Život a Pôsobenie Kňaza Jozefa Čemana

Tento článok sa zameriava na životopisy a informácie o kňazoch na Slovensku, s cieľom poskytnúť prehľad o ich živote a pôsobení. Okrem toho sa zameriame na najstarších žijúcich kňazov, ktorí sa dožili vysokého veku a zanechali významnú stopu v slovenskej cirkvi.

Údaje v článku sa vzťahujú k roku 2013, čo znamená, že vek kňazov je uvádzaný vzhľadom na tento rok. Napríklad, ako 90-roční sú uvádzaní tí, ktorí mali 90 rokov v roku 2013.

V nasledujúcich častiach predstavíme niektorých z najstarších žijúcich kňazov a kňazov, ktorí sa dožili vysokého veku v minulosti.

Jozef Čeman oslávil 70. výročie kňazskej vysviacky

V stredu 30. mája 2018 oslávil 70. výročie kňazskej vysviacky honorárny kanonik Banskobystrickej diecézy vdp. Jozef Čeman. Za toto krásne kňazské jubileum poďakoval slávením svätej omše v Kostole sv. Bartolomeja, vo Vrícku. Slávnostnej svätej omši v predsedal Mons.

Kanonik Jozef Čeman oslávil vo Vrícku už 70.

Medzi kňazov, ktorí sa dožili 92 rokov a žili v roku 2013 patrí aj Jozef Čeman, narodený 30. októbra 1921.

Jeho život a pôsobenie sú inšpiráciou pre mnohých veriacich.

Svedectvo viery | Kňazova cesta domov (II)

Kostol sv. Bartolomeja vo Vrícku, kde Jozef Čeman slávil svätú omšu pri príležitosti 70. výročia kňazskej vysviacky.

Najstarší žijúci kňazi v roku 2013

Medzi najstarších žijúcich kňazov v roku 2013 patrili:

  • Juraj Dalloš, narodený 21. septembra 1909 v Radošinej.
  • František Rusnák, narodený 5. januára 1910 v Stamforde.
  • Arpád Mészáros, narodený 28. júla 1912 v Bake.
  • František Dombi, narodený 4. januára 1915.

Títo kňazi sa dožili úctyhodného veku a svedčili o svojej viere a oddanosti cirkvi po mnoho rokov.

Ďalší kňazi, ktorí sa dožili vysokého veku a žili v roku 2013:

  • Aquinas Juraj Gabura, OP, narodený 17. januára 1915
  • Andrej Doranský, narodený 1. marca 1915
  • Štefan Zvolenčák, SJ, narodený 1. marca 1915
  • Andrej Dolanský, narodený 11. marca 1915
  • Vladimír Mikuláš, narodený 21. marca 1915
  • Anton Ádam, narodený 3. decembra 1915
  • Štefan Žák, narodený 5. apríla 1916
  • František Teplan, SDB, narodený 23. februára 1917
  • Ľudovít Bartal, narodený 14. marca 1917
  • Martin Konopa, narodený 10. mája 1917
  • Eliáš Baláž, narodený 22. júla 1917
  • Ján Kertés, narodený 4. októbra 1917
  • Jozef Gič, narodený 21. novembra 1917
  • Anton Nagy, narodený 24. novembra 1917

Kňazi žijúci v roku 2013 vo veku 95 rokov a viac

Medzi kňazov, ktorí žili v roku 2013 a dosiahli vek 95 rokov a viac, patrili:

  • Rudolf Bošňák, narodený 1. januára 1918
  • Kolumbán Jozef Babor, OFM narodený 21. marca 1918
  • Ján Bajcura, narodený 4. júla 1918
  • Justín Beňuška, narodený 21. septembra 1918
  • František Zeman, narodený 2. decembra 1918
  • Roman Ondečko, OFM, narodený v roku 1918
  • Cyril Šujak, narodený 17. júna 1919
  • Andrej Varga, narodený 10. júla 1919
  • Štefan Raček, narodený 14. septembra 1919
  • Ödön Szabolcs Barlay, narodený 31. októbra 1919
  • Andrej Daniš, narodený 9. novembra 1919
  • Ján Balla, narodený 30. novembra 1919

Títo kňazi prežili dlhý a plodný život v službe cirkvi.

