Kláštor Varlaam: História a architektúra vznášajúca sa k nebu

Pre dovolenku v Grécku si najčastejšie volíme ostrovy, ktoré ponúkajú vynikajúce služby a krásne čisté pláže. Lenže ak chcete zažiť pravú históriu a kultúru tejto krajiny, mali by ste zostať na pevnine. Vyberte sa napríklad do Atén, Téb či Meteory.

Meteora sa nachádza štyri hodiny cesty od Atén v nádhernej horskej oblasti. Keď budete tadiaľ prechádzať, budete fascinovaní drsnou krásou tejto prírody a faktom, že práve toto miesto si mohol niekto vybrať na postavenie kláštorov. Príčina je jednoduchá. Práve tu v severnom Grécku stojí predsa bájny Olymp, sídlo bohov, a preto sa snažili okolo seba vytvoriť krásny kus zeme.

Kláštory Meteora, považované za jeden z divov Grécka, sú dychberúcim miestom na severe krajiny. Tieto stavby, postavené na vrcholoch strmých skalných masívov, ponúkajú nielen úchvatný výhľad, ale aj hlboký duchovný zážitok. Ich história siaha až do antiky, no kláštory zohrávali kľúčovú rolu aj v časoch Byzantskej ríše a dnes slúžia ako významné pútnické miesto.

V blízkosti pohoria Pindos, z plání gréckej Tesálie sa do výšky až 550 metrov dvíhajú obrovské skalné stĺpy zdobené krásnymi byzantskými kláštormi. Jedno z najslávnejších a najviac navštevovaných miest na gréckej pevnine, ktoré je zároveň aj najväčším archeologickým náleziskom Grécka a súčasťou UNESCO. Hovoríme samozrejme o dychberúcej Meteore. Počas nášho poznávania gréckej pevniny si ju s našimi BUBO skupinkami vychutnávame ako čerešničku na konci dňa nabitého históriou.

Grécko je oblasť, kde turistov bolí za krkom, pretože neustále vzhliadajú k nebu. Obrovské pieskovcové piliere sa začali v oblasti dnešnej gréckej Thesálie tvoriť pred 60 miliónmi rokov tektonickou činnosťou a na ich súčasnej podobe potom erózia trpezlivo pracovala celé veky. To, že sú vhodné na osídlenie, si ľudia uvedomili už pred 50 000 rokmi. Vtedy sa ale ešte uspokojili so skalnými puklinami a jaskyňami.

Mnísi a pustovníci sa v 11. storočí začali najskôr usadzovať v okolitých pieskovcových jaskyniach. Táto oblasť bola osídlená pravoslávnymi mnísi už v 11. storočí. Miesta, vyvýšené až 500 metrov nad okolitou krajinou, sa potom stali domovom pustovníkov a na konci 12. storočia sa začali združovať do organizovaných spoločenstiev.

V hlavách mníchov sa postupne rozvíjala myšlienka vybudovať na skalách kláštory a tak byť čo najbližšie k Bohu. V 14. storočí, počas obdobia tureckých vpádov, sa miestni mnísi rozhodli vybudovať kláštory na týchto neprístupných skalách, ktoré slúžili ako prirodzená ochrana pred nepriateľmi. Tieto kláštory boli dostupné len pomocou rebríkov a lanových výťahov, ktoré mnísi zhadzovali dolu pre tých, ktorí potrebovali prístup.

Prvý monastier vybudoval v 14. storočí mních Athanasiom. Ten túžil umiestniť svoje obydlie na čo najvyššom bode, aby sa tak dostal čo najbližšie k Bohu. Veril, že vďaka tomu budú jeho modlitby skôr vyslyšané a bude lepšie prepojený s Najvyšším. Píše sa rok 1344, keď sem učený mních Athanasios Koinovitis (1302-1380) z hory Athos privádza skupinu svojich stúpencov a zakladá prvý zo skalných kláštorov. Dostáva meno Veľký Meteoron, kláštor Premenenia Krista alebo Metamorphosis. Ten sa stane nielen najstarším, ale aj najvýznamnejším z kláštorov, ktoré začnú v okolí postupne vznikať. V čase 14. - 16. storočia sa ich v Meteore zrodí celkom 24.

