Obec Kostolná-Záriečie sa nachádza v okrese Trenčín na Slovensku a vznikla v roku 1952 zlúčením obcí Kostolná a Dolné Záriečie. Územie, na ktorom sa nachádza obec, bolo obývané už za čias prehistorických, o čom svedčia archeologické nálezy dokladajúce sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej.
V našich historických podmienkach obce vznikali v počiatkoch feudalizmu, v čase upevňovania štátnej organizácie Uhorského štátu. O ich existencii sa dozvedáme začiatkom 12. storočia, a to z písomných prameňov, na základe ktorých sa kráľovská pôda dostávala do rúk feudálnym vlastníkom, najskôr cirkevným inštitúciám.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1318. Ďalším dôležitým dokladom o obci je doloženie existencie kostola v pápežských tridsiatkoch z roku 1332. V tom čase mal kostol patrocínium Sv. Ondreja a Benedikta.
V 2. polovici 16. storočia sa od Kostolnej oddelil sídlištný celok na ľavom brehu Drietomice, ktorý sa po prvý raz objavuje v písomných prameňoch v roku 1598 pod názvom Záriečie.
Rímsko-katolícky kostol
V centre obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol, ktorý je Národnou kultúrnou pamiatkou, vyhlásenou v roku 1963. Kostol má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovým záverom a je jednoloďovou, jednovežovou stavbou. V súčasnosti je to filiálny kostol patriaci do farnosti Drietoma.
Kostol v barokovom slohu bol postavený v rokoch 1735-1736 nitrianskym biskupom Ladislavom V. Adamom Erdödim, ktorého znak nad vchodom do kostola je dobre viditeľný. Už pred ním sa tu spomína kostol z roku 1577. Vizitácie z roku 1675, 1697 a ďalšie tu uvádzajú kostol zasvätený sv. Andrejovi a Beňadikovi, mučeníkovi.
V roku 1864 kostol, škola i obec vyhoreli. Počas druhej svetovej vojny, v čase od 10. do 28. apríla 1945, si ustupujúce nemecké vojsko z veže kostola spravilo pozorovateľňu, čo spôsobilo jeho poškodenie. Takmer po dvanástich mesiacoch, 9. júna 1946, bol kostol po obnove znova vysvätený a odovzdaný do užívania na cirkevné obrady.
Pri opisovaní histórie kostola nemožno obísť spomienku na tunajšieho učiteľa Štefana Markoviča, ktorý na tunajšej škole pôsobil v rokoch 1902 - 1924. Štefan Markovič sa vyžíval v maľovaní obrazov a do kostola namaľoval krásny obraz Krista Pána na kríži, ktorým je zahalený oltárny obraz počas pôstu.
Biskupský kaštieľ
Nitriansky biskup Juraj II. Selepčéni-Pohronec (1595-1685) viedol Nitrianske biskupstvo od roku 1648, kedy sa stal diecéznym biskupom a županom Nitrianskej stolice, až do roku 1666 kedy bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa. Biskupský kaštieľ bol jednou zo stavieb, ktorú v roku 1655 inicioval.
Os budovy neskorobarokového kaštieľa nebola projektovaná priamo, ale pôvodne išlo o dvojkrídlovú budovu s dolnou chodbou otvorenou do dvora arkádami. Čelná časť sa dotýkala verejnej cesty, zadná smerovala do záhrady. Celá stavba bola prispôsobená účelu, aby slúžila ako letné sídlo biskupa.
V prvej polovici 19. storočia za nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma (1763-1838), ktorý bol v tomto úrade v rokoch 1827-1838, bolo pristavané nové klasicistické krídlo a celú budovu adaptovali. Jednoposchodová budova dostala empírovú fasádu.
Niektorí z nich, napríklad František Xaver Fuchs (1787-1804), sa tu zdržiavali pomerne často a dlhšiu dobu. Kaštieľ mal preto aj súkromnú biskupskú kaplnku (oratorium privatum). Posledným biskupom, ktorý chodil do Kostolnej, bol Augustín Roškováni (1859-1892), ktorý však už radšej využíval iné letné sídla v Radošine a v Močenku.
Od konca 90. rokov 19. storočia až do roku 1917 bývala v kaštieli jedna mnohopočetná rodina. Ďalšia história biskupského kaštiela je neodmysliteľná od pôsobenia rehole redemtoristov v obci.
Redemptoristi v Kostolnej-Záriečí
Keďže kaštieľ v Kostolnej prestal slúžiť svojmu pôvodnému účelu, od konca 19. storočia začala budova chátrať. Vyrabované biskupské sídlo bolo prenajaté spoločnosti “Tatra”, ktorá si v budove zriadila výrobu liekov. Pražský provinciál redemtoristov P. František Mezírka prevzal zdevastované biskupské sídlo prevzal oficiálnym podpisom nájomnej zmluvy 21.5.1923. Prvým predstaveným v Kostolnej bol P. Bernardín Čáka (1864-1953) rodák z Příbramu v Čechách.
Príbeh redemptoristov v Kostolnej sa začal pozvaním českých redemptoristov nitrianskym biskupom Dr. Karolom Kmeťkom v roku 1923 s tým, že im zveril duchovnú správu pútnického miesta Skalka pri Trenčíne. Spravovanie pútnického miesta rehoľníkmi bolo v súlade s iniciatívou nitrianskeho biskupa, ktorý chcel oživiť na mieste bývalého benediktínskeho opátstva pútnické centrum. Po obnovení dvojvežového Kostola sv. Andreja-Svorada a Beňadika sa redemptoristi s chuťou ujali zverenej misie a pravidelne na Skalke organizovali púte. O pútnické miesto sa starali v rokoch 1925 až 1940. V roku 1940 správu pútnického miesta na Skalke preberajú slovenskí dominikáni, ktorí sa v Trenčíne usadili po nútenom odchode z konventu v Košiciach.
