V radostnej atmosfére príchodu nových pracovníkov do Pánovej vinice sa opäť vynára otázka: Kto je novozákonný kňaz? Aký by mal byť? Na tohtoročných dňoch otvorených dverí v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre sa rektor spýtal, ako si prítomní predstavujú kňaza. Ak ideme s otázkou až do biblických čias, môžeme vidieť, čo si pod tým predstavuje apoštol národov: „Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev.
Prítomnosť kňaza medzi ľuďmi nie je len fyzická. Kňaz by sa od ľudí nemal izolovať ani emocionálne, ani duchovne. Ľudia čakajú, že budú Božími mužmi a že im budú Boha pripomínať, ako zdôrazňoval pápež Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Pastores dabo vobis: „Kňaz musí byť mužom Božím, ktorý patrí Bohu a obracia mysle ľudí k Bohu. Ľudia čakajú, že im ich kňazi budú pomáhať obrátiť sa k Bohu..."
Sviatosť kňazstva je jednou zo siedmich sviatostí Katolíckej cirkvi, ktorou je človek určený a posvätený na vykonávanie kňazskej služby. Ide o posvätnú službu, v ktorej kňaz slúži Cirkvi a spoločenstvu veriacich, zvlášť v slávení Eucharistie, odpúšťaní hriechov a ďalších kňazských úkonoch.
Kňazstvo má trvalý účinok na osobu, pretože zanecháva nezmazateľný duchovný znak, ktorý ho predurčuje na službu v Cirkvi. Vysvätenie na kňaza je vykonané biskupom v bohoslužbe, ktorá zahŕňa pomazanie rukou a modlitbu, ktorá udeľuje kandidátovi kňazskú moc. Kňaz musí plniť svoje povinnosti voči Cirkvi, vykonávať úlohy, ako je slávenie sviatostí, kázanie, pastoračná služba, a byť vytrvalý vo viere.
Inštitúcia Kňazstva
Kňazstvo bolo ustanovené Kristom, ktorý vybral svojich apoštolov, aby slúžili Cirkvi. Posväcovanie Božieho ľudu a vykonávanie ďalších liturgických úkonov (napr. Kňazstvo sa udeľuje, aby slúžilo veriacim, v Kristovom mene a v mene Cirkvi. Kňaz vykonáva tieto úkony, ktoré zahŕňajú slávenie Eucharistie, kázanie Božieho slova, odpúšťanie hriechov, a ďalšie liturgické úkony. Pre prijatie kňazstva je nevyhnutné, aby kandidát prešiel dostatočnou formáciou, ktorá zahŕňa teologické štúdium, duchovný rozvoj a praktické skúsenosti.
Kánon 1024 vyjadruje, že sviatosť kňazstva môže prijať iba krstený muž. Tento kánon určuje minimálny vek, pri ktorom môže kandidát prijať sviatosť kňazstva. Kánon 1030 uvádza, že každý kandidát musí byť duchovne zrelý a pripravený prijať záväzky celibátu, poslušnosti a chudoby.
Kňaz nie je povolaný na osobnú slávu, ale na slúženie druhým. V Kódexe kanonického práva (CIC) je sviatosť kňazstva upravená v kánonoch 1008 - 1054, ktoré podrobne definujú povolanie a povinnosti kňazov v Katolíckej cirkvi.
Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium učí, že kňaz in persona Christi slávi obetu svätej omše a vysluhuje sviatosti. Kristova prítomnosť, ktorá sa takto riadne a denne uskutočňuje, tvorí z farnosti opravdivé spoločenstvo veriacich. Pre farnosť má preto základný význam, aby mala kňaza ako vlastného pastiera. Tento titul je vyhradený len kňazom.
V apoštolskej exhortácii Pastores dabo vobis som napísal, že „vzťah k Cirkvi je zahrnutý v jednom a tom istom vzťahu kňaza ku Kristovi v tom zmysle, že je to ‚sviatostné sprítomnenie’ Krista, ktoré vzbudzuje a živí vzťah kňaza k Cirkvi“. Cirkevný rozmer patrí k samotnej podstate sviatostného kňazstva. Toto kňazstvo je úplne v službe Cirkvi, lebo cirkevné spoločenstvo bezpodmienečne potrebuje služobné kňazstvo na to, aby bol v jeho strede prítomný Kristus, hlava a pastier.
5 znamení, že vás Boh volá do povolania.
Kňaz ako Správca Božích Tajomstiev
Výraz „správca“ sa nedá nahradiť nijakým iným. Je hlboko zakorenený v evanjeliu. Spomeňme si na evanjeliové podobenstvo o sluhoch, vernom a nevernom, ktorí boli ustanovení za správcov. Správca je ten, komu majiteľ zveruje svoj majetok, aby ho riadne a spravodlivo spravoval. Ide o dobrá viery. Preto je kňaz človekom „tajomstva viery“. Skrze vieru máme prístup k neviditeľným dobrám, ktoré sú dedičstvom vykúpenia sveta Božím Synom. Na základe Kristovho ustanovenia má kňaz za úlohu udeľovať ich ostatným.
