Životopis kňaza Tomáša Székelyho a Mirona Petrašoviča

V tomto článku sa pozrieme na životné príbehy dvoch kňazov: Tomáša Székelyho a Mirona Petrašoviča. Aj Slovenská republika si užije dostatok otrasov i stresov, musíme rešpektovať a riešiť výzvy, ktoré tento rok prinesie občanom Slovenska, odolnosti a múdrosti politikov i občanov.

Miron Petrašovič: Vernosť Cirkvi v časoch totality

Miron Petrašovič sa narodil 28. septembra 1890 v Medveďom (okr. Svidník). Jeho otec, kňaz Alexej Petrašovič, a matka Helena, rodená Timková, pochádzali z kňazských rodín. Ľudovú školu začal navštevovať v Brezničke, ale neskôr pokračoval v Prešove, kde nadobudol aj gymnaziálne a teologické vzdelanie.

V lete 1913 uzatvoril sviatosť manželstva s Helenou Haľkovou, dcérou gréckokatolíckeho kňaza Jána Haľka. Boh im požehnal šesť detí: Ladislava, Gabrielu, Helenu, Jozefa, Teodóziu a Mirona.

Sviatosť kňazstva prijal dňa 21. septembra 1913 v Užhorode, lebo Prešovské biskupstvo v tom čase nemalo svojho biskupa. Biskup Ján Vályi zomrel a nový biskup Štefan Novák ešte nebol ustanovený. Svätiteľom mu bol užhorodský biskup Anton Papp. Primičnú sv. liturgiu slávil v Stakčíne (okr. Svidník).

Po kňazskej vysviacke bol ustanovený za správcu farnosti Stročín (okr. Svidník), kde pôsobil 15 rokov do roku 1928. Tu pôsobil až do osudného roku 1950, keď zostal verný katolíckej Cirkvi. Zachoval sa jeho výrok z tohto trpkého obdobia: "Som 36 rokov verný Rímu! Ako by sa na mňa ľudia pozerali, keby som teraz ja bol neverný? To nie je v mojej povahe. To by bola podlosť."

V roku 1950 sa obeťou prebiehajúcej proticirkevnej politiky stala Gréckokatolícka cirkev. Tá po realizácii Akcie P, ktorej vrcholom bol tzv. Prešovský sobor 28. apríla 1950, de jure prestala existovať, ale de facto žila v zložitých podmienkach ďalej, keďže hierarchia a veriaci sa nestotožnili s násilnou pravoslavizáciou.

Príslušníci bezpečnostných zložiek štátu ho zatkli o polnoci z 27. na 28. apríla 1950, pár hodín pred tzv. prešovským soborom, skôr ako biskupa Gojdiča. Následne bol internovaný v Tábore nútených prác v Novákoch. Odtiaľ ho neskôr previezli do tzv. kárnych kláštorov. Najprv to bol Hlohovec, potom Podolínec, neskôr ho presunuli do Mučeníkov a napokon ešte pobudol v Báči. Odtiaľ ho v roku 1952 prepustili, býval na západnom Slovensku, a potom sa vrátil do Prešova.

V marci 1954 mu zomrela milovaná manželka vo veku 57 rokov. Po jej smrti chodieval každý deň k jej hrobu. Od roku 1956 sa s ním v Prešove často stretávali gréckokatolícki kňazi v penzii a Miron Petrašovič im hovorieval, aby veriacich povzbudzovali, nech vytrvajú vo vernosti Gréckokatolíckej cirkvi. Veril v jej obnovenie a svoj návrat do pastorácie.

V tejto činnosti pokračoval aj v nasledujúcich rokoch až do okamihu, kedy ho príslušníci ŠtB v roku 1958 zatkli a po súdnom procese v Prešove, neskôr aj po odvolacom súde v Prahe a znova v Prešove, v roku 1959 odsúdili na 2 roky väzenia ako vatikánskeho špióna. Nespravodlivý trest si mal odpykať v leopoldovskej väznici, kde nastúpil dňa 10. februára 1959, ale po zdravotných problémoch bol v júli 1959 prevezený do väzenskej nemocnice v Brne, a tam 9. augusta 1959 zomrel.

Náčelník väznice v Brne príbuzným dovolil, aby 12. augusta previezli telo Mirona Petrašoviča do Prešova. Pohrebné obrady v Chráme usnutia presvätej Bohorodičky na Mendlovom námesti v Brne vyslúžil miestny rímskokatolícky kňaz spolu s ďalšími štyrmi kňazmi. Rakvu s telom následne prepravil vlakom do Prešova. Na cintorín prišlo veľa ľudí, aj keď podľa príkazu malo všetko prebehnúť v tichosti - bez okázalostí. Z väznice rodine vrátili po M. Petrašovičovi fotografie a korešpondenciu.

Po zatknutí a odsúdení Ivana Ljavinca, ktorý do roku 1955 bol poverený biskupom Hopkom vedením Gréckokatolíckej cirkvi v ilegalite, ho nahradil Miron Petrašovič, ktorý v mene ilegálneho vedenia zasielal rezolúcie vláde ČSR a pravoslávnym cirkevným úradom za obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi a podobne nabádal veriacich, aby písali hromadné žiadosti.

Spolu s Teodorom Rojkovičom vypracovali pre kňazov niekoľko inštrukcií, v ktorých radili, aby neprestupovali na pravoslávie, aby obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi kládli ako podmienku na vstup do jednotného roľníckeho družstva.

Úsilie skupiny kňazov zhromaždenej okolo Mirona Petrašoviča nebolo márne. Veriaci v obci Matisová, okr. Stará Ľubovňa, odmietli v roku 1957 voliť kandidátku Národného frontu. Veriaci pred voľbami napísali žiadosť o obnovenie cirkvi a zaslali ju Kancelárii prezidenta. Podobné žiadosti písali veriaci v obciach Ruské Pekľany, Trhovište, Čičarovce, Banské, Davidov a Veľký Bukovec.

Teodor Rojkovič vypracoval smernice kňazom, ktoré poslal Mironovi Petrašovičovi, Michalovi Székelymu a Andrejovi Zimovi. Títo ich mali trikrát rozmnožiť a zaslať ďalším kňazom. Rozosielanie smerníc malo zabezpečiť spoločný postup pri rozhovoroch s vládnou komisiou, ktorú by vláda vyslala pod tlakom gréckokatolíckych veriacich, aby preskúmala otázku obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi.

Neutíchajúce úsilie o obnovu presiahlo hranice Československa, keď Teodor Rojkovič prostredníctvom svojho príbuzného v Maďarsku, generálneho vikára v Nyiregyházi Štefana Rojkoviča, informoval Vatikán o postavení Gréckokatolíckej cirkvi.

Činnosť Mirona Petrašoviča a Teodora Rojkoviča neostala bez pozornosti Štátnej bezpečnosti, ktorá na osobu Mirona Petrašoviča nasadila agenta "KAPELNÍKA". Zároveň kontrolovala jeho korešpondenciu a po vyhodnotení informácií začala akciu "DEKAN". K agentovi "KAPELNÍKOVI" pribudol agent "KOŠŤANSKÝ", obaja rímskokatolícki kňazi.

Pravidelne informovali o postojoch Mirona Petrašoviča, ako očakáva obnovenie cirkvi a prežíva radosť z účasti baziliána Štefana Sebastiána Sabola na Uniatskom kongrese, ktorý sa konal v roku 1957 v USA. V tom istom roku obaja agenti priniesli správu, že Miron Petrašovič dostal od generálneho vikára Antona Tinka "Tajné fakulty" vydané Vatikánom pre kňazov nezjednotených s pravoslávím.

Tieto fakulty boli určené rímskokatolíckym a gréckokatolíckym kňazom, ktorí sú deportovaní a uväznení dovtedy, kým trvá prenasledovanie. Fakulty obsahovali štrnásť bodov týkajúcich sa vysluhovania sviatostí a jurisdikcie kňaza. Prvých deväť bodov sa týkalo slávenia sv. liturgie, fakulty umožňovali sláviť v akomkoľvek čase, bez obmedzení miesta, ako matéria mohol byť použitý kvasený alebo nekvasený chlieb, mohli sláviť v nedele a sviatky tri liturgie. Eucharistiu mohli podávať do ruky a veriaci mali dovolené ukrývať eucharistiu, ak bol kňaz deportovaný.

Nasledujúcich päť bodov sa týkalo právomoci kňaza pri vysluhovaní sviatosti zmierenia, udeľovania odpustkov a sviatosti birmovania. Posledný štrnásty bod sa dotýkal pravidiel uzatvárania sviatosti manželstva, keď bolo prerušené spojenie s biskupom. V takom prípade mohol kňaz napríklad vyslúžiť sviatosť manželstva dvom katolíkom pred jedným svedkom alebo ak nebolo iného východiska a bol v nebezpečenstve aj bez svedkov.

Zistenia agentov "KAPELNÍKA" a "KOŠŤANSKÉHO" však neboli pre Štátnu bezpečnosť dostatočné, keďže im M. Petrašovič ako rímskokatolíckym kňazom nedôveroval. Štátna bezpečnosť chcela odhaliť spôsob vykonávania protištátnej činnosti ilegálneho vedenia Gréckokatolíckej cirkvi. Preto do akcie "DEKAN" nasadila gréckokatolíckeho kňaza agenta "REALISTU", ktorý nebol predtým s M. Petrašovičom v kontakte. Rýchlo si získal jeho dôveru a ŠtB detailne informoval o činnosti ilegálneho vedenia.

Výsledkom akcie "DEKAN" napokon bolo rozhodnutie zakročiť proti ilegálnemu vedeniu Gréckokatolíckej cirkvi v Prešovskom kraji. ŠtB dňa 6. mája 1958 zatkla a uväznila Mirona Petrašoviča a Teodora Rojkoviča. V rámci akcie bolo zatknutých sedem kňazov, okrem už spomínaných dvoch to boli: bazilián Ján Marián Potaš, Michal Székely, Ján Zuber, Štefan Simko a jezuita Michal Potocký. Odsúdení boli v Prešove koncom roka 1958 na trest väzenia v rozmedzí 1 až 4 rokov.

Osobnosť a činnosť Mirona Petrašoviča je nerozlučne zviazaná s mestom Prešov. Tu sa formovala jeho osobnosť počas štúdií, tu prežil väčšinu svojho života a v hodine veľkej skúšky sa stal jedným z mnohých gréckokatolíkov, ktorí neváhali radšej znášať nespravodlivý trest ako si žiť v pokoji. Tieto aktivity vnímala štátna moc ako ilegálne, keďže sa diali bez jej súhlasu a boli smerované proti jej oficiálnym zámerom. Narúšali v očiach režimu konsolidačný proces po tzv. prešovskom sobore.

Prešovský sobor, 1950

Odvážna činnosť Mirona Petrašoviča a duchovných v 50. rokoch je príkladom vernosti a odvahy v časoch prenasledovania.

Rodinná fotografia Petrašovičovcov - horný rad zľava doprava - Ladislav, Miron st., Miron ml., Jozef; dolný rad zľava doprava - Gabriela, Helena st., Teodózia, Helena ml. Prešov 1946.

Kňazské jubileum: Anton Mojžiš, Gabriel Székely a Pavol Chanáth

V utorok 11. júna slávil vladyka Jonáš Maxim svätú liturgiu v bočnej kaplnke Katedrály sv. Jána Krstiteľa nad hrobom blahoslaveného hieromučeníka Vasiľa Hopka, pri ktorej si spoločne s tromi kňazmi pripomenul 50. výročie ich kňazskej vysviacky. Kňazi Anton Mojžiš, Gabriel Székely a Pavol Chanáth st. si slávením Eucharistie pripomenuli 9. jún 1974, kedy v prešovskej katedrále z rúk biskupa Vasiľa Hopka prijali kňazské svätenie. Spolu s nimi bol vysvätený aj kňaz Košickej eparchie Milan Tomáš a dnes už nebohí prof.

Vladyka Jonáš v homílii hovoril o tom, aké je dôležité byť zapísaný v štátnych matrikách či v minulosti v rôznych kráľovských zápisniciach. Lebo tým človek má príslušnosť k danému štátu, patria mu všetky práva a aj povinnosti z toho vyplývajúce. Obrátil sa aj na jubilujúcich kňazov a vyzdvihol ich duchovnú službu, ktorú počas päťdesiatich rokov vykonávali a stále vykonávajú. „Koľko odpustených hriechov a rozhrešení ste udelili, koľko krstov či sobášov ste sprostredkovali a tak ste v ľuďoch obnovovali milosť Božiu. Aj týmito skutkami ste nanovo akokeby zvýrazňovali ten atrament, ktorým sú vaše mená zapísané v nebi. No nezabudnite, že toto všetko sa uskutočňovalo len z milosti Božej,“ povedal metropolita Jonáš.

