Kňaz je muž, ktorý prijal druhý stupeň sviatosti posvätného stavu. Ale aká je jeho úloha a poslanie? Aký je rozdiel medzi kňazom a biskupom? V tomto článku sa pokúsime objasniť túto dôležitú úlohu v Cirkvi.
Kňaz ako spolupracovník biskupa
Biskup nemôže všetko robiť sám. Diecéza má aj viac ako 100 farností. Ako by mohol biskup byť naraz vo všetkých farnostiach? Preto má svojich pomocníkov - kňazov. Kňaz vo farnosti je najbližším spolupracovníkom biskupa. Môže robiť len to, čo mu biskup povolí.
Je námestník Ježiša Krista, hlava katolíckej Cirkvi.
Úlohy kňaza vo farnosti
A je náš pán farár kňazom? A čo pán kaplán? Aj on je kňazom? Áno, obaja sú kňazmi, ale vo farnosti konajú inú úlohu. Úlohou farára je viesť vo všetkom farnosť tak, ako to chce biskup. Kaplán pomáha farárovi vo farnosti v jednotlivých potrebách, preto potrebuje pomocníka. Ale pozor! Aj farár, aj kaplán sú rovnakými kňazmi, ale majú odlišnú úlohu vo farnosti. Kňaz vo farnosti je naším najbližším "šéfom".
Sme nápomocní práve kňazovi farnosti v liturgických službách. Tvoria dobrý tím. Tam, kde práve sú, môžu vytvárať pre ľudí priestor, v ktorom im ukážu, ako v zmätkoch medzi útechami a neútechami rozlíšiť, čo je lepšie dobro pre ich život. Alebo ako nadviazať hlbší vzťah so svojím vnútrom a roztriediť v sebe konfliktné emócie. A tiež prežívať každý okamih ako možnosť stretnúť Boha.
Sviatosti a úloha kňaza
Katolícka cirkev má sedem sviatostí, ktoré ustanovil Kristus. Môžeme ich prostredníctvom kňaza prijímať - od krstu, keď sa náš duchovný život začína, až po odchod našej duše k Pánovi, keď sa končí. Bez neho by sme nevedeli prijímať sviatosti, predovšetkým vzácnu Eucharistiu a sviatosť zmierenia.
Úlohu kňaza vnímam vo viacerých rovinách. Osobne som nesmierne rád, že do môjho života vstúpilo mnoho vzácnych a obetavých kňazov a rehoľníkov, ktorým chcem vzdať hold za to, ako vzorne plnia svoje poslanie. Služba kňaza mi pripomína chladničku. Ani neviem, že ju máme, kým ma nechytí hlad a nevyrazím k nej. Samotné zariadenie hlad nezaženie, ale čo ponúka, dodá aspoň na nejaký čas energiu. Dokonca aj vtedy, keď neviem úplne presne, čo potrebujem.
Kňaz je pre mňa nástroj Ducha Svätého a v jeho ponuke sú niekedy čerstvé, inokedy staršie „jedlá“. Záleží aj na tom, či je napojený na Boha, alebo prechádza etapami s prerušenou dodávkou energie. Kristus je viac ako nejaké jedlo a nápoj a oveľa viac ako elektrický prúd. Je živá osoba, s ktorou mať vzťah je doslova otázka života a smrti.
Moje prvé skúsenosti s kňazmi siahajú do mojej mladosti, do obdobia po obrátení, keď som dozrieval a rozhodoval sa o svojom profesionálnom povolaní, ako aj o životnom stave. Okrem duchovnej služby som vtedy od kňazov dostal podporu a povzbudenie hľadať svoje povolanie slobodne. Veľmi som si cenil, že ma nikto z nich nasilu nelanáril do seminára a boli mi oporou. Dokonca jeden pre mňa vzácny kňaz Augustín Štohl mal brata profesionálneho astronóma. Ako v minulosti, tak aj dnes sa kňazi venovali štúdiu astronómie a prírodných vied.
