Život a poslanie kňaza Jána Štefanca: Od práce s mládežou k vinárstvu a podpore misií

Ján Štefanec je kňaz, misionár a vinár, ktorého život je plný rôznorodých aktivít a služieb. Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako spojiť duchovné poslanie s praktickým životom a pomocou druhým.

Pôsobenie v UPeCe a práca s mládežou

Páter Štefanec prebral vedenie UPeCe (Univerzitné pastoračné centrum) v Bratislave pred desiatimi rokmi po Milanovi Bubákovi. Po deviatich rokoch odchádza z UPeCe a hodnotí, ako sa mladí za ten čas zmenili.

Necíti sa vyhorený z práce s mládežou. Práveže cíti, že UPeCe napreduje a že je nastavené dobre. Chce odovzdať štafetu v dobrom stave. Jeho odchod má viacero príčin, nahromadilo sa viacero okolností. Skončil službu provinciála a vtedy je dobre, keď sa po takom kroku načas odíde. UPeCe a roky s mladými ho naučili, že treba na sebe neustále pracovať, neľakať sa výziev, neľakať sa „Božích prekvapení“.

V týchto dňoch oslávil 25. výročie kňazstva a zvážil, že má ešte čas odísť na istý čas do inej kultúry. Odchádza do Kanady, do centra, ktoré sa venuje kňazom a zasväteným osobám. Program sa volá Zdraví lídri pre zdravú cirkev. Chce tento čas kvalitne a múdro využiť.

Pôsobil 12 rokov na Kalvárii v Nitre, kde prešiel rôznymi úlohami. Bol najskôr postulantmajster, potom sa stal rektorom Misijného domu, neskôr správcom farnosti. Keď páter Milan Bubák odchádzal do Ríma, vybral si ho ako nástupcu. Po návrate z Ríma mal dve možnosti - buď pokračovať v štúdiu, doktoráte, alebo sa venovať tomu, čo potrebuje provincia. Samozrejme, že Rím ho posunul a ukázal možnosti rásť po intelektuálnej stránke. Dokonca istý čas prednášal v Nitre na pedagogickej fakulte spirituálnu teológiu.

Ako využil svoje rímske štúdiá v UPeCe? Iste. Má dokonca pocit, že by UPeCe znieslo aj viac. Hlavná výzva je však pastoračná, veď to má aj v názve.

Pri predmanželskej príprave zohráva kňaz úlohu sprievodcu. Nehrá tam inú významnú rolu. Podstatné je, aby sa snúbenci medzi sebou rozprávali a aby pochopili, že majú vyniesť na povrch maximum všetkých otázok, ktoré si treba zodpovedať ešte pred manželstvom, lebo potom už býva neskoro.

Príprava v UPeCe je dobrá, keď je minimálne rok pred svadbou. Dnes ľudia chodia spolu tri, päť aj sedem rokov, čiže majú dostatok času si ju urobiť. Môžu prísť hneď po prvom roku. Keď si prečítal text synody k príprave na manželstvo, hovorí si - vďaka Bohu, my to robíme už roky. Lebo vie, že nie je ľahké urobiť dobrú prípravu v rámci farnosti. Často záleží na kňazovi.

Vracia sa sem dosť ľudí, ktorí chodili do UPeCečka počas vysokej školy. Potom sem chodí skupina, ktorej to odporučili kamaráti. Záujem má aj skupina mladých, ktorí pracujú v Bratislave a pochádzajú z iného kúta Slovenska. Ak sú prípravy v ich farnosti v piatok večer, majú problém tam docestovať a stihnúť ich.

Predmanželská príprava nie je o jednom víkende alebo štyroch poučeniach na fare. Začína sa doma v rodine tým, ako sa k vám správa mama, otec, ako s vami komunikujú, no predovšetkým, ako medzi sebou žijú. Predmanželská príprava, ako ju konáme u nás na Slovensku, má poukázať na veci, ktoré sú podstatné pre manželský život, ak by o nich ešte mladí nevedeli.

Dôležitý je dialóg, lebo keď v snúbencoch vzbudí potrebu komunikovať do hĺbky, to je výhra. Robí to už desať rokov, to je istým spôsobom jedna generácia. Vníma nejaké tendencie u párov. Sú informovanejší, v pozitívnom zmysle. Môžu si načítať veci. Niektoré otázky, ktoré im kladie, sú pre časť z nich zodpovedané.

Za tých desať rokov, čo pracuje so študentmi, vníma zmenu v ich mentalite. Je to o jednotlivcoch, máte ľudí, ktorí chcú ísť do hĺbky, a potom máte takých, ktorí zostávajú na povrchu. Keď sa rozpráva s ľuďmi, ktorí sa tu premelú, aké majú ciele - tak zväčša je odpoveď, že chcem úspešne skončiť školu a chcem dosiahnuť úspech v takej a onakej oblasti. Na jednej strane to vníma pozitívne, lebo bolo by zlé, keby študent nemal ambície. Študent robí všetko preto, aby sa profesionalizoval, aby si vylepšoval životopis a tam patrí aj spolupráca s nejakou úspešnou organizáciou, kde brigádoval, na akom Erazme bol.

Dnes žijeme dobu rýchleho úspechu, startupov a kreativita ako hodnota je u mladých postavená na piedestál. My tu máme 24 funkčných tímov, ktoré sa starajú o chod celého UPeCe. Voľakedy boli mladí obetavejší a všímavejší k potrebám spoločenstva. To nadšenie, ktoré bolo za jeho predchodcu, keď sa boli schopní študenti zmobilizovať a pomaly vlastnými rukami to tu vybudovali, tak to je dnes už inak. Dnes už na všetko voláme odborné firmy. Ešte stále príde viac mladých na adoráciu.

Pri takomto veľkom organizme ako UPeCe je tu vždy skupina ľudí, ktorá sa ešte vie nadchnúť pre spoločný ideál. Napríklad bola tu skupina, ktorá sa nasadila v boji proti hazardu v Bratislave, a tým na tom záležalo a mobilizovali sa pri získavaní podpisov. Ale bolo to len asi dvadsať ľudí. Ale na druhej strane, aj táto malá skupina urobila dobrú vec a pomohla. Alebo sme ponúkli kurz zrelosti muža a ženy, ktorý robil jeden diecézny kňaz.

Na druhej strane sú mladí, ktorí sa neboja a vychádzajú z vlastných múrov i múrov UPeCe von do spoločnosti. Napríklad na letné misie do rôznych farností Slovenska i Rumunska alebo pri pozývaní či propagovaní udalostí vychádzajú do areálu Mlynskej doliny a konfrontujú tak iných mladých tvárou v tvár. Tých lídrov nie je až tak veľa, ale ktovie, možno si na to, čo dostali a k čomu ich UPeCečko pozývalo, spomenú v budúcnosti, keď budú reálne vystavení voľbám a ťažkým rozhodnutiam, pred ktoré ich spoločnosť postaví.

Voľakedy tu bolo veľmi silné Taizé, dnes už tu nie sú. Ale robíme už pomaly dvadsať rokov trojdňovú adoráciu a stále je to zaujímavý formát. Charizmatická obnova a chvály sú stále prítomné, každý rok to má ale inú podobu, čo závisí aj od lídra, ktorý to prevezme. Máme ale aj tradičnejší modlitebný tím alebo for life tím, ktoré podporujú adopciu nenarodených detí modlitbami.

Dnes si spájajú mladí často vieru s emocionálnym prežívaním a zážitkovosťou. Keď človek vstúpi do reálneho sveta, tak je veľmi rýchlo preplesknutý. Teda aj keď bol prípadne emocionálne trochu uletený, tak sa rýchlo dostane do normálu. V Bratislave majú mladí veľa možností rôznych spoločenstiev, sú tu desiatky kostolov a komunít. UPeCe je dôležité pre študentov, ale študent prišiel do Bratislavy a nielen do Mlynskej doliny. Upecečko so svojou filozofiou tvorí skvelú príležitosť, ako duchovne porásť, načerpať, vyjsť zo seba a otvoriť sa živému spoločenstvu, ale je to iba jedna z možností. Mnohých to sem ťahá, lebo to tu majú radi. Pri mládežníckych omšiach je ešte stále možné vidieť dlhé rady na spoveď.

