Kňaz - Sprostredkovateľ Medzi Bohom a Ľuďmi

Kňaz zohráva významnú úlohu v náboženských tradíciách ako sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi. V priebehu dejín sa jeho funkcia a postavenie vyvíjali, no základná úloha zostáva rovnaká: prinášať obetu Bohu a sprostredkovať Božie požehnanie veriacim.

Historický Vývoj Kňazstva

V starovekých náboženstvách boli kňazi služobníkmi kultu a strážcami posvätných tradícií. V judaizme a katolicizme je hlavným úkonom kňaza prinášať obetu, kde vystupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom. Bohu prináša obetu veriacich a veriacim prináša Božie požehnanie. Rovnako postupuje Mojžiš pri obete zmluvy na Sinaji (Ex 24, 4-8).V priebehu dejín kňazskú funkciu vykonával často kráľ (Mezopotámia, Egypt). V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, často dedičné. V starom Izraeli bola funkcia kňaza, kráľa a proroka striktne oddelená - zmiešanie kráľovskej a kňazskej autority bolo neprípustné a bolo vnímané ako ťažký hriech.U patriarchov v židovstve sa nenachádza nič podobné (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie. V Mezopotámii a v Egypte vykonával kňaz veštenie. V starodávnom Izraeli podobne narába s efodom, alebo s urimom a tumimom, po Dávidovi sa tieto úkony už vo Svätom písme nespomínajú, lebo Božie slovo sa k ľudu dostáva inou cestou: cez rozprávanie prorokov. Tí poukazujú na významné spomienky z minulosti a nachádzajú zmysel. Kňazi sú služobníkmi tohto slova, opakujú veriacim rozprávania ktoré zdôvodňujú vieru. Pri obnovách Zmluvy oni vyhlasujú Tóru a vykonávajú úlohu sudcu (Dt 17,8-13).

Kňazstvo v Novom Zákone

Ani jeden novozákonný text pre zodpovedných činiteľov Cirkvi nedáva meno kňaz. Apoštoli neskôr ustanovujú podľa príkladu Ježiša Krista zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Niektorí majú titul starší, v ňom môžeme hľadať pôvod slova kňaz, presbyter. Sv. Pavol tým, čo sú zodpovední za spoločenstvá, dáva kňazské tituly: správcovia Božích tajomstiev (Kor 4,1n), služobníci novej Zmluvy (Kor 3,6). Sv. Pavol definuje kázanie ako liturgickú službu (Rim 1,9; 15,15n). Tu kdesi môžeme nájsť tradíciu o služobnom kňazstve, teda už nie kasta privilegovaných.

V liste Židom 12:24 je písané, že sme prišli „k sprostredkovateľovi Nového zákona Ježišovi, a k pokropeniu krvou, lepšie hovoriacou než Ábelova.“ V Starom zákone je nám vysvetlený pojem „sprostredkovateľ“ na prorokovi Mojžišovi, ktorý stál medzi Bohom a ľuďmi. Sprostredkovateľ musel byť i Príhovorcom. Ján napomína veriacich: „Synáčkovia moji, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Keby kto zhrešil, príhovorcu máme u Otca, Ježiša Krista spravodlivého.

Služobné Kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej

Služobné kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej je podstatným znakom tejto rehoľnej spoločnosti, ktorú založil sv. Ignác a ktorá sa uskutočňuje vo všetkých kútoch sveta a v rozličných kultúrach. V dnešnej dobe je úlohou jezuitského služobného kňazstva služba viery a podporovanie v ľudskej spoločnosti. Táto služba sa osobitne zameriava na tých, čo ešte nepočuli evanjelium; na tých, čo sú na okraji Cirkvi alebo spoločnosti; na tých, ktorým sa upiera ľudská dôstojnosť; na tých, čo sú bez hlasu a bez moci; na tých, čo sú slabí vo viere alebo sa jej odcudzili; na tých, ktorých bieda je väčšia, ako vládzu uniesť. Najpodstatnejším znakom, ktorý charakterizuje kňaza - jezuitu, je dávanie duchovných cvičení.Pravá jezuitská kňazská služba dnešnej doby, je založená: v službe kázania, v službe vnútorného života; v službe spovedania a vyučovania; v službe vysluhovania sviatostí; katechéza detí a nevzdelaných ľudí; a v službe angažovania sa v sociálnej oblasti. Kňaz má vedieť používať všetky dobré prostriedky tohto sveta. Jezuitskí kňazi majú robiť to, čo pokladajú za najnaliehavejšie a najužitočnejšie apoštolské úlohy bez ohľadu na vlastnú osobnú odmenu alebo kultúrne alebo triedne rozdelenie.

