Podhájska je známa svojím termálnym kúpaliskom s liečivou slanou vodou, ktoré evokuje atmosféru vnútrozemského mora a ponúka relax a oddych. Neďaleko tejto obľúbenej destinácie sa nachádza miesto s bohatou históriou a tajomnou atmosférou - kláštor Mariánska Čeľaď.
V hustom lese, na pustatine Mariánska Čeľaď, neďaleko obcí Podhájska a Veľké Lovce sa nachádza zrúcanina starého Pavlínskeho kláštora, známeho aj ako Máriačalád. Kolosálny objekt bol kedysi sídlom pavlínskych mníchov a súčasťou jeho rozsiahleho areálu boli aj kúpele, záhrada, škola, nemocnica, či hospodárske pozemky.
Ideálne miesto na výlet z tak obľúbenej Podhájskej. Neďaleko od Podhájskej, hneď pri ceste do obce atypického názvu Čechy, sa počas prvej polovice šestnásteho storočia začali budovať objekty kláštorného komplexu rehoľníkov Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka. Veľkolepý charakter ešte dokresľoval termálny prameň vyvierajúci priamo v kláštornom komplexe.
Súčasný pohľad na kláštor Mariánska Čeľaď.
História Kláštora
Ako uvádza web hrady-zamky.sk, Mariánska Čeľaď sa prvýkrát spomínala už v roku 1210, kedy na mieste stála kaplnka. V roku 1075 sa zo záznamu z listiny kráľa Gejzu I. dozvedáme, že tu stála osada. V listine sa kláštor spomínal pod menom Zala(t), prídavné meno „mariánska“ pochádza až z neskoršej doby, kedy bol kláštor zasvätený Panne Márii.
K pozemkom sa dostali v roku 1512 pavlíni v Lóte, Belegu a Gronskej Mikuli a o niekoľko rokov neskôr sa založil kláštor. Pavlíni žili v kláštore viac ako 250 rokov. Najlepší život mali v 15. a 16. storočí, pretože nemuseli platiť dane, mali rôzne privilégiá či vlastnili približne 4-tisíc hektárov pôdy. Ľudia pracujúci v kláštore mali domov v osade Belek, ktorá je dnes súčasťou obce Podhájska.
V 16. storočí sťažil život pavlínov vpád Turkov, pretože sa na niekoľko rokov v kláštore zabývali. Kláštor zničili Rákocziho vojská a mnísi odišli. Vrátili sa až v roku 1711. Od roku 1749 začali nanovo budovať kláštor, a to v barokovom slohu s honosnou výzdobou. Pribudli termálne kúpele, botanická záhrada či dvojvežový kostol.
Cirkevnú éru komplexu ukončili Jozefínske reformy a zároveň sa odštartovalo dlhé obdobie postupného chátrania. Kláštoru uštedril posledný klinec do rakvy dekrét cisára Jozefa II. z roku 1786, kedy zrušil rehoľu pavlínov v Uhorsku. Nachádzala sa v ňom knižnica s viac ako tisíc zväzkami a po zrušení rádu bol celý archív zakopaný v Klokočovom jarku. Archív objavili v 19. storočí a uložili vo Viedni.
Po zásahu blesku v roku 1863 kláštor vyhorel a do pôvodného stavu ho nikdy nikto viac nedal. Dvojvežový kostol sa počas 2. svetovej vojny taktiež poškodil, až úplne zanikol. Neskôr boli v priestoroch kláštora kancelárie, jedáleň, základná škola, sklad obilia či stajňa pre zvieratá, a postupne sa stav kláštora zhoršoval. Posledná obyvateľka opustila kláštor v roku 1973. Od roku 1970 vyhlásili budovu za historickú pamiatku.
Kláštoru svitalo na lepšie časy, kompletne sa vymenila strecha a budovu trvalo strážili. Neskôr pripadol do rúk cirkvi, a v 90. rokoch sa každoročne konali počas leta stretnutia kresťanskej mládeže. Hoci sa hovorilo o tom, že cirkev chce kláštor obnoviť, dodnes sa tak nestalo a naďalej chátra.