Už sa menej pristupuje k sviatostiam. V istom zmysle sú však ľudia zrelší aj po duchovnej stránke. Majú jasno v tom, čo je hriech a čo nie je. Fungujú občas tak, že keď majú niečo také, čo spôsobí ťažký rozhovor s kňazom, tak sa radšej sviatosti zmierenia vyhnú. A tak idú len raz za rok.

Pre mnohých je to naozaj kultúrny šok. Kto príde z dediny do Bratislavy, rodičia ďaleko a je tu tisíc rozličných ponúk najmä svetského charakteru, tak je logické, že sa mnohí stratia. Sme akoby miesto, cez ktoré prúdi rieka študentov. Chodia sem aj neveriaci, podarí sa vám ich zachytiť? Za dobrou kávou a kofolou. Ale aj za športom. Mojím ideálom bolo, aby som mal čas ísť za nimi von. Ale, žiaľ, denný chod upecečka ma pohlcuje, tak neostáva čas. Na druhej strane, aj sami študenti sú skvelou inšpiráciou pre iných študentov. Veľa nepraktizujúcich veriacich sem prichádza a tiež so sebou prináša určité otázky, ale aj zdravé obohatenie.

Veľmi ho to obohatilo. Bol som aj v zahraničí na rôznych stretnutiach o pastorácií mládeže. Vidí, že dnes mladí veľmi túžia po autentických pevných vzťahoch. Objavuje sa však silno aj tá túžba po úspechu. Na jednom takom stretnutí napríklad jeden študent rozprával, že mladí sú v skepse z toho, že sa nebudú mať tak dobre ako ich rodičia. Ten materializmus je šialený. A toto vnímanie úspechu prichádza aj k nám. Osobne je vďačný za to, že mal možnosť spoznať dušu študenta, ich obavy z budúcnosti, ich nádeje a túžby. Pomohlo mu to spoznať aj svoje osobné limity, mladí mu nedovoľovali vystačiť si s lacnými a rýchlymi odpoveďami, ale vlastným hladom vo mne vyprovokovali, aby som sám viac túžil po hlbine. Preto je dôležité, aby sme aj my kňazi boli kvalitne vedení k práci s mládežou.

Vinárstvo ako súčasť života a evanjelizácie

Okrem duchovnej služby sa Ján Štefanec venuje aj vinárskemu remeslu. Vo vinohrade v Strekove pestuje vinič, z ktorého potom dorába víno. Z jeho predaja podporuje misie, no tiež rozvíja myšlienku novej evanjelizácie. Práve rezom sa začína práca vo vinohrade. Vinohrad v Strekove obrába šesť rokov. Keď tam prišiel, vo vinohrade bola samá hať. Prvý vinohrad mal približne dvadsaťpäť árov. Potom sa k tomu pridalo ďalších dvadsať. Začalo to rásť, až sme sa dopracovali k tomu, že sme vysadili nový vinohrad, ktorý má tritisíc koreňov.

Práca vo vinici pre pátra Janka predstavuje relax. Pri práci vo vinohrade je potrebné dodržiavať agrotechnické termíny. To znamená, že daný úkon treba robiť vtedy, keď je na to čas, nie vtedy, keď má človek čas. Sú ľudia, ktorí sú ochotní prísť a pomáhať. No keď ich práve potrebujem, väčšinou majú už iný program. Niekedy sa kolobeh v prírode posunie o dva týždne dopredu, a čo som plánoval o dva týždne neskôr, zrazu musím preorganizovať.

Po prechádzke vo vinohrade sme navštívili pivnicu, kde páter Janko dorába víno. Pivnica je po rekonštrukcii, pôvodne bola menšia a iba z hliny, teraz je dlhšia a vyložená tehlami. Momentálne v nej má hlavne biele víno. Ochutnali sme suché odrody - Muškát žltý, Muškát moravský a Rizling vlašský.

