Podľa P. Vrableca, Studienka sa spomína v rôznych variáciách názvov v písomnostiach z konca 16. storočia. Dedina bola nazvaná ako „Istuanffalua“ roku 1580, čím sa už výrazne približuje k času, kedy dedina vznikla.
Studienka
Názov Haszprunka sa používal až do roku 1885. Názov Hasprunku používať maďarský názov Istvánfalva, objav V. Neskôr, v roku 1907, bol názov upravený na „Pozsony-Szentistván“. Od 11. Faktom je, že už v prvej polovici 17. storočia sa používal názov Štefanova ves.
Navštívil Som Krajinu Ktorá PREDALA 3000 km² Slovenska Za NIČ V 1920 (NIE Česko)... PLAKAL Som!
História kostola v Hasprunke
V obci sa kedysi nachádzala kaplnka alebo kostolík zasvätený sv. Štefanovi. Predpokladá sa, že kostolík bol postavený niekedy pred rokom 1580. Možno vysvetliť tak, že pôvodná kaplnka bola drevená, postavená v roku 1650.Ak bola kaplnka počas tureckej invázie zničená, alebo v priebehu desaťročí schátrala, tak na jej mieste dal mlynár Chvála v roku 1717 postaviť kaplnku novú, murovanú. S stavbou súčasného kostola súvisí historka o tom, ako istý odsúdený prezradil presné miesto úkrytu, kde z lúpeží schovali zbojníci peniaze. Týchto zbojníkov chytili a popravili, a tak peniaze zostali v skrýši, ktoré sa použili na stavbu kostola.
Zaujímavosťou je, že farnosť v tom čase podliehala pod farára v Sološnici. Základný kameň kostola bol položený dňa 13. augusta 1678 Szelepcsényiho a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Kostol bol zasvätený sv. Štefanovi jágerským biskupom Ferdinandom Pálffym na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 1678.
Kostol Studienka
Je už dnes ťažko možné zistiť, prečo trvalo niekoľko rokov, kým ho prišiel biskup posvätiť. Nebol to arcibiskup, sídliaci v tom čase v Trnave, ale jágerský biskup. Vzhľadom na turecké vojny, bol kostol postavený s baštami a strieľňami, aby sa obyvatelia mali kam uchýliť do bezpečia. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa z tohto územia stiahli.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Položenie základného kameňa kostola | 13. august 1678 |
| Posviacka kostola | 15. augusta 1678 |
| Porážka Turkov pri Viedni | 1683 |
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Hasprunka
Prvým farárom v Hasprunke sa stal Pavol Dubnik. Založil matriku, no prvý zápis do nej zaznamenal až v januári 1695. O živote prvého hasprunkého farára nevieme takmer nič. Zomrel vo veku 42 rokov a pochovaný bol pravdepodobne do krypty kostola. V roku 1885 ju dal farár Bernkopf otvoriť, vedie k hlavnému oltáru a našli v nej štyri rakvy. Ktorí dvaja farári boli pochovaní v krypte, nie je známe.
Druhým farárom bol Imrich Nyakasházy, ustanovený 16. februára 1695. Pôsobil tam do 2. júna 1699. Tretím farárom sa stal Ondrej Ondrejkovič. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 2. júna 1699. Tam 25. januára 1705 aj zomrel. Štvrtým farárom sa stal 29. novembra 1705 Juraj Čermák. Zomrel 14. apríla 1751 vo veku 75 rokov.
Ďalšími farármi boli:
- Jozef Szalay (od 8. júna 1751)
- Anton Reinhardt (od 8. augusta 1753)
- Šimon Dobrovodský (od 8. augusta 1755)
- Štefan Behányi (od 11. januára 1761)
- Mikuláš Baťovič (od 2. mája 1769)
- Jozef Notný (od 13. decembra 1774)
- Juraj Renko (od 9. marca 1782)
- Ľudovít Hazucha (od 1. augusta 1834)
- Anton Pachman (od 12. septembra 1855)
- Ján Laicha (od 30. júna 1866)
- Karol Kompánek (od 18. augusta 1873)
- Bernkopf
- Cíferi
Juraj Renko
Juraj Renko, ktorý sa stal 9. marca 1782 farárom v Hasprunke, pochádzal z Liptovského Mikuláša. V roku 1769 nastúpil do seminára v Budapešti a štúdium ukončil v roku 1774. Od roku 1776 bol kaplánom v Gajaroch.Významnou udalosťou pre Hasprunku bola kanonická vizitácia 20. mája 1783, ktorú vykonal osobne knieža prímas a kardinál Batthanyi. Po vykonaní vizitácie o siedmej večer odišiel naspäť do Veľkých Levár. Padlo rozhodnutie, že pre množstvo veriacich je potrebné kostol zväčšiť. Z toho dôvodu bola zboku pristavená nová sakristia.
V tomto období sa v Hasprunke usadili Židia. Zrejme to súviselo s nemeckom pôvode prvých obyvateľov. V roku 1808 žilo v Hasprunke 6 Židov a 10 detí. V roku 1828 farár Jozefa Tančiboka i notára Jana Blažíčka prijali prvého Žida úradne do obce.
Renko zomrel 1. júna 1834 a pochovaný bol 3. júna kúsok od kaplnky sv. Františka Xaverského.