Hierarchia v Cirkvi
V katolíckej cirkvi existuje hierarchia, ktorá zahŕňa rôzne funkcie a hodnosti. Medzi najdôležitejšie patria:
- Pápež: Je námestník Ježiša Krista a hlava katolíckej Cirkvi. Príslušník zvláštneho zboru, prináleží mu právo voliť pápeža. Pochádzajú z celého sveta.
- Kardinál: Vedie cirkevnú provinciu. Je arcibiskupom diecézy, v ktorej stojí na jej čele. Liturgickým znakom metropolitu je pálium - biely pás z čistej ovčej vlny s vyšitými čiernymi krížikmi.
- Biskup: Nástupca apoštolov. Menuje ho pápež.
- Generálny vikár: Dočasne spravuje diecézu v prípade, že nie je táto funkcia obsadená (úmrtie, preloženie, …) sídelným biskupom. Je členom kapituly kňazov.
- Dekan: Kňaz, ktorý stojí na čele dekanátu, ktorý tvorí viacero farností.
Dôležitosť kňazského povolania
Služba kňaza je špecifická. Je jedným z dôležitých priestorov, vďaka ktorým a v ktorých ako jednotlivci dozrievame a učíme sa žiť naplnený život. V tomto období si spätne viac uvedomujem, aké šťastie je vyformovať sa napríklad pod vedením dobrého literárneho vedca, inštruktora autoškoly alebo kouča. Drieme v nás veľa darov a túžob. Niektoré sa vďaka dobrému vedeniu (a neskôr spolupráci) rozvinú a privedú nás k ešte väčšej kreativite.
Žijeme zvláštnu dobu, keď svet odstrčil Ježiša od riešenia problémov a Božie slovo prestalo byť pre elity sveta zvrchovanou autoritou. Buďme vďační dobrým kňazom. Napriek pohŕdaniu spoločnosti nám prinášajú Božie slovo a Boží zákon, ktoré zostávajú nemenné a navždy platné.
Kňazstvo ako služba
Kňaz má v Cirkvi nenahraditeľnú úlohu. Niekedy sa sama seba pýtam, aké to bude o desiatky rokov, či budeme mať dosť kňazov, keď už aj teraz je ich v seminároch omnoho menej. Kým ich máme, možno si ani neuvedomujeme, aký veľký dar sú. Že sa sväté omše u nás slávia aj v tej najmenšej dedinke.
Posvätný stav presbyterátu predstavuje nevyhnutnú podmienku na to, aby vymenovanie za farára bolo platné. Uvedenú osobitnú cirkevnú fyziognómiu kňaza určuje základný vzťah medzi ním a Kristom, hlavou a pastierom, ktorého sviatostne sprítomňuje. Cirkevný rozmer patrí k samotnej podstate sviatostného kňazstva. Toto kňazstvo je úplne v službe Cirkvi, lebo cirkevné spoločenstvo bezpodmienečne potrebuje služobné kňazstvo na to, aby bol v jeho strede prítomný Kristus, hlava a pastier.
Ako je všeobecné kňazstvo dôsledkom toho, že kresťanský ľud je Bohom vyvolený byť mostom k celému ľudstvu a týka sa každého veriaceho, ktorý k tomuto ľudu patrí, tak naopak služobné kňazstvo je plodom vyvolenia, plodom osobitného povolania. Ježiš si „zavolal učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich“ (Lk 6, 13-16). Vďaka služobnému kňazstvu sú si veriaci vedomí svojho všeobecného kňazstva a uskutočňujú ho (porov. Ef 4, 11-12); kňaz im v skutočnosti pripomína, že sú Boží ľud, a uschopňuje ich, aby „prinášali duchovné obety“ (1 Pt 2, 5), prostredníctvom ktorých sám Kristus robí z nás večnú obetu pre Otca (porov. 1 Pt 3, 18).