Hovorí sa, že suché vína sú najlepšie, no Ján Štefanec pripomína názor jedného z našich najznámejších šľachtiteľov Ondreja Korpása - keď sa dá dopestovať, je dobré urobiť aj sladké víno. Okrem spomínaných odrôd páter pestuje aj Veltlín zelený, Rizling rituál či Svojsen. Plánuje tiež vysadiť odrodu Hossa, čo je kríženec Sauvignonu blanc a Irsai Oliver. Z červených vín tu máme Dunaj a Lavínu, čo je už prešľachtený Dunaj s Merlotom.

Keď si páter robil špecializáciu v pastorálnej teológii, venoval sa téme novej evanjelizácie. Keďže Ján Štefanec je misionár, jeho úlohou je hlásať evanjelium tam, kde ešte nebolo ohlasované. V tom videl veľký zmysel, také znovuzrodenie. Aj osobné. Dospel totiž do takých situácií, že mnohé veci sa mi zdali frustrujúce, keď sa človek pastoračne snaží pôsobiť a nejde to a ani v sebe samom nie je človek naplnený.

Práca vo vinici je aj vhodná príležitosť na stretnutia. Do Strekova prichádzajú pátrovi priatelia, spolubratia, rehoľné sestry, ale napríklad aj spoločenstvá mužov, ktorí robia duchovný program Exodus. Páter Janko pripomína ešte jeden zaujímavý rozmer vinohradníctva: „Vo Svätom písme prichádzam často do kontaktu s obrazmi viniča, vinohradníctva či vína ako takého. Keď som potom vo vinici v priamom kontakte s viničom, aj pasáže v Božom slove mi hovoria oveľa viac.“ Preto pripravil kurz Voda života, ktorý je o víne v Biblii. Vo vízii vinárskeho spolku pátra Janka je aj podpora misií.

Zisk, ktorý sa získava z predaja vína, tak ide na podporu misií pátrov verbistov. V prípade pátra Janka sa teda dá povedať, že ide o snúbenie kňazského misijného povolania s prácou vo vinici. S úsmevom poznamenáva, že nie každý to tak vníma, pretože niektorí ľudia si myslia, že ako kňaz by sa mal predovšetkým venovať pastorácii. Ja to však vnímam ako novú pastoračnú príležitosť. Prídu sem ľudia, ktorí sa reálne zaujímajú o toto remeslo, zároveň chcú pomáhať a vytvárajú aj nejaké spoločenstvo.

Vinohradníctvo je podľa jeho slov vášeň, ktorá by nemala chýbať ani kňazom. Pripodobnil by som to k situácii, keď si Ježiš vyberal apoštolov a hľadal tých, ktorí budú pracovať v Pánovej vinici. Vybral si rybárov. Prečo? Sú to vášniví ľudia, lebo rybačka je vášeň. Vnímam to tak, že Ježiš nepotreboval ľudí, ktorí budú uprataní a ktorí budú sedieť niekde v kúte v pokoji. Kto je akčný, potrebuje akciu. A tá vo vinohrade nikdy nechýba, stále sa niečo deje. Aké vlastnosti máme hľadať u partnera pred spoločným „áno“, kedy ešte počkať so svadbou alebo prečo zo vzťahu odísť?

O potrebe kvalitnej manželskej prípravy, ale i o svojom Youtube projekte pre mladých rozpráva katolícky kňaz, misionár, verbista Ján Štefanec, SVD. Túžba vytvoriť podcast vznikla pri osobnej skúsenosti sprevádzania. Pri stretnutiach s mnohými pármi som si uvedomil, čo všetko niektorí nepokladali za dôležité preberať pred vstupom do manželstva. Neskôr sa ukázalo, že práve toto boli tie veci, ktoré pár najviac rozdeľovali. Preto som sa rozhodol prinášať tieto témy tínedžerom a mladým, ktorí majú záujem o vstup do vzťahu. Aby boli pripravení a aby mohli vzťah správne uchopiť a rásť v ňom. A aby sa neskôr vyhli zraneniam, pretože keď vzťah prerastie do niečoho hlbšieho a dvaja ľudia sa na seba naviažu, potom to môže byť bolestivé.