Legendy a Poverčivosť
Ruina starého kláštora vyvoláva u miestnych obyvateľov zimomriavky aj počas dňa. Niektorí domáci obyvatelia sú poverčiví a tomuto miestu sa vyhýbajú aj cez deň. Ruina je opradená tajomnom a je považovaná za jedno z najdesivejších miest, aké máme nielen v Nitrianskom kraji, ale i na celom Slovensku. Lovcovia duchov a ľudia, ktorí sa zaoberajú nadprirodzenom, veria, že na mieste straší. Na tomto mieste sa podľa povier stretávajú satanisti a pritiahli rituálmi niečo zlé.
V ráde pavlínov boli väčšinou synovia šľachticov, ktorí sa nenarodili ako prvorodení a rozhodli sa stať mníchmi. Pavlínov prezývali bieli mnísi a tradovalo sa, že v kláštore zmizlo veľa žien, ktoré znásilňovali. Predstavený rehole si mal vymáhať právo prvej noci (právo pánov na panenstvo dcér svojich poddaných, ktoré využili počas ich svadobnej noci).
Podľa niektorých zdrojov okolie kláštora a osadu obklopovali lesy, v ktorých sa nachádzali zbojníci. Hovorí sa hlavne o Klokočovi a priekopa, kde vraj jeho družina bývala, nesie názov Klokočov. Legendy hovoria aj to, že zbojníci sa prezliekali do odevov mníchov a práve oni stáli za únosom žien. Ich cieľom bolo, aby podozrenie padlo na pavlínov. Ženy mizli v tajomných podzemných chodbách.
V dobách minulých objekt nakrátko obsadili osmanské vojská, lebo okrem iného plnil aj úlohu protitureckej pevnosti. S ňou býva dávaný do súvislosti labyrint podzemných chodieb a úkrytov. Tie podnietili vznik povestí o tuneloch vedúcich až do Ostrihomu, Hronského Beňadiku či Nových Zámkov.
Opatrne som ich nasledoval. Hoci kláštor by primárne mal platiť za miesto pokory, čistoty duše, odopretie si svetských radovánok a cnostného asketického života odovzdaného Bohu, tak opak bol pravdou. Drsné svedectvo podávajú početné povesti, ktoré mnohokrát stoja na reálnych základoch. Rehoľné rúcho tu mnohokrát obliekli neprvorodení šľachtickí synovia. Niečo ako dnešná zlatá mládež. A tí boli navyknutí na úplne iný životný štýl, než odporúča Biblia.
“Bieli mnísi” sa vraj k dedinčanom správali veľmi arogantne. To by sa ešte dalo rozdýchať. Ale horšia situácia nastala, keď zvrhlíci v bielom rúchu zatúžili po pozemských slastiach. Staré príbehy sa zmieňujú o orgiách, po ktorých boli dievčatá zamurované, prípadne odvezené podzemnými chodbami preč a predané. Traduje sa, že aj jeden opát zatúžil po krásnej snúbenici miestneho mladíka. Krásavicu pod zámienkou spovede vlákal do kláštora. Potom sa jej v podzemnej cele zmocnil. Dievča sa mu statočne bránilo a v poslednej chvíli, keď sa chystal kobku zamurovať, opáta prekliala. Asi za týždeň rehoľníci počuli z jeho pracovne rev podobný vlčiemu vytiu. Keď komnatu otvorili, tak namiesto opáta zbadali rozzúreného naježeného vlka.
Mariánska Čeľaď sa však stala obľúbeným cieľom bádateľských výprav lovcov paranormálnych javov. Vďaka poznatkom z ich meraní si kláštor vydobyl označenie “nejdesivejšieho miesta Slovenska”.
Kláštor Mariánska Čeľaď 🏰 Podhájska 🏰 Ivan Donoval 🏰 Urbex Dokument
Súčasný Stav a Prístup ku Kláštoru
Do súčasnosti sa zachovali tri krídla kláštorných budov okolo rajského dvora, krátke krídlo vybiehajúce na sever a presbytérium z kostola, ktorý uzatváral dvor na západnej strane.
