Knihy a úloha miništrantov a kňazov pri svätej omši

Počas svätej omše sa používajú rôzne knihy a vykonávajú obrady, ktoré majú hlboký význam. Medzi tieto obrady patrí čítanie z Písma svätého, ktoré má veriacich poučiť, posilniť a potešiť. V tomto článku sa pozrieme na knihy, ktoré používajú miništranti a kňazi počas omše, ich význame a histórii, ako aj na význame miništrantov a ich úlohe v cirkvi.

Kované dvere na gotickom kostole s Koceľovciach. Kovová záplata na nich je údajne spomienka s èias útoku tureckých vojsk. Miesto: Koceľovce, okres Rožňava Čas: 1561 Autor: Jiří Zaťovič

Epištola a evanjelium

To, čo sa číta z Písma svätého, sa nazýva lectio. Po prečítaní epištoly sa neprechádza hneď k čítaniu svätého evanjelia. Bolo to tak nariadené cirkvou, aby poslucháči mohli rozjímať o počutom slove z Písma svätého. Medzi tým, ako miništrant prenáša misál, kňaz sa modlí: „Očísť srdco moje a usta moje wšemohúci Bože, kterí si usta Izaiaša proroka očísťil ohňiwím uhlom, tak í mňa rač očistíť skrze twoje milosťíwé smilowáňí, abích twoje swaté ewanjelium hodňe mohol zwestowať, skrze Krista pána našeho.“

Kňaz pred čítaním volá k veriacim: „Pán s wámi!“ a veriaci mu odpovedajú: „I s duchom twojím!“ Kňaz pri začínaní žehná svätým krížom sväté evanjelium, na znázornenie, že táto zákonná kniha je kniha ukrižovaného Ježiša, jeho náuky a činy obsahujúca; žehná i seba samého. Horíce sviece v rukách miništrantov znázorňujú radosť a múdrosť kresťanskú, ktorá sa veriacim z počúvania slova Božieho dostáva. Preto kňaz po dokončení svätého evanjelia povie: „Skrze evanjeličné slowa ňech sa nám zmažú naše prewiňeňa!“

Kázeň a jej význam

Už táto modlitba ukazuje na úmysel cirkvi pri čítaní evanjelia, na ten, aby sa od kňaza k prečítanému slovu z evanjelia pripojila aj spasiteľná náuka, takzvaná kázeň. V prvých časoch sa kázeň slova Božieho držala pri čítaní svätého evanjelia, v našich časoch sa tento zvyk zachováva len na niektorých miestach; inde sa obyčajne slovo Božie káže pred omšou alebo po omši. Na každý spôsob kázeň prináleží k svätej omši tak, že tí, ktorí sú povinní svätú omšu počúvať, sú zaviazaní aj k vypočutiu svätej kázne. Tridentský koncil nakladá biskupom, aby sa starali o to, aby sa v ich kostoloch kázalo slovo Božie po všetky dni nedeľné a slávnejšie sviatky.

Pri čítaní svätého evanjelia celá obec veriaca stojí, na znázornenie toho, že slovo Božie máme byť vždy hotoví s celou srdečnosťou počúvať, a podľa neho aj živobytie naše sporiadať, a všetko čokoľvek by na nás prišlo pre evanjelium Kristovo znášať. Okadzovanie voňavým kadidlom sa robí na znázornenie, že čítanie, počúvanie a zachovávanie slova Božieho, je Bohu milá a dušám našim spasiteľná vec.

Credo in unum Deum - ktoré kňaz spieva v našej reči znamená: „Verím v jedného Boha!“ - s tým kňaz pred zhromaždenou obcou veriacou vyznáva svoju vieru v Boha v Trojici jediného, Boha Otca stvoriteľa, v Boha Syna vykupiteľa, v Boha Ducha posvätiteľa; vyznáva svoju vieru v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú cirkev; vyznáva svoju vieru i v jeden krst na odpustenie hriechov; i v skríšení mŕtvych, ako i v život budúci. S tým svojím príkladom povoláva i veriacu obec, aby to samo činila. Tu sa dokončuje tá časť svätej omše, v ktorej veriaci duše pripravované bývajú, aby samému potom tajomstvu najsvätejšej obeti hodne a s úžitkom prítomní byť mohli.

