Solúnski bratia patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii a na Ukrajine. Štátnym sviatkom pod názvom Deň Cyrila a Metoda je 24.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. Na 5. júl pripadá aj Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je od roku 1993 pamätným dňom. Do roku 2020, keď poslanci 3. novembra novelizovali zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sa pripomínal ako Deň zahraničných Slovákov.
Kresťanstvo pred Cyrilom a Metodom
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda, pričom do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Príchod Slovanov na súčasné naše územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. učenie Ježiša Krista nadobúda medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah.
Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava.
Pozvanie na Veľkú Moravu
Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii.
Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne. Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a Metoda. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov.
Rastislav v snahe upevniť nezávislosť svojho kniežatstva, poslal v roku 861 poslov k byzantskému cisárovi Michalovi III. a žiadal ho o biskupa pre svoju krajinu. Michal namiesto biskupa vyslal Konštantína-Filozofa a jeho brata Metoda, ktorí už predtým pôsobili ako cisárski vyslanci.
Kto boli Cyril a Metod
Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Na misiu išli Konštantín a Metod. Na misiu sa dobre pripravili - z písmen malej gréckej abecedy Konštantín vytvoril nové písmo a do slovanského jazyka preložil Bibliu a bohoslužobné texty. Metod neskôr do slovanského jazyka preložil súdny zákonník a iné právnické spisy.
Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.
| Meno | Pôvodné meno | Dátum úmrtia | Význam |
|---|---|---|---|
| Cyril | Konštantín | 14. február 869 | Tvorca hlaholiky, filozof |
| Metod | Michal | 6. apríl 885 | Arcibiskup, prekladateľ |
Freska svätých Cyrila a Metoda v Sofii.
Činnosť na Veľkej Morave
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú reč a začal prekladať sväté knihy. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč, hlaholiku a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár.
Na Moravu bratia prišli v roku 863 a založili tu školu, v ktorej vyučovali svojich žiakov. Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť - založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Ich misia znamenala začiatok éry slovanského písomníctva.
Žiaľ, aj v prípade, keď takéto postavy máme, tak tu existuje riziko, že si vyberieme len časť ich posolstva. Tak boli svätí Cyril a Metod podľa potreby raz označovaní za symboly slovanskej družby či československej vzájomnosti, za literátov, za predstaviteľov byzantskej diplomacie, za tvorcov národného jazyka atď.
Cesta do Ríma a smrť Cyrila
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj ostatky pápeža Klementa. Pápež Hadrián II. ich s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky svätého Klementa slávnostne preniesli do baziliky, ktorá niesla jeho meno.
Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril (Kyrillos) a tam 14. februára roku 869 zomrel. Zomrel 14. Pochovali ho v Chráme sv.
Metod ako arcibiskup
Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roku 869 do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Metoda poslal pápež Hadrián II. Späť na Veľkú Moravu a dal mu list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči.
Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Relikvia sv. Metod sa však na Veľkú Moravu hneď nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa, ktorý požiadal pápeža, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii.
Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Franským biskupom sa to nepáčilo a Metoda o rok neskôr uväznili vo Švábsku v kláštore. Vo väzení strávil takmer tri roky. Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až po nástupe nového pápeža Jána VIII. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa, presné miesto jeho pôsobenia nepoznáme, ale predpokladá sa, že išlo o Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka.
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Na Veľkej Morave vtedy vládol Svätopluk, ktorý však bol ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Ten neustále brojil proti Metodovi. Obvinil ho, že neoprávnene používa pri bohoslužbách slovanský jazyk. Metod musel ísť svoje učenie obhájiť pred pápežom, čo sa mu aj podarilo. Pápež Svätoplukovi napísal list - bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej sa o Metodovi vyjadruje veľmi priaznivo. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď sa mal podriadiť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod však po komunikácií s Rímom Vichinga nakoniec poslal na misie k Vislanom (krakovské kniežatstvo). Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Niektoré historické zdroje hovoria, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv.
V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Po Metodovej smrti Rastislavov nástupca knieža Svätopluk Metodových žiakov vyhnal.
Socha svätých Cyrila a Metoda na Velehrade.
Duchovný odkaz
Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Napriek tomu všetkému vklad Cyrila a Metoda do našich dejín bol taký silný, že prekonal a prekonáva všetky tieto nepriazne ľudí, osudu i histórie a je tu prítomný dodnes. A nielen u nás a pre nás. Svätí Cyril a Metod sú dnes uznávaní dokonca ako spolupatróni Európy. Trnavská univerzita, ktorá nesie meno slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda, oslavuje tento rok 25. výročie svojho vzniku. Univerzita sv. Cyrila a Metoda bola založená 1. augusta 1997.