Našou prvou zastávkou je kláštor Megalo (veľký) Meteoro (vznášajúci sa), dnes známy ako Grand Meteora, ktorý založil v roku 1356 mních Athanasios z polostrova Atos. Tým, že bol vystavaný až vo výške 534 metrov, pôsobil, akoby sa vznášal vo vzduchu. Dostal teda nové meno - Megalon Meteoro (v preklade „veľký" a „vznášajúci sa"). Tento názov sa uchytil a keď boli v priebehu 15. a 16. storočia postavené ďalšie kláštory, začali sa nazývať Meteora - vznášajúce sa.

Kláštor Megalo Meteoro

Výstavba monastierov bola veľmi náročná a vyžadovala si veľa ťažkej fyzickej činnosti, ale aj sústredenia. Keby mnísi čo len trochu nedávali pozor, mohli by sa zrútiť spolu s ťažkým nákladom. Preto prácu na výstavbe brali ako určitý druh pokánia. Muži si mohli počas nej spytovať svedomie a modliť sa za odpustenie hriechov.

Stavba kláštorných komplexov na vrcholkoch neprístupných pieskovcových kvádrov je mimoriadne náročná. Všetok materiál mnísi vynášajú v nošiach na chrbte po primitívnych rebríkoch alebo vyťahujú pomocou lán a kladiek. Keď sa na kláštory pozeráte zospodu, nechápete, ako ich v tej dobe dokázala ľudská ruka postaviť. Ako dokázali vyniesť materiál do takej ohromnej výšky? Legendy hovoria, že mnísi púšťali šarkany, ktoré niesli laná, z ktorých sa následne zhotovovali rebríky. V skutočnosti jediný pomocník, na ktorého sa mohli spoľahnúť, bola kladka. Všetok stavebný materiál museli spočiatku vynášať na chrbtoch pomocou košov, neskôr využívali práve navijak a inštalovali odnímateľné rebríky.

V obave z prepadnutia nepriateľmi potom po dokončení rebríky zničia, a dobrovoľne sa tak odrežú od okolitého sveta. Vybudujú si sebestačnú komunitu, do ktorej patrí napríklad aj skromné políčko, ale obyvatelia susedných dedín na nich nezabúdajú a zásoby jedla im prinášajú. Po stáročia platí zásada, že do kláštorov nesmú vstúpiť ženy.

Mnísi žili od začiatku vo veľmi skromných podmienkach, aby dokázali svoju oddanosť Bohu. Verili, že ak na tomto svete podstúpia obetu života v chudobe, tak v raji im budú dopriate o to väčšie odmeny. I z toho dôvodu sú kláštory zariadené veľmi skromne, najcennejším bohatstvom sú významné kresťanské nástenné maľby z byzantskej éry. Väčšina miestností je bohato zdobená rôznymi freskami, čo umocňuje duchovnú atmosféru týchto stavieb.

Interiér Kláštora Varlaam

Dnes sa už turisti dostanú do jednotlivých kláštorov po schodoch, ktoré vysekali do skál. No tie tam urobili až v čase, keď ich sprístupnili verejnosti. Mnísi mali počas výstavby podstatne ťažšiu prácu, pretože museli prechádzať po náročnom skalnatom útese a väčšinu stavebného materiálu vynášali na vlastných chrbtoch. Neskôr si práce aspoň čiastočne uľahčili a začali používať kladku.

Dnes sa turisti nemusia šplhať po lane ani liezť po rebríkoch. Ku kláštoru Megalo Meteoro, dnes múzeu vo výške 534 metrov nad morom, ich vedie asi 250. Výstup na vrchol skaly trvá približne desať minút. Zvládnu ho aj seniori, ktorí, ak nevládzu, chytajú druhý dych na medziposchodiach. Do kláštora sa vyberáme zo zahalenými ramenami a dlhými nohavicami. Ženám stačí pareo uviazané okolo pása. Nemusíte zúfať, ak so sebou žiadne nemáte.

Interiér kláštorov je približne rovnaký. Pozostávajú z izieb pre mníchov, modlitební, kostola, kuchyne a jedálne. Kuchyňa s ohniskom, s rôznymi miskami a naberačkami čarovne nasvietenými presvitajúcimi lúčmi slnka vtiahnu návštevníkov Veľkej Meteory do stredoveku. Kaplnke plnej zlata a drahého dreva dominuje obrovský luster. Sú tu uložené aj vzácne rukopisy a umelecké diela. Kláštor ponúka neopakovateľné výhľady.

Ďalším obľúbeným a druhým najväčším kláštorom, ktorý stojí za návštevu, je Varlaam. Stojí na skale oproti Veľkej Meterore. Strávil tu celý svoj život. Po jeho smrti zostala skala dlhé roky neobývaná.

Z 24 pôvodných skalných chrámov sa dodnes zachovalo šesť. Okrem Veľkého Meteoronu tu stojí kláštor Varlaam so slávnou kaplnkou Všetkých svätých alebo dubovým sudom na dažďovú vodu zo 16. storočia. Slávny je aj trojposchodový kláštor sv. Mikuláša, najmenší zo všetkých, ktorý mnísi postavili na takej malej skale, že rozširovať ho mohli už len do výšky. Je tu aj kláštor sv. Trojice, dnes prístupný po vytesaných krkolomných schodíkoch, či kláštor Roussanou, lákajúci na kaplnku s bohatými freskami. Zabudnúť nemožno ani na kláštor svätého Štefana, ako jediný, ktorý nemá dlhé schodisko a je spojený mostom.

Medzi kláštorom Varlaan a kláštorom Svätej trojice nájdete Roussanou, ženský kláštor v Meteorách. Kláštor St. Stephen zo šestnásteho storočia patrí k menším. Keďže sa rozkladá viac na pláni, ako na útese, dostanú sa doň aj tí menej mobilnejší. Nemusia stúpať po schodoch, stačí im prejsť cez malý most vedúci k vchodu. Kláštor počas druhej svetovej vojny zničili nacisti, ktorí si mysleli, že sa v ňom skrývali povstalci.

Jednotlivé kláštory začali mnísi opúšťať v 18. storočí a dnes je obývaných už len päť z nich. Až v roku 1960 sa tu podarí obnoviť rehoľný život. Grécka vláda v roku 1921 vyhlasuje zostávajúce kláštory za národnú kultúrnu pamiatku, ani to ale stavby nezachráni pred udalosťami druhej svetovej vojny. Nemecká armáda vtedy neváha ostreľovať historické objekty z diel, aby zabránila tomu, aby by sa v nich mohli ukrývať partizáni.

Ďalším dôležitým bodom prehliadky je samotný výhľad. Keď sa postavíte na nádvorie a pozriete sa okolo seba, veľmi rýchlo pochopíte, prečo sa Athanasio rozhodol pre život v týchto náročných, ale o to úžasnejších prírodných podmienkach.

Knižnica Veľkého Meteoronu patrí k najpozoruhodnejším kláštorným knižniciam sveta. Všetkých šesť dochovaných kláštorov vlastní celkom 1200 zväzkov, z toho kláštor Premenenia Krista celých 640. Liturgické spisy mnísi zhromažďovali od 10. až do 19. storočia. Medzi najvzácnejšie patrí Zlatá bula byzantského cisára Andronika III. (1296-1341) z roku 1336.

Nezabúdajte na to, že každý monastier patrí medzi veľmi obľúbené turistické atrakcie. Kvôli tomu je niekedy veľmi ťažké kúpiť si vstupenky až priamo na mieste a radšej by ste si ich mali rezervovať cez internet. Do Meteory sa najjednoduchšie dostanete pomocou organizovaných tour. Prístup do pohoria nie je až tak jednoduchý, preto je lepšie, ak sa tam vyberiete s niekým, kto sa tam vyzná.

Spoznávanie jednotlivých monastierov ponúka aj jeden mimoriadne ťažký ťažší a adrenalínovýzážitok. Jeden z miestnych tour operátorov totiž ponúka horolezeckú túru v spoločnosti horského sprievodcu. Určená je len pre malé skupiny ľudí a čaká vás náročnejší terén, ktorý budete zdolávať zaistení ku reťaziam. Podmienkou je dobrá kondícia účastníkov zájazdu a taktiež je dobré, pokiaľ ste v minulosti mali aspoň pár skúseností s túrou v takýchto podmienkach. Odmenou za váš výkon bude nádherná vyhliadka z najvyššej skaly v tomto pohorí, ktorá je vysoká 400 metrov.

Grécko je plné zaujímavých miest, ale nie všetky sú tak magické ako práve Meteora. Meteora je mimoriadne fotogenické miesto a v BUBO sme ju zaradili medzi najkrajšie malé mestá Európy. Holé skalnaté bralá sú obrastené zeleňou, ktorá vytvára nádherne kontrasty. Priamo pred očami máme ďalšie dva menšie kláštory. V údolí spomedzi kríkov vyčnievajú skaly pripomínajúce sochy z Veľkonočného ostrova. Skaly majú zvláštne tvary a tak nechávajú pracovať naplno ľudskú fantáziu. Akoby tu každý človek našiel niečo nové, niečo svoje a v tom je tá krása.

Medzi najväčšie meteorské kláštory patrí Varlaam zo 16. storočia. Kým niektoré menšie kláštory predstavujú jednu budovu, Varlaam pôsobí ako komplex. Kláštor Rousanou leží kúsok za hlavným komplexom a rastie z krajiny ako obrovský hríb. Pod ním sa krúti hlavná cesta plná autobusov a áut s ľuďmi. Niet divu, že Meteora patrí k najnavštevovanejším miestam celého Grécka.

Takáto scenéria si doslova sama pýta fotku. Netušil som, že Meteora je tak fotogenické miesto. Holé skalnaté bralá sú obrastené zeleňou, ktorá vytvára nádherne kontrasty. Priamo pred očami sa po pár krokoch zjavia ďalšie dva menšie kláštory. V údolí spomedzi kríkov vyčnievajú skaly pripomínajúce sochy z Veľkonočného ostrova. Medzi najväčšie meteorské kláštory patrí Varlaam zo 16.storočia. Kým niektoré menšie kláštory predstavujú jednu budovu, Varlaam pôsobí ako komplex. Kláštor Rousanou leží kúsok za hlavným komplexom a rastie z krajiny ako obrovský hríb. Pod ním sa krúti hlavná cesta plná autobusov a áut s ľuďmi. Niet divu, že Meteora patrí k najnavštevovanejším miestam celého Grécka.

Na spoznávanie Meteory sa vyberieme zážitkovo, a to peši, po vlastných. S menšími zastávkami sme hore asi tak za dve hodinky. Spoza zákruty sa po malinkých kúskoch začínajú vynárať vrcholky bizarne tvarovaných skalnatých brál. Pohľad naľavo je ako z rozprávky. Na vrchole úzkej skaly stojí kláštor sv. Trojice. Je fascinujúce, ako mohla ľudská ruka také niečo postaviť. Čo sa týka stavby kláštorov, stále nie je známe, ako sa vlastne prví osadníci dostali hore na vrchol skaly. Jedna z teórii hovorí, že púšťali šarkany, ktoré niesli laná a z nich následne zhotovili rebríky. Táto zahmlená minulosť však neuberá ani štipku zo súčasnej krásy týchto stavieb. Oproti kláštoru stojí takmer identická skala. V škáre medzi nimi sa v diaľke skrývajú strechy Kalambaky a rysujú sa ďalšie skaly s pokrývkou v podobe kláštorov. Samotná história kláštorov v Meteore sa začína niekedy na začiatku 11. storočia. V tomto období prichádzajú prví pustovníci, ktorí obývajú jaskyne a neskôr začínajú budovať prvé kláštory.

tags: #klastor #varlaam #krzba