Kňazi, ktorí sa dožili vysokého veku a zomreli pred rokom 2013

Medzi kňazov, ktorí sa dožili vysokého veku a zomreli pred rokom 2013, patrili:

  • Jakub Bauer, zomrel vo veku 103 rokov
  • Juraj Macák, zomrel vo veku 102 rokov
  • Imrich Šandor, zomrel vo veku 102 rokov
  • Jozef Bednárik, zomrel vo veku 101 rokov
  • Emil Ondrík, zomrel vo veku 100 rokov

Títo kňazi prežili dlhý a obetavý život v službe cirkvi a spoločnosti.

Ján Škoviera patril medzi prvých iniciátorov používania slovenčiny ako liturgického jazyka a už ako bohoslovec sa zapojil do prekladu textov.

Otec Ján Škoviera sa narodil 22. 6. 1914 v dedine Vernár, okres Poprad. Mal päť mladších súrodencov. Pretože cítil povolanie stať sa misionárom, vstúpil do malého seminára otcov redemptoristov v Libějoviciach pri Vodňanoch v južných Čechách; zmaturoval na arcibiskupskom klasickom gymnáziu v Prahe.

Po rozdelení Československej republiky roku 1939 sa vrátil na Slovensko a po ročnom pôsobení v rímsko-katolíckej ľudovej škole v Kľačanoch (okr. Kremnica) vstúpil do kňazského seminára v Prešove, kde vyštudoval Gréckokatolícku bohosloveckú akadémiu.

Na kňaza bol rukopoložený prešovským biskupom, blahoslaveným Pavlom Gojdičom OSBM, 25. mája 1944 v Prešove. Po zákaze gréckokatolíckej cirkvi pracoval krátky čas vo svojom rodisku v lesnom hospodárstve.

Následne mu komunistická moc zakázala pobyt v okrese Poprad; na istý čas si našiel prácu v Mäsopriemysle v Košiciach, no v októbri 1951 bol vysťahovaný do Čiech a určený pracovať v poľnohospodárstve.

Prvým miestom bol štátny majetok Rozkoši na okraji Havlíčkovho Brodu. Odtiaľ bol r. 1952 za trest presťahovaný na hospodárstvo Skrýšov (5 km od mesta Polná), patriace do toho istého štátneho majetku.

Pred Vianocami 1953 bol uvoľnený z poľnohospodárstva pre ťažký priemysel s tým, že si sám musí zabezpečiť ubytovanie.

To sa mu podarilo v mlyne Václava Ulricha pod Koječínom (okr. Havlíčkův Brod), kde rodina zotrvala až do roku 1962; tu sa r. 1957 narodil najmladší zo štyroch synov Martin. Časom sa mu podarilo uvoľniť sa aj z práce v ťažkom priemysle (Pilnikárna, neskôr Zetor Havlíčkův Brod) a mohol nastúpiť do zdravotníctva.

Po návrate na Slovensko v lete r. 1963 sa o. Ján s rodinou usadil v Malej Vieske (vtedy súčasť obce Družstevná pri Hornáde) neďaleko Košíc, kde pracoval na psychiatrii, resp.

Po znovuobnovení našej Cirkvi bol 29. augusta 1968 ustanovený do farnosti Belža (1968 - 1970). Potom pôsobil ako správca farnosti Šumiac (1970 - 1972), kde mu bol odňatý štátny súhlas.

Niekoľko mesiacov bol bez finančného príjmu. Jeho manželka, pani Mária bola domáca a spolu s manželom vychovala štyroch synov.

Od roku 1991 žil na odpočinku v Bratislave, ale v duchovnej službe ostal naďalej. Aktívne sa zúčastňoval sa živote bratislavskej farnosti, chodieval do Nitry, vypomáhal v Prahe (až do konca roku 1997), potom ešte chodieval do Brna.

Katedrála svätého Martina v Bratislave.

Na Lazarovu sobotu, 31. marca 2012 odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi v skorých ranných hodinách v Bratislave najstarší kňaz Bratislavskej eparchie, titulárny arcidekan, titulárny kanonik, protojerej o. Ján Škoviera vo veku nedožitých 98 rokov a v 68.

Tento článok poskytuje len stručný prehľad o živote a pôsobení niektorých kňazov na Slovensku. Ich príbehy sú inšpiratívne a svedčia o silnej viere a oddanosti službe Bohu a ľuďom.

tags: #knaz #jozef #ceman