Spravovanie Božích tajomstiev znamená zanášanie samého Boha ľuďom i tomuto svetu, ako to v nezabudnuteľných obrazoch opísal žalmista: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
Zaviesť na zelené pastviny, k živým vodám znamená viesť zverených k hodnotám, ktoré skutočne dávajú plnosť života. Poslanie kňaza v tomto zmysle je v prvom rade sviatostné. „Všetko viditeľné pôsobenie nášho Vykupiteľa pretrváva a pokračuje vo sviatostiach,“ hovorí pápež sv. Lev Veľký. Musí veriť, že nie je nič lepšie, čo by mohol pre svojich veriacich urobiť, než im ich prinášať.
Kto sa s vierou pozerá na kňazskú službu, vie, že radosť kňazského povolania spočíva v tom, že sme „povýšení“ k sviatostnej službe. Preto je kňazstvo povolanie, nie kariéra. Je to predefinovanie seba samého, nie iba ďalšia služba. Je to spôsob života a nie zamestnanie. Stav bytia, nielen nejaká funkcia. Trvalý záväzok, nie dočasný. Identita, s ktorou sa má kňaz stotožňovať po celý život.
Povinnosti a Úlohy Kňaza
- Slávenie Eucharistie
- Kázanie Božieho slova
- Odpúšťanie hriechov (sviatosť zmierenia)
- Pastoračná služba
- Krstenie
- Žehnanie manželstiev
- Pomazanie chorých
- Pohrebné obrady
Kňaz a Celibát
Cirkev vždy považovala za osobitne vhodnú pre život kňazov a z tradície východných cirkví, v ktorých popri tých, ktorí si z daru milosti volia spolu so všetkými biskupmi zachovávať celibát, sú aj vynikajúci ženatí kňazi. Avšak celibát je pre kňazstvo z mnohých dôvodov primeraný. Veď poslaním kňaza je celkom sa zasvätiť službe nového ľudstva, ktoré Kristus, víťaz nad smrťou, vzbudzuje svojím Duchom vo svete a ktoré neodvodzuje svoj pôvod „ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1, 13).
Pre tieto dôvody, ktoré majú svoj základ v tajomstve Krista a v jeho poslaní, bol celibát sprvoti kňazom odporúčaný a neskoršie v latinskej Cirkvi zákonom uložený všetkým, ktorí majú byť povýšení do posvätného stavu. Tento posvätný cirkevný snem znovu schvaľuje a potvrdzuje uvedené uzákonenie, týkajúce sa kandidátov kňazstva, a má v Duchu Svätom plnú dôveru, že Otec štedro udelí dar celibátu, takého primeraného kňazstvu novej zmluvy, ak len oň pokorne a vrúcne prosia tí, ktorí majú sviatostnou vysviackou účasť na Kristovom kňazstve, ba i celá Cirkev.
Svätosť Kňaza
Samotná svätosť kňaza má zase veľký vplyv na účinnosť jeho pôsobenia. I keď Božia milosť môže uskutočňovať dielo spásy aj prostredníctvom nehodných služobníkov, predsa Boh spravidla radšej prejavuje svoje obdivuhodné skutky prostredníctvom tých, ktorí sa stali vnímavejšími na podnety a vedenie Ducha Svätého, takže pre svoje dôverné spojenie s Kristom a svätosť života môžu s apoštolom Pavlom povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20).
Kňazi dosiahnu svätosť im vlastným spôsobom, ak svedomito a neúnavne vykonávajú svoje povinnosti v Kristovom Duchu. Keďže sú služobníkmi Božieho slova, každodenne čítajú a počúvajú Božie slovo, ktorému majú učiť iných. Ak sa ho zároveň usilujú uplatňovať u samých seba, stávajú sa zo dňa na deň dokonalejšími Pánovými učeníkmi, podľa slov apoštola Pavla Timotejovi: „Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú“ (1 Tim 4, 15 - 16).
Kňaz a Súčasný Svet
V dnešnom svete majú ľudia množstvo povinností a doliehajú na nich rozmanité problémy, ktoré si musia často sami rýchlo riešiť, nezriedka sú vystavení nebezpečenstvu rozptýlenosti. I kňazov viažu a rozptyľujú mnohé služobné povinnosti, takže si nie bez úzkosti môžu klásť otázku, ako uviesť do súladu svoj vnútorný život s vonkajšou činnosťou.
Tento životný súlad nemožno dosiahnuť len vonkajším usporiadaním kňazskej činnosti ani iba praktizovaním náboženských cvičení, čo ako osožných v tomto ohľade. Veď aby Kristus prostredníctvom Cirkvi neprestajne plnil Otcovu vôľu vo svete, pôsobí skrze svojich služobníkov, a preto vždy zostáva základom a zdrojom ich životného súladu. A tak vo svojej činnosti sprítomňujúc Dobrého pastiera, nájdu v praktizovaní pastoračnej lásky stredobod kňazskej dokonalosti, ktorá zjednotí ich život a činnosť.
Sviatosť posvätného stavu - označovaná kedysi ako sviatosť kňazstva - patrí medzi sedem sviatostí, ktoré boli ustanovené Ježišom Kristom. Kňaz je teda služobníkom Krista a jeho Cirkvi. Nekoná na základe svojej vlastnej moci, ale na základe udelenej kňazskej hodnosti daného posvätného stavu, ktorý každý vysvätený dostal od Ježiša Krista a z poverenia Cirkvi.
Katolícke rodiny sú podľa vyjadrenia sv. Jána Pavla II. „prvými seminármi“, kde sa formuje charakter, viera a povedomie mladých ľudí. Služba miništranta je dozaista vhodným pokračovaním tejto duchovnej formácie.