Cyprus, tretí najväčší ostrov v Stredozemnom mori, je známy svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pútnické miesta patrí Kláštor svätého Ondreja, ktorý sa nachádza na polostrove Karpaz, v severovýchodnej časti Cypru.
História a založenie
Kláštor svätého Ondreja je jedným z najznámejších cyperských miest, ktoré sa nachádza na východe pobrežia. Najvýznamnejším pútnickým miestom a najvýchodnejšie položenou stavbou ostrova je Kláštor sv. Ondreja.
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993.
Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov.
Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
Vývoj a prestavby
V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť. Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária.
V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ.
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“.
Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“.
Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000. Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Bola zbúraná až v r.
V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.
Význam a pútnické miesto
Je isté, že v tých časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej. Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor.
Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich.
Svätý Ján Almužník
Svätý Ján Almužník bol alexandrijský patriarcha. Narodil sa v 2. polovici 6. a zomrel v 7. storočí. Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov. Narodil sa na byzantskom Cypre. Pôvodne mal ženu a minimálne 2 deti. Jeho rodina zomrela. Predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Bol ustanovený za patriarchu egyptskej Alexandrie. Nechal vystavať početné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory. Zaviedol pravidelné dávky chudobným a bojoval proti korupcii. Potom čo Peržania ohrozovali Egypt, odplával na lodi Konštantínopola. Po ceste pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde aj zomrel.
V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru. Ján Almužník je svätec nerozdelenej Cirkvi, ktorý sa prosí o orodovanie za jednotu kresťanov.
Jeho milosrdná láska sa nevzťahovala výlučne na podporu núdznych, lež na všetko, čo bolo potrebné pre pokoj a pre spasenie. Vždy sa zaujímal o česť blížneho. Ohováranie a opovážlivé súdenia mal v tej najväčšej ošklivosti. Ohovárač nesmel nikdy do jeho domu. Ak počul o nepriateľstve, hneď vynaložil všetku snahu, aby spor urovnal.
Keď roku 619 cestoval do Konštantínopola, zvestoval mu Pán príchod jeho smrti, načo sa svätý vybral na ostrov Cyprus, kde v mestečku Amathus, vo svojom rodisku, dokonal beh svojho života. Pred smrťou sa mu ešte zjavil jasný mládenec so zlatou pútnickou palicou v ruke, a takto sa mu prihovoril: «Ponáhľaj sa, lebo Kráľ kráľov ťa očakáva.»
Telo svätého bolo pochované v meste Amathus na ostrove Cyprus, odkiaľ bolo po dlhom čase prenesené do Konštantínopola. Turecký sultán Bajazid II. daroval neskôr sv. pozostatky Matejovi Korvínovi, uhorskému kráľovi, ktorý ich vyložil k verejnej úcte v kaplnke kráľovského paláca v Budíne. Odtiaľ boli v roku 1530 prenesené do pavlínského kláštora v Marianke, odkiaľ boli ešte v tom istom roku na príkaz Ferdinanda I. prenesené do Prešporku (Bratislavy).
V roku 1732 Imrich Esterházy, ostrihomský arcibiskup, dal na severnej strane kostola vystaviť krásnu (barokovú) kaplnku, na oltár ktorej boli pozostatky sv. Jána dňa 26. októbra prenesené a kde spočívajú až po dnešný deň.
The History of Cyprus Explained in 10 minutes
Ďalšie zaujímavosti na Cypre
Polostrov Karpaz sa nachádza v severovýchodnej časti Cypru, kde sa rozprestiera chránená prírodná oblasť s jedinečnou faunou a flórou. Nachádzajú sa tu nádherné pláže a zaujímavé historické pamiatky. Pre túto oblasť je charakteristická produkcia kvalitného olivového oleja.
V minulosti bola Famagusta najvýznamnejším prístavným mestom na Cypre. Je tu situovaný najhlbší prístav ostrova, kde kotví mnoho výletných lodí.
Paphos je jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Cypre. Nachádza sa na juhozápadnom cípe ostrova, ktoré sa označuje ako miesto, kde sa zrodila bohyňa krásy a lásky - Afrodita. Za najkrajšie atrakcie Paphosu sa považujú ruiny a archeologické náleziská.. Nenechajte si ujsť rímske ruiny - Dom Dionýza a Dom Tézea.
Na juhu Cypru nájdete nádherný národný park Cape Greco, ktorý sa nachádza priamo na pobreží s veľkým množstvom turistických trás. Je to miesto, na ktorom sa vám na chvíľu zastaví dych. More tam má sfarbenie do niekoľkých odtieňov modrej.