Kláštorný kostol v Nitre je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho pôvod, vývoj a udalosti, ktoré ho poznačili, vrátane bombardovania.
Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma.
História Kláštorného kostola
História ulmského münsteru sa začína v nepokojnom 14. storočí. Farský kostol v Ulme vtedy ležal približne jeden kilometer pred bránami mesta, takže pri obliehaní mesta (napríklad v roku 1376 cisárom Karolom IV.) sa veriaci do kostola nemohli dostať. Obyvatelia Ulmu sa preto rozhodli z vlastných prostriedkov financovať výstavbu nového kostola, ležiaceho už vnútri mestských hradieb. Možno spomenúť, že Ulm mal vtedy okolo 10 000 obyvateľov. Základný kameň nového kostola položili 30. júna 1377. Prvým stavbyvedúcim bol Heinrich II. Parler, od ktorého zrejme pochádzajú aj plány chrámu. Tento plán predpokladal výstavbu halového kostola s tromi približne rovnako vysokými loďami, jednou západnou vežou a dvomi chórovými vežami (po stranách chóru). Možno spomenúť, že hlavné fasády s dvomi bočnými vežami boli vtedy vyhradené len biskupským alebo kláštorným kostolom. V roku 1381 prevzal stavenisko Michael Parler, ktorý predtým pracoval na výstavbe dómu v Prahe. V rokoch 1387 až 1391 viedol výstavbu chrámu majster Heinrich III. Parler. Od roku 1392 viedol stavebné práce Ulrich Ensinger, ktorý predtým pracoval v Prahe a Štrasburgu. Ten sníval o postavení hlavnej veže, vysokej 150 metrov. Ešte len provizórne zastrešený ulmský münster bol 25. júla 1405 vysvätený. Ulrichov syn Matthäus dokončil v roku 1449 výstavbu klenby chóru a v roku 1452 aj klenby severnej lode.
Nový stavbyvedúci Matthäus Böblinger zmenil v roku 1477 plány stavby, najmä plán výstavby hlavnej veže. Počas jeho vedenia stavby sa začali prejavovať prvé masívne poškodenia. V roku 1492 museli byť bočné lode zbúrané, pretože príliš zaťažovali steny strednej lode (severná stena tejto lode dodnes vykazuje odchýlku od zvislice až o 27 cm). Nový stavbyvedúci Burkhard Engelberg uskutočnil potom potrebné záchranné a bezpečnostné práce: zosilnil základy západnej veže, zbúral ťažké klenby bočných lodí, rozdelil bočné lode štíhlymi piliermi a postavil ľahšie klenby. V rokoch 1530 až 1531 rozhodli obyvatelia Ulmu menovitým hlasovaním o prechode na evanjelickú vieru. Takzvanému obrazoborectvu padlo 19. júna 1531 za obeť vyše 60 oltárov. V roku 1543 došlo v dôsledku vnútropolitických napätí i nedostatku peňazí k zastaveniu stavebných prác. V tej dobe mala hlavná veža výšku okolo 100 metrov, chórové veže boli vysoké okolo 32 m. Od spomenutého roku sa na stavbe nepokračovalo plné tri storočia. V roku 1817 boli pri maliarskych prácach fresky v interiéri chrámu premaľované na sivo. Po zlepšení hospodárskej situácie sa od roku 1844 opäť začalo na dobudovaní chrámu pracovať. Začalo sa so zabezpečovacími prácami a s dostavbou oboch chórových veží. Od roku 1880 museli byť opäť vykonávané zabezpečovacie práce a až potom, od roku 1885, sa mohlo prikročiť k dostavbe západnej veže. Výstavba tejto veže bola uložením horného "krížového kvetu" ukončená 31. mája 1890.
Pri slávnostnom akte na oslavu dokončenia Münsteru, ktorý sa konal 29. júna 1890, zaspievalo 320 spevákov a speváčok oratórium Elias od Felixa Mendelssohna Bartholdyho.
Ulmský Münster je spolu s kolínskym dómom najznámejšou gotickou stavbou v Nemecku. Chrám je dlhý 123,56 m a široký 48,8 m. Stredná loď má výšku 41,6 m, výška bočných lodí je 20,55 m. Veže po stranách chóru majú výšku po 86 metrov. Obstavaný priestor chrámu má objem okolo 190 000 kubických metrov. Západná veža zaťažuje základy svojou hmotnosťou okolo 51 500 ton. Táto veža je vysoká 161,53 metra a je najvyššou kostolnou vežou na svete. Vo výške 143 metrov je verejnosti prístupná vyhliadková plošina, ku ktorej sa dostanete po vyšliapaní 768 schodov.
hrad, Nitra
Bombardovanie a jeho následky
Pri zničujúcom spojeneckom nálete na Ulm 17. decembra 1944 ostal Münster akoby zázrakom prakticky nepoškodený, hoci temer všetky okolité budovy boli zasiahnuté. Zničené boli len okná, pochádzajúce z 19. storočia, pretože pôvodné stredoveké a umelecky hodnotné chórové okná boli včas z kostola odstránené. Koncom vojny explodovala v klenbe chóru bomba, pričom účinok tejto bomby sa doteraz prejavuje vznikom stále nových trhlín v murive. V súčasnosti sa vynakladá veľké úsilie na zachovanie dobrého stavebného stavu chrámu, čo si ročne vyžaduje náklady vo výške niekoľko stotisíc eur.
Vo veži je celkovo trinásť zvonov, z ktorých najväčší je zvon Gloriosa. Tento zvon s priemerom 199,5 cm a hmotnosťou 4 912 kg bol odliaty v roku 1956.
V chráme je päť organov, z ktorých najväčší bol postavený v rokoch 1967 až 1969 na hlavnej empore pod hlavnou vežou. Tento organ má sto registrov a približne 8 900 píšťal.
V ulmskom chráme je obvykle 2 000 miest na sedenie. Pri Württemberskom zemskom pozaunovom dni, ktorý sa koná každé dva roky, sa však pridaním ďalších stoličiek zvýši kapacita tak, že v kostole naraz hrá 4 500 hráčov na pozaunu. V stredoveku sa do chrámu vošlo až 22 000 ľudí, pretože vtedy bolo bežné, že ľudia počas omše stáli. Münster bol postavený občanmi, a preto bol niekoľko storočí vlastníctvom mesta. Až v roku 1894 prešiel chrám do vlastníctva evanjelickej obce v Ulme.
tags: #klastorny #kostol #nitra #bobardovanie