Pri tej časti jednému každému prístup za dávnych časov bol slobodný, lebo cirkev nikomu nechce odňať príležitosť a spôsob spasiteľného poučenia, osvietenia, a k dobrému zbudzovania.

Miništranti a ich služba

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať, „posluhovať pri stole“. Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku našej Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť. I keď to boli časy plné prenasledovania, našlo sa ich veľa.

Nemali presne formulované predpisy ako sa majú správať. Hlavnou myšlienkou činnosti, ktorú vykonávali, bola služba. Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl, a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. V začiatkoch boli miništranti oblečení ako ostatní ľudia. Ale postupne aj oni, tak ako kňazi, dostávali slávnostné oblečenie, aby sa aj takto zvýraznila ich dôležitá úloha, ktorú mali pri slávení svätej omše.

Veď oni sú vlastne vybraní z ľudu, vyslanci ľudu, určení na pomoc kňazovi pri slávení najsvätejšej slávnosti. Preto sa vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a spávaním najviac zaslúžili. Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti.

Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekrvavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn.

Miništrantská služba je anjelská. Svätý Ján apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu takto: ,,A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. Ten čo sedel, vyzeral ako jaspisový a srdionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov. . . Z trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie. . . pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti. . . Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár akok človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.”(Zjv 4, 2-7)

Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dorborečenie.”(Zjv 5,11-12),,Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen ! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.”(Zjv 7, 11-12) To je liturgia neba. Táto liturgia nemá ani začiatok ani koniec. Koná sa neprestajne. Anjeli sa neustále klaňajú Bohu a spievajú na jeho slávu a chválu. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov.

Miništrantská služba je posvätná. Vo svätej omši prostredníctvom sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických obradoch, najmä pri svätej omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich. Miništrovanie je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s Bohom z tváre do tváre potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť pomáhajúcu a milosť posväcujúcu. Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby Cirkvi vo sviatostiach, najmä Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal ako posilu na ceste k svätosti.

Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel slúžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti. Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene. Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš, lebo vlastne sám Kristus vykonáva v nich svoju kňazskú službu.

Miništranti majú dvoch patrónov. Tým prvým je svätý Tarzícius. Žil v časoch prvých kresťanov. Svoju vernosť a lásku Pánu Ježišovi dokázal svojou mučeníckou smrťou. Druhým patrónom miništrantov je svätý Dominik Savio, ktorý žil v 19. storočí.

Na záver, miništrantská služba je služba veriacemu ľudu. Miništrant, ktorý prisluhuje pri liturgických obradoch, prisluhuje zároveň aj svojim bratom a sestrám vo viere. Usmerňuje ich, povzbudzuje a povznáša k Bohu. Svätou omšou sa deň nekončí, ale začína. Pretože Eucharistia je posilou pre všedný deň, je posilou na ceste k svätosti, je posilou na ceste do neba.

Významné miesta a predmety v kostole

Kostol je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom ako miesto bohoslužieb. Každý diecézny biskup má svoj kostol. Najdôležitejším miestom v kostole je oltár. Oltár si uctievame úklonom, kňaz na začiatku a na konci svätej omše. Ambona je miestom ohlasovania Božieho slova. Z nej sa prednášajú čítania, medzispevy a veľkonočný chválospev. Sedes je sedadlo pre celebranta a tých, ktorí mu prisluhujú.

Na oltári alebo v jeho blízkosti má byť kríž, dobre viditeľný zhromaždenému spoločenstvu. Tabernákulum (svätostánok) by mal byť umiestnený v bočnej časti svätyne alebo v bočnej kaplnke. Je to