Farnosť je tiež privilegovaným miestom na ohlasovanie Božieho slova. Toto ohlasovanie zahŕňa rozličné formy a každý veriaci je povolaný, aby sa na ňom aktívne zúčastňoval najmä svedectvom kresťanského života a priamym hlásaním evanjelia - neveriacim, aby ich priviedol k viere, a veriacim, aby ich poučil, utvrdil a priviedol k horlivejšiemu životu viery. Pokiaľ ide o kňaza, tento „hlása slovo ako ‚služobník’, ktorý má účasť na prorockej autorite Krista a Cirkvi“ (Pastores dabo vobis, 26).
Aj funkcia viesť spoločenstvo ako pastier, funkcia vlastná farárovi, vyplýva z jeho osobitného vzťahu ku Kristovi, hlave a pastierovi. Je to funkcia, ktorá má sviatostný charakter. Nie je zverená kňazovi spoločenstvom, ale prostredníctvom biskupa pochádza od Pána. Jasne potvrdzovať túto skutočnosť a pokorne, no s plnou mocou vykonávať túto funkciu predstavuje nenahraditeľnú službu pravde a cirkevnému spoločenstvu.
Kňazská identita
O identite kňaza treba uvažovať v kontexte Božej vôle spasiť všetkých ľudí, lebo ako plod sviatostného pôsobenia Ducha Svätého je účasťou na Kristovom spásnom diele a je plne zameraná na službu tomuto dielu v Cirkvi, v jej stálom vývoji v priebehu dejín. Ide tu o trojrozmernú identitu: pneumatologickú, kristologickú a ekleziologickú. Nesmieme však stratiť zo zreteľa prvotnú teologickú štruktúru tajomstva kňaza, ktorý je povolaný byť služobníkom spásy, aby sme potom dokázali primerane vysvetliť význam jeho konkrétnej pastoračnej služby vo farnosti.9 On je služobníkom Krista, aby vychádzajúc z neho, skrze neho a s ním bol aj služobníkom ľudí.
Všeobecné alebo krstné kňazstvo kresťanov ako skutočná účasť na Kristovom kňazstve je podstatnou vlastnosťou nového Božieho ľudu. Služobné kňazstvo je tiež založené na charaktere vtlačenom sviatosťou posvätného stavu, ktorý pripodobňuje Kristovi kňazovi, a to tak, že keď prináša obetu a odpúšťa hriechy18, môže konať s posvätnou mocou v osobe Krista, hlavy.
Ako sa niekto môže stať kňazom?
Mladý muž, ktorý by v sebe cítil povolanie ku kňazstvu, môže sa cez svojho farára prihlásiť na štúdium teológie a prípravu na kňazstvo v Banskobystrickej diecéze, v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre. Vďaka krstu majú všetci veriaci účasť na Kristovom kňazstve. Táto účasť sa volá „spoločné kňazstvo veriacich“. Celá Cirkev je kňazským ľudom.
Služobné kňazstvo sa podstatne líši od spoločného kňazstva veriacich, lebo udeľuje posvätnú moc na službu veriacim. Vysvätení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučovaním, Božím kultom a pastorálnou správou. Sviatosť posvätného stavu (sem patrí sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva) sú zamerané na spásu iných.
Keďže kňazi majú svoj podiel na apoštolskom poslaní, Boh im udeľuje milosť byť služobníkmi Ježiša Krista medzi pohanmi vo svätej službe evanjelia, aby sa pohania stali ľúbeznou obetou, posvätenou Duchom Svätým. Lebo apoštolským ohlasovaním evanjelia sa zvoláva a zhromažďuje ľud Boží, aby tak všetci, čo patria k tomuto ľudu - keďže ich posvätil Duch Svätý - dávali seba samých „ako živú, svätú a Bohu milú obetu“ (Rim 12,1).