Jasným príkladom sú napríklad „trojuholníky“, tie môžu byť naozaj zradné. Mnohé páry poznajú situáciu, keď sa rodičia snažia byť veľmi ústretoví, aby deti neodišli „z domu“. S veľkým odhodlaním pomáhajú: „Však máme pozemok, tu si postavte!“ Sú pozorní a pripútavajú si deti: „Však my navaríme, pomôžeme.“ Ale pravda je, že existuje málo takých rodičov, ktorí dokážu dať deťom úplnú slobodu a dovolia im, aby si založili vlastnú rodinu. Aby prechádzala mladá rodina problémami prirodzeným spôsobom. Aby mohli zažiť, že „nemám vždy navarené, nemám upratané, nemám pomocníčku“.

Problém vytvára aj „mamičkárstvo“. Keď sa muž najskôr poradí s mamou, ako má vyzerať ich nový dom, a až potom to konzultuje s manželkou. Je to vážna vec. Málokto tomu venuje pozornosť, pretože sa to všetko podáva vo veľmi ľúbivej forme. Je potrebné spoznať rodičov. Tu spomeniem exkluzívnosť vzťahu. Keď sa dvaja spoznajú, prestanú vnímať okolie, vidia len seba. Vyzerá to navonok veľmi šťastne a romanticky, ale problém je, že sa nezažívajú v spoločnosti tých druhých. Tam sa často prevalia vážne charakterové defekty, napríklad žiarlivosť. Človek prichádza o skúsenosť vidieť partnera, ako reaguje, ako sa správa k druhým ľuďom.

Keď človek pracuje na probléme, snaží sa, vzťah má nádej. Vtedy sa odporúča, aby svoj problém vyriešil pred vstupom do manželstva. Kde sa neoplatí hrať na „spasiteľa a záchrancu“, sú určite alkohol, drogy a hracie automaty. Alebo psychické problémy, keď upadá do depresií a potrebuje sa liečiť. Až keď je človek stabilizovaný, preliečený, dôsledný a my vidíme, že je to jeho snaha, nie naše dotláčanie, tak tam sa môžem rozhodnúť zotrvať. Zaľúbený človek nemusí situáciu vyhodnotiť správne. „Vypil si. Tak skúsil drogu,“ často ospravedlňuje partnera. A on je už pritom dávno závislý.

Mnoho mladých má minimálne dobrú vôľu. Niektorí to vyhodnotia ako podmienku pre sobáš v kostole. Tu osobne vnímam veľkú príležitosť pre nás kňazov, pretože práve my môžeme mladým pomôcť uchopiť prípravu úplne inak. Mladí ľudia sa počas takejto prípravy stretávajú i so svedectvami manželských párov. Tu je zas veľmi dôležité, aby prípravu neviedli ľudia, ktorí sa potrebujú predvádzať, ale ktorí majú schopnosť ľuďom pomôcť klásť si otázky a diskutovať o nich. Napríklad, čo to znamená konštruktívne komunikovať, komunikovať do hĺbky. Pretože konverzovať vieme takmer všetci, ale komunikovať, hovoriť o svojich pocitoch a túžbach je o niečom inom.

Potrebujeme pomôcť ľuďom naučiť sa správne komunikovať, aby vo vzťahu neboli vákuá, aby ľudia pristupovali k sebe s úctou. Lebo práve vtedy môže láska rásť. Na samotné manželstvo sa dopredu asi pripraviť nedá, ale spoznať človeka, jeho potreby, túžby, rodinné prostredie je dôležité. Veriaci človek by sa mal zaujímať o to, či je ten druhý veriaci. Ak sa ja snažím žiť kresťanský život a rásť v ňom, tak ideálne je, keď sme na spoločnej vlne, pretože môžem tieto hlboké témy s druhým zdieľať.