Aktivity a pôsobiská kňazov

Zoznam kňazov a ich pôsobísk:

• Majerník Peter, Mgr.
• Markech Stanislav, SJ (ordinovaný v r.
• Matoľák Jaroslav, Mgr.
• Michalov Jozef, PaedDr., mjr. (ordinovaný v r.
• Mižák Kamil (k r.
• Mojzeš Marcel, odb. as., ThDr., PhD. (ordinovaný v r.
• Nemec Imrich (kaplán k r.
• Nemec Peter (ordinovaný v r.
• Novák Jozef, Mgr.
• Nuota Juraj, Mgr.
• Obšitník Peter, Mgr.
• Onderko Michal, st. (ordinovaný v r.
• Palša Pavol, Mgr.
• Pavlovič Jozef, Doc., PaedDr., ThDr., CSc. (80.
• Polák Ľubomír, Mgr.
• Popovič Juraj, ICLic.
• Pribula Andrej Mgr.
• Pribula Marek, Mgr.
• Procházka František, Mons.
• Roba Rastislav (pred r.
• Ružbarský Štefan, Mgr.
• Salanci Bartolomej, Mgr.
• Sedláček Vladimír, OSBM (k r.
• Selín Jozef, Mgr., Ing. (k r.
• Senderák Marek, Mgr.
• Skyba Ján (k r.
• Skyba Vladimír, Mgr.
• Smolnický Ján (ordinovaný v r.
• Sopko Jozef (ordinovaný v r.
• Sterančák Marián, Mgr.
• Sukovský Jozef, CSsR, MUDr. (ordinovaný v r.
• Székely Gabriel, ThMgr. PhDr.
• Šafár Ján Bosco Emil, SDB, Ing.
• Šipoš Stanislav, PaeDr.
• Škvarla Martin (k r.
• Štefanič Vladimír (v r. 2004 seminarista 2. roč.
• Štefurik Pavol (Teologické štúdium absolvoval v r.
• Takáč František (ordinovaný v r.
• Tatár Mikuláš (ordinovaný v r.
• Timko Peter, SDB (ordinovaný v r.
• Timkovič Jozafát V., OSBM (ordinovaný v r.
• Timkovič Gorazd A., OSBM (ordinovaný v r.
• Vojtko Marián, Mgr.
• Zlacký Martin, ThLic.

Ďalšie informácie o pôsobiskách kňazov:

• Pôsobenie v Sabinove: od r. Mgr.
• Pôsobenie v Sabinove: od r. Mgr.
• Pôsobenie v Sabinove: od r. Mgr.
• Pôsobenie v Sabinove: od r. pôsobiská: 2019 Sabinov 2022 Gymnázium sv. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr.
• primície: Prešov - sv. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. pôsobiská: 2001 Trhovište, 2002 Košice - Kráľovnej pokoja, 2003 Ľubiša, 2004 Ruskov, 2006 Sabinov, 2008 Prešov - ACM, 2009 Košice KVP - Božieho milosrdenstva, 2011 Humenné - sv. JCDr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. prof. PhDr. ThDr. ThLic. JCLic. PaedDr. doc. ThDr. ThLic. Doc.JCDr.PaedDr. Jozef Marčin, PhD. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. A.
• pôsobiská: 1936 Svinia, 1936 Trhovište, 1936 Sabinov, 1938 Košice - Dóm, 1941 Barca, 1945 Buzica, 1950 mimo pastorácie, 1952 Veľké Trakany, 1958 par. Dr. Mons. kňazská vysviacka: r. Ľudovít. zomrelý: r. J. Š. A. K. Š. M. Š. M. H. J. J. Kovács ml. Ľ. J. V. Š. P. Š. J. F. J. A. R. B. P. J. J. Š. Kuzmiák ml. Š. M.
• pôsobiská: 1881 spovedník sestier sv. A. I. A. J. A. A. A. J. I. M. F. E. A. A. A. J. J.

Diplomové práce na EBF UK v Bratislave

Prehľad diplomových prác obhájených na EBF UK v Bratislave:

tags: #knaz #tomas #szekely