Obetnou službou kňazov sa završuje duchovná obeta veriacich v jednote s obetou Krista, ktorá sa ich rukami v mene celej Cirkvi nekrvavým a sviatostným spôsobom prináša v Eucharistii. Sem smeruje a vyvrchoľuje kňazská činnosť. Teda cieľom kňazského účinkovania a života je sláva Boha Otca v Kristovi.
Kňazi, či sa venujú modlitbe a poklone, alebo hlásajú slovo Božie, či prinášajú eucharistickú obetu a vysluhujú ostatné sviatosti, alebo preukazujú ľuďom iné služby, pričiňujú sa tým o väčšiu slávu Božiu a zároveň povznášajú ľudí k Božiemu životu. Kňazi, vyvolení spomedzi ľudí a ustanovení za zástupcov ľudí pred Bohom, aby prinášali dary a obety za hriechy, nažívajú s ostatnými ľuďmi ako s bratmi.
Veď i Pán Ježiš, Syn Boží, ktorého poslal Otec ako človeka k ľuďom, prebýval medzi nami a chcel sa vo všetkom stať podobným svojim bratom, ale bez hriechu. Jeho príklad nasledovali už svätí Apoštoli. Činnosť kňazov si z osobitných dôvodov vyžaduje, aby sa nepripodobnili tomuto svetu; ale zároveň žiada, aby žili na tomto svete medzi ľuďmi, ako dobrí pastieri poznali svoje ovce a usilovali sa priviesť aj tie, ktoré nepatria do tohto ovčinca, aby aj oni počúvali hlas Kristov.
Kňazstvo ako dar
Pred mnoho rokmi sa pár mužov rozhodlo odpovedať na výzvu „Nasleduj ma!“ Bolo ich dvanásť. Po nich prišli aj ďalší, bolo ich veľmi veľa. O mnohých ani nevieme. Aj dnes sa stáva, že človek odpovedá na Kristove volanie do kňazstva. Je to nádherná úloha, dar života Bohu a človeku. Slávenie vysviacky biskupov, kňazov a diakonov si svojím významom v živote partikulárnej cirkvi vyžaduje, aby sa na ňom zišiel čo najväčší možný počet veriacich.
Všetky tri vysviacky, teda biskupa, kňaza a diakona majú rovnaký priebeh. Slávia sa v rámci liturgie Eucharistie. Udeľuje sviatostný charakter - vtláča do duše nezmazateľný znak. Ten spôsobuje, že sviatosť kňazstva nemožno opakovať a znemožňuje návrat vysväteného do laického stavu.
Stupne posvätného stavu
- Biskup: Dostáva plnosť sviatostí posvätného stavu. V biskupovi je obsiahnutá plnosť kňazstva, plnosť apoštolskej právomoci, pretože biskupi sú nástupcami apoštolov. Vysluhuje všetky sviatosti, sväteniny a náboženské úkony.
- Kňazi: Sú spojení s biskupmi v kňazskej hodnosti a zároveň od nich závisia pri vykonávaní svojich pastoračných úloh, preože kňazi sú pomocníkmi biskupa. Sú povolaní, aby boli starostlivými spolupracovníkmi biskupov, vytvárajú okolo svojho biskupa presbytérium, ktoré spolu s ním nesie zodpovednosť za partikulárnu cirkev. Sľub poslušnosti, ktorý skladajú biskupovi pri vysviacke a biskupov bozk pokoja na konci liturgie vysviacky znamenajú, že biskup ich pokladá za svojich synov, svojich bratov a svojich priateľov a že oni sú mu zase zaviazaní úctou a poslušnosťou. Od biskupa dostávajú na starosť určité farské spoločenstvo, alebo určitú ekleziálnu službu. Kňaz vykonáva všetko čo diakon a navyše vysluhuje sviatosť zmierenia, pomazania chorých, prináša Najsvätejšiu obetu. Birmuje len so splnomocnením. Cirkev udeľuje sviatosť posvätného stavu iba pokrsteným mužom, ktorých schopnosti na vykonávanie posvätnej služby boli náležite uznané. Kňazom po dovŕšení 25. roku veku s odstupom aspoň 6 mesiacov od diakonského svätenia. Zodpovednosť a právo povolať niekoho, aby prijal stupne posvätného stavu patrí cirkevnej vrchnosti.
- Diakon: Je služobník vysvätený pre služobné úlohy v Cirkvi. Nedostáva služobné kňazstvo, ale vysviacka mu udeľuje dôležité úlohy v službe slova, Božieho kultu, pastoračnej správy a charitatívnej činnosti. Tieto úlohy má plniť pod pastorálnou autoritou svojho biskupa. Diakon krstí, číta pri svätej omši Evanjelium, prednáša homíliu, rozdáva Eucharistiu, posluhuje pri slávení Eucharistie, sobáši, pochováva, venuje sa rôznym charitatívnym službám, predsedá rôznym pobožnostiam, vysluhuje sväteniny.
Kňaz je muž dávajúci seba samého pre lásku a službu Cirkvi. V cirkevnej hierarchii jeho úradom je úrad služobníka: úrad lásky a služby: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“ (Mk 9, 35) Nasledovaním Krista-služobníka sa stáva kňaz prvým, kto obetuje svoj život, aby sa tak spolu s ním mohli všetci vzdať svojho života pre Boha. V tomto zmysle je kňaz mužom darujúcim sa ostatným a Bohu. Rozdáva Krista v Eucharistii, rozdáva Krista, keď ohlasuje jeho Slovo, keď navštevuje chorých, tých najúbožších. Kňaz žije z dôvernosti s Ježišom, z osobného vzťahu, ktorý nachádza v modlitbe, vo Sviatosti Oltárnej a tiež vo sviatosti pokánia, v ktorej vyznáva, že je hriešnik, a v ktorej pre seba nachádza Božie milosrdenstvo. Vo všetkom, čím je, a vo všetkom, čo robí, je prítomný Kristus.
Kňaz je predovšetkým niekto zanietený pre Boha a pre človeka. Zapálený pre Boha, pretože zažil skúsenosť Kristovej lásky k nemu a chce ju šíriť ďalej. Spoznal, že Ježiš žije aj dnes. Muž, ktorého Boh volá v dnešnej dobe do Kristovho kňazstva, nie je lepší než ostatní. Má celý život na to, aby hlbšie prenikol do tajomstva svojho povolania. Kňaz zapálený pre Boha je rovnako zanietený pre človeka. Mať zapálenie pre človeka znamená usilovať sa o jeho šťastie, pokoj, radosť, nielen pre život na Zemi, ale pre život večný, ktorý nám daroval Kristus. Toto poslanie ho robí pastierom podľa obrazu Krista. Kňaz je zanietený aj pre Cirkev, vo svojom kňazstve sa všetkého vzdáva. Kvôli službe Cirkvi ho po mene volá samotný Kristus. Toto volanie je dvojnásobné. Na jednej strane je osobným želaním slúžiť Kristovi a všetkým ľuďom, rastie a zosilňuje sa v modlitbe, dôvernom rozhovore s Bohom. Na druhej strane je toto volanie volaním Cirkvi. Cez hlas priateľa, rodiny či kňaza utvrdzuje vlastnú vnútornú túžbu. Svätý Pavol porovnáva kňaza Cirkvi k správcovi. „Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.“ ( 1 Kor 4, 1-2) Správca sa musí starať o dobro niekoho iného bez toho, aby bol vlastníkom. „Takto kňaz dostáva z Krista dobrá spásy, aby ich rozdelil správnym a zodpovedným spôsobom medzi ľudí, ku ktorým je poslaný. Ide o dobrá viery.
tags: #knaz #potrebujem #pomoc