktoré mnohokrát stoja na reálnych základoch. Rehoľné rúcho tu mnohokrát obliekli neprvorodení šľachtickí synovia. Niečo ako dnešná zlatá mládež. A tí boli navyknutí na úplne iný životný štýl, než odporúča Biblia.
“Bieli mnísi” sa vraj k dedinčanom správali veľmi arogantne. To by sa ešte dalo rozdýchať. Ale horšia situácia nastala, keď zvrhlíci v bielom rúchu zatúžili po pozemských slastiach. Staré príbehy sa zmieňujú o orgiách, po ktorých boli dievčatá zamurované, prípadne odvezené podzemnými chodbami preč a predané. Traduje sa, že aj jeden opát zatúžil po krásnej snúbenici miestneho mladíka. Krásavicu pod zámienkou spovede vlákal do kláštora. Potom sa jej v podzemnej cele zmocnil. Dievča sa mu statočne bránilo a v poslednej chvíli, keď sa chystal kobku zamurovať, opáta prekliala. Asi za týždeň rehoľníci počuli z jeho pracovne rev podobný vlčiemu vytiu. Keď komnatu otvorili, tak namiesto opáta zbadali rozzúreného naježeného vlka. Avšak časť prameňov povesti spája až s neskorším obdobím.
Rozpukané klenby, široké praskliny i novo zrútené murivo jasne poukazujú na objektívne nebezpečenstvo. Niekoľko rokov staré informácie sa zmieňujú o zámeroch dať komplex znova do poriadku. Vtedy bolo prekvapivo vykonané odstránenie náletových drevín. Internetový sprievodca uvádza kláštor ako voľne prístupný. Mariánska Čeľaď sa však stala obľúbeným cieľom bádateľských výprav lovcov paranormálnych javov. Vďaka poznatkom z ich meraní si kláštor vydobyl označenie “nejdesivejšieho miesta Slovenska”.
Ubytovanie v okolí Podhájskej
Termálne kúpalisko Podhájska má jedinečnú liečivú geotermálnu vodu. Ak plánujete návštevu kláštora a okolia, môžete si vybrať z množstva ubytovacích zariadení v Podhájskej a blízkom okolí. Tu je niekoľko možností:
- Apartmány Goral Podhájska
- Apartmány Kyjev
- Apartmány MOKO
- Apartmány a chatky Podhájska
- Apartmány Magnés Podhájska
- Penzión u Jozefa
- Villa Natali Podhájska
- Chata Florián
- Apartmány Paula
- Apartmán HELIOS
- Villa Gracia Podhájska
- Apartmánové domky (bungalows) Michalka - Podhájska
- Apartmán Jarka Podhájska
- VITALITY Resort Podhájska
- Apartmány Jozefinka
- Štýlový penzión 3galeria
- Chata Šport
- Slnečné apartmány, Apartmanový dom LUX
- Ubytovanie Podhájska
- Penzión MAX 2 hvězdiček
- Chata KASKADY
- Chata Mária
- Apartmánová chalupa Podhájska
- Privát Sulamit
- Chata Roberta
- Penzión Energy 1 2 hvězdiček
- Penzión Termál 2 hvězdiček
- Rezidencia Podhájska
Tieto ubytovacie zariadenia ponúkajú rôzne možnosti ubytovania, od apartmánov a štúdií až po chaty a penzióny. Môžete si vybrať podľa svojich preferencií a rozpočtu.
Tajomstvo kláštora Mariánska Čelaď
tags: #klastor #pri #podhajskej #cz