Vnútri vidím totálnu skazu: opadanú omietku, zvyšky štukových omietok, čo na začiatku hýrili bohatstvom kriviek barokového umenia, hromady sutín, odhalené murivo klenieb, odpadky po podozrivých večierkoch. Už letmý pohľad nevzbudzuje dôveru o bezpečnosť. Staršie zábery zničených interiérov zachytávajú aj útržky pestrých nástenných malieb, ktorých autorom je významný český výtvarník Ján Krstiteľ Václav Bergl.
Hoci kláštor je dosť hojne navštevovaný, prehliadka interiéru určite znamená vysoké riziko, teda ju rozhodne nemožno odporučiť. Rozpukané klenby, široké praskliny i novo zrútené murivo jasne poukazujú na objektívne nebezpečenstvo.
Internetový sprievodca uvádza kláštor ako voľne prístupný. Lokalita je uprostred lesa, neudržiavaná a obrastená divou vegetáciou. Pri obhliadke kláštora si dávajte pozor, keďže pamiatka je schátralá.
Kláštor je dostupný autom alebo peši z obcí Veľké Lovce a Podhájska. Cez Kláštornú ulicu vyjdete z obce Podhájska, pokračujete v smere na obec Čechy. Po asi 4 km natrafíte na odbočku na lesnú cestu vpravo. Kláštor nájdete len pár metrov od cesty a autom zaparkujete na voľnej ploche pred ním. Auto je možné odparkovať priamo pri poľnej ceste, neďaleko kláštora.
Aktivity v Okolí
Ak hľadáte autentický pohľad do minulosti našich predkov, Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach je miestom, kde sa história prebúdza pred vašimi očami. V Úľanoch nad Žitavou sa nachádzajú 2 jazerá - Štrkáreň a druhé Rybník. Na okraji malebnej prírodnej rezervácie Žitavský luh, priamo pri ceste spájajúcej obce Veľká Maňa a Žitavce, sa majestátne týči drevená rozhľadňa Žitavský luh. Prírodné kúpalisko Tona je rekreačný areál nachádzajúci sa na okraji mesta Šurany. Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Splav Hrona je nenáročná aktívna forma oddychu, vhodná pre širokú verejnosť - dospelých, deti aj dôchodcov.
Mapa Nitrianskeho kraja, kde sa nachádza kláštor Mariánska Čeľaď.
Ubytovanie v okolí Podhájskej
Termálne kúpalisko Podhájska má jedinečnú liečivú geotermálnu vodu. Ak plánujete návštevu kláštora a okolia, môžete si vybrať z množstva ubytovacích zariadení v Podhájskej a blízkom okolí. Tu je niekoľko možností:
- Apartmány Goral Podhájska
- Apartmány Kyjev
- Apartmány MOKO
- Apartmány a chatky Podhájska
- Apartmány Magnés Podhájska
- Penzión u Jozefa
- Villa Natali Podhájska
- Chata Florián
- Apartmány Paula
- Apartmán HELIOS
- Villa Gracia Podhájska
- Apartmánové domky (bungalows) Michalka - Podhájska
- Apartmán Jarka Podhájska
- VITALITY Resort Podhájska
- Apartmány Jozefinka
- Štýlový penzión 3galeria
- Chata Šport
- Slnečné apartmány, Apartmanový dom LUX
- Ubytovanie Podhájska
- Penzión MAX 2 hvězdiček
- Chata KASKADY
- Chata Mária
- Apartmánová chalupa Podhájska
- Privát Sulamit
- Chata Roberta
- Penzión Energy 1 2 hvězdiček
- Penzión Termál 2 hvězdiček
- Rezidencia Podhájska
Tieto ubytovacie zariadenia ponúkajú rôzne možnosti ubytovania, od apartmánov a štúdií až po chaty a penzióny. Môžete si vybrať podľa svojich preferencií a rozpočtu.
Mariánska Čeľaď je miestom kontrastov - ležérnej pohode Podhájskej stojí v protiklade osirelý zbortený areál, ktorý vyvoláva stiesnené až nepríjemné pocity. Napriek tomu, alebo práve preto, je cieľom mnohých výletov a bádateľských výprav. Ak sa rozhodnete toto miesto navštíviť, nezabudnite na opatrnosť a rešpekt k histórii.
tags: #klastor #pri #podhajskej