Od svojho príchodu sa redemptoristi pustili s vervou do opravy zdevastovaného biskupského sídla. Po úpravách domu pribudovali k nemu v roku 1927 Kaplnku Matky ustavičnej pomoci. Popritom členovia komunity v rámci drietomskej farnosti spravovali filiálny Kostol sv. Kozmu a Damiána, vyučovali náboženstvo v Kostolnej a vo Veľkej Chocholnej, zaopatrovali chorých i na drietomských a chocholnianskych kopaniciach a vypomáhali v okolitých farnostiach. Pre duchovný rast veriacich, ich členovia komunity zapájali do rôznych náboženských spolkov a bratstiev, ktoré aj sami viedli.
Redemptoristi mali v správe i filiálny kostol v Kostolnej, o ktorý sa starali i po materiálnej stránke. Zabezpečili veľkú časť inventára, predovšetkým z Čiech. Nechali nanovo vymaľovať kostol, opraviť vežu a usporiadali zbierku na nové zvony. Posviacka nových zvonov bola naplánovaná na deň birmovky, v nedeľu 2.5.1926.
Dňa 28.12.1926 bola podpísaná zmluva medzi redeptoristami a staviteľom Černým z Trenčína zmluva o stavbe novej kaplnky matky ustavičnej pomoci. Z výstavbou novej kaplnky súvisela i prestavby interiéru priľahlej časti kaštieľa. Posviacka verejnej kaplnky sa uskutočnila 28.8.1927.
Hlavnou činnosťou redemptoristov v Kostolnej boli však ľudové misie. Odtiaľ chodievali robiť misie nielen v nitrianskej, ale tiež aj v trnavskej, banskobystrickej, spišskej, košickej a tiež satmárskej diecéze. Bezpečne môžeme povedať, že len misií a obnov misií bolo vyše 600. K tomu musíme pripočítať ešte viaceré troj -, päť -, šesť -, i osemdňové pobožnosti, ktoré konali v rozličných farnostiach a tiež veľké množstvo duchovných obnov nielen v Trenčíne ale aj v jeho okolí. Ich činnosť bola požehnaná vo forme duchovných cvičení rehoľným sestrám, kňazom, či rekolekčnými prednáškami kňazom v banskobystrickej diecéze a ďalšími duchovnými aktivitami.
Redemptoristi takto postupne adaptovali budovu kaštiela na kláštor. Na zabezpečenie obyvateľov kláštora slúžili tri záhrady.
Túto plodnú činnosť redemptoristov násilne prerušil komunistický režim zrušením mužských rehoľných rádov v roku 1950. Pôsobenie v Kostolnej obnovili až po roku 1998, keď uršulínky, ktoré tu mali svoj charitný dom, prešli do svojho vráteného a obnoveného kláštora v Suchej nad Parnou pri Trnave. Oficiálne, po 48 rokoch obnovili redemptoristi svoju činnosť na tomto mieste 15. novembra.
Dnešná podoba kláštora a jeho okolia je výsledkom mnohých opráv a zmien v interiéri i exteriéri budovy počas druhého obdobia prítomnosti redemptoristov. Na prácach na opravách budovy ale aj priestrannej záhrade, sa podieľali mnohí dobrovoľníci. Postupne sa v kláštore obnovili duchovné obnovy a členovia kláštora robievali duchovné obnovy vo farnostiach. Dokonca sa po 58 rokoch odtiaľ vykonali prvé ľudové misie.
Za všetky roky prítomnosti v Kostolnej-Záriečí redemptoristi vyjadrujú svoju vďačnosť všetkým spolupracovníkom, zvlášť členom o.z. Koral, ako aj ostatným dobrovoľníkom, ktorí pomáhali s rozvojom a prevádzkou domu.
Pôsobenie redemptoristov v Kostolnej-Záriečí sa končí po dvoch dlhých obdobiach (1923 - 1950 a 1998 - 2024).
Súčasnosť
Od 1. októbra 1997 bol nitrianskym biskupom Mons. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom zriadený Nemšovský dekanát. Pozostáva z farností: Adamovské Kochanovce, Beckov, Bošáca, Drietoma, Dolná Súča, Horná Súča, Horné Srnie, Moravské Lieskové, Nemšová, Nová Ves nad Váhom, Skalka nad Váhom a Trenčín-Orechové.
V kláštore Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa v Kostolnej-Záriečí sa v utorok 6. júla 2021 konalo II. zasadanie II. XXVI. quadrennium (štvorročie). redemptoristom prihovoril generálny predstavený P. CSsR.
Na Slovensku prvýkrát prebieha mesiac duchovnej obnovy pre redemptoristov Konferencie Európa pred doživotnými sľubmi.
V Litve pôsobia od začiatku septembra aj dvaja slovenskí redemptoristi, Peter Hertel, misionár milosrdenstva a bývalý rektor komunity Kostolná - Záriečie a Rastislav Dluhý, bývalý člen komunity Bratislava - Puškinová, dlhoročný šéfredaktor vydavateľstva Slovo medzi nami a mediálny koordinátor provincie.
tags: #klastor #redemptoristov #kostolna #zariecie