Každú rodinu je potrebné vnímať ako celok. Či sa konflikty riešia konštruktívnou, alebo deštruktívnou cestou. Existujú i rodiny, kde sa problémy zatajujú. Manželia si ich riešia mimo detí, deti nič netušia, všetko je dobré. Potom, keď vyletia z hniezdočka, ostanú často v šoku, že „tam vonku sa háda“. Hádka je normálna súčasť života. Je dôležité, keď má hádka konštruktívne zakončenia. Za množstvo konfliktov a rozpadnutých vzťahov môže nedostatok peňazí. Žiaľ, často sme svedkami, že ľudia bojujú práve s týmto nedostatkom - majú hypotéku, dlhy, ktoré potrebujú splatiť, a v rodinnom rozpočte nezostáva nič. O tomto je potrebné sa spolu rozprávať. A dôležité je aj to, ako budeme hospodáriť. Ako budeme viesť spoločný účet. Dnes veľa ľudí tlačí na „tvoje a moje peniaze“. Ty budeš zo svojich platiť niečo a ja z mojich toto. Kde je jednota? Dôvera?

Jak si najít toho správného partnera | VZTAHY

Čo je akýmsi predpokladom stabilného manželstva? Áno, keď je vzťah s Bohom zdravý. Vtedy určite áno. Ale i tu je otázka, koľko takýchto vzťahov je zdravých. Lebo aj v tomto smere je obrovská nezrelosť. Máme skupiny, ktoré sú prepäté, uletené. Prehnane motivovaní katolíci, ktorí veria rozličným posolstvám - a ktoré často idú do extrémov. Vtedy môžeme hovoriť až o patologickom kresťanstve. A keď je prítomná patológia, i vzťah je patologický.

Skutočne dôležité je to, aby partneri mali medzi sebou úctu. Aby pristupovali s úctou k druhému človeku. Aby si ho vážili. Aby v ňom videli človeka, ktorý je Božím stvorením, ktoré je hodné a schopné lásky a ktoré túžia urobiť šťastným. Nehľadať primárne v manželstve svoje šťastie, ale mať túžbu urobiť druhého šťastným. Tam je veľký predpoklad, že pár bude spolu rásť, obdarovávať sa niečím cenným. Drobnými skutkami lásky, časom, ktorý si viem vyhradiť pre teba, konštruktívnym riešením problémov, dobrou, hlbokou komunikáciou, ktorá nemusí trvať hodiny, ale ide do hĺbky. Vzájomný rešpekt a úcta voči druhému človeku mi ho umožní vnímať ako obrovské tajomstvo, človeka, ktorý túži milovať a byť milovaný.

Takým skutočným korením vzťahu, ktoré ho udrží, je dobrý humor. Mať človeka, ktorý ma baví. Ktorý vás prekvapuje, ktorý je veselý, radostný, je schopný humoru. Mnoho ráz sa čudujete, ako tí dvaja môžu byť spolu, že to nemá logiku. Potom prídete na to, že dokážu byť medzi sebou vtipní, že majú schopnosť sa obdarovávať tým, čo nám pomáha odľahčiť problémy života - lebo je ich pomerne dosť. Odporúčam, keď ľudia vstupujú do vzťahu, si všímať, či sa je s tým druhým možné zasmiať.

Prehľad pôsobísk a funkcií Jána Štefanca

Pre lepšiu orientáciu v rozsiahlej činnosti Jána Štefanca uvádzame prehľad jeho pôsobísk a funkcií:

  • 12 rokov pôsobenia na Kalvárii v Nitre:
    • Postulantmajster
    • Rektor Misijného domu
    • Správca farnosti
  • Pôsobenie v UPeCe (Univerzitné pastoračné centrum) v Bratislave
  • Prednášanie spirituálnej teológie na pedagogickej fakulte v Nitre
  • Venovanie sa vinárstvu a podpora misií z predaja vína
  • Tvorba podcastu pre mladých "Ako si nezobrať teľa"

Tento prehľad len stručne sumarizuje bohatú a rozmanitú činnosť kňaza Jána Štefanca, ktorý sa neustále snaží byť prínosom pre spoločnosť a Cirkev.

tags: #knaz #jan #stefanec