Kristus Ako Dokonalý Sprostredkovateľ

Kristus ukončil celý Bohom nariadený starozákonný systém kňazstva a obiet. Ukončil obetovaním seba samého na kríži všetky starozákonné obety. Kristus jedinou dokonalou obetou dokonale uzmieril spravodlivý hnev Boha, ktorý sme my mali znášať za svoje hriechy a priestupky. Jedinou dokonalou obetou vykúpil z hriechu ľudí a aj odčinil všetky tresty za hriechy. Preto už v Novom zákone neexistuje kňaz, ani žiadna obeta. Všetky hriechy sú odpustené a odčinené. Novozákonný ľud má odpustené a odčinené všetky hriechy. Zmŕtvychvstanie Krista je toho dôkazom. Prisľúbenie jeho Ducha pre tých, čo v toto uveria je toho dôkazom.

Katolícky Pohľad na Kňazstvo

Katolíci považujú obetu omše, ktorú môže vykonať iba kňaz za vrchol kresťanského života. Celý systém katolíckeho kňazstva aj katolíckej hierarchie vznikol vývojom, vznikol historicky okolo roku 1000 +-. Je to celé ľudský výmysel, ktorého korene majú svoj pôvod v ovládnutí a panovaní nad ľuďmi, ktorí nepoznajú a nehľadajú pravdu. Keďže katolíckych kňazov a katolícke obete Boh neustanovil, musel toto potom vymyslieť niekto iný. Kto číta a pozná Božie slovo rýchlo odhalí jeho zvod. Je to ten, ktorý dokonale pozná Písmo, ale vždy ho učí pozmenené. Satan. Kňazská vysviacka. Katolícky systém kňazov a obetí je modloslužba a je to Satanove dielo, nie Božie.
Kňazstvo v Starom Zákone Kňazstvo v Novom Zákone
Ustanovené Bohom Kristus ako dokonalý sprostredkovateľ
Obete na uzmierenie hriechov Kristova obeta ako konečné uzmierenie
Kňazi z kmeňa Levi Všetci veriaci sú povolaní k svätosti

Výzvy a Úlohy Kňaza v Súčasnosti

Napriek tomu, v súčasnosti cirkev trpí na nezáujem a neobetavosť svojich veriacich by nebolo objektívne. Nespokojnosť s cirkevnou hierarchiou sa prejavuje na viacerých úrovniach. V niektorých kruhoch určite existuje obava zo straty pozície cirkvi v dnešnom svete. Za kňazov sa v súčasnosti často hlásia aj divní ľudia, také osoby, s ktorými sa miestne cirkvi nevedia stotožniť. Inde kňazi odmietli, ale so známymi škandalóznymi následkami.Keby si bol Bohom, ktorý je reálny, ale neviditeľný, čo by si urobil, aby si sa dal poznať ľuďom? Pre náš rozum je nemožné predstaviť si nekonečného Boha, ktorý nie je obmedzený časopriestorom. Ježiš nám predstavil zaujímavú myšlienku - budovať si blízky vzťah s Bohom, v ktorom Boha voláme: Abba alebo otecko, či ocinko. Dôverný vzťah s Bohom prirovnaný k vzťahu s dobrým otcom (zámerne hovorím dobrým, lebo vzťah s otcom nemusí byť vždy ten najlepší obraz vzťahu s Bohom) vôbec nebola samozrejmá myšlienka. Bohu bolo potrebné prinášať obete. Kňaz stál na čele všetkých náboženských aktivít, mal veľkú moc, pretože aj králi sa chodili kňaza pýtať na budúcnosť. Ľudia jednoducho potrebovali niekoho, kto zastupoval Boha tu na Zemi a naopak, kto zastupoval ich pred Bohom. Takto to tak trochu funguje aj dnes, nie? Nájdu sa ľudia, ktorí prosia farára, aby sa za nich modlil, lebo si myslia, že farár je zvláštny človek so zvláštnym prístupom k Bohu.Do tohto sveta prichádza Ježiš, ktorý sa stal naplnením a ukončením židovskej viery, ale rovnako všetkých svetových náboženstiev tým, že sa stal prostredníkom medzi Bohom a nami, stal sa cestou k Bohu. Obetoval sám seba ako krvavú obeť a zmieril nás s Bohom. Jeho príchod a Jeho obeť je najväčšie priblíženie k Bohu, aké môžeš kedy dostať. Boh sa prisťahoval do nášho susedstva a stal sa niekým, kto nám je veľmi blízky. Bližšie to už fakt nepôjde. Ježiš ponúka vzťah s Bohom, ktorý je založený na Ňom. Pavel napísal: (Rímskym 8,15): „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“

tags: #knaz #prostrednik #medzi #bohom #a #ludmi