Mladý kresťan má dobre poznať "liturgickú reč", symboly, úkony, postoje a gestá. Len vtedy sa bude vedieť naplno zapojiť do oslavy Pána Boha. Spoločné úkony a gestá majú zachovávať s rovnakou úctou všetci účastníci liturgického zhromaždenia. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť. Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť a harmónia pridáva liturgii na kráse.
## Základné postoje a gestá počas omše### PokľaknutiePokľaknutie je vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.
Pokľaknutie je postojom rešpektu a zbožnej úcty. Kľakáme si počas prípravy na prijatie Eucharistie (Kristovho Tela a Krvi vo sv. prijímaní) a po jej prijatí. Kľačíme, pretože veríme, že Ježiš je úplne a skutočne prítomný vo sv. prijímaní. Ak veríte, že ste skutočne v Kristovej prítomnosti, najlepšie to dokážete práve pokľaknutím, alebo aj ľahnutím si na zem dolu tvárou.

Státie znamená aktívnu účasť človeka v liturgii a ochotu konať. Tiež je prejavom vďaky a očakávania. Človek stojac pred Bohom v modlitbe sa otvára pre nebeské veci a ako slobodná bytosť sa vedome dáva Bohu k dispozícii. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.
Státie je znak radosti z vykúpenia, prejav dôstojnosti a úcty voči Bohu a prejav slobody Božích detí. Je základným postojom v liturgii. Úcta, sloboda, pripravenosť, bdelosť. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Znamenajú ochotu slúžiť.

Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba.
### Zložené rukyAk držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele.
V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Znamenajú ochotu slúžiť.
### Pozdvihnutie očíPozdvihnutie očí je prejav nasmerovania duše a mysle k Bohu. Modliaci sa v túžbe po Bohu obracal spontánne svoj zrak hore. Toto gesto malo uľahčiť uvedomenie si Božej prítomnosti a dosiahnutie väčšej vrúcnosti v modlitbe.
### Bitie sa do pŕsBitie do pŕs sa od počiatku v kresťanstve pokladalo za prejav pokánia, keďže srdce sa považuje oddávna za sídlo vôle a citu, teda aj za sídlo hriechu, načo upozorňuje sám Ježiš. No srdce sa pokladá aj za symbol lásky a všetkého, čo je duchovné.
### Rozopäté rukyRozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe.

Znak vykúpenia - je výsostne kresťanským symbolom, spájanie protikladov a znak prinášajúci zdravie a ochranu pred nešťastím. Kríž pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Veľký kríž - Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne.
## Ďalšie symboly a úkony* Procesia: Podľa symboliky prototypom všetkých procesií bolo putovanie Izraelitov do zasľúbenej zeme.* Voda: Dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody. Soľ udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd.* Kadidlo: Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami - stalo sa znamením úcty a klaňania.* Olej: V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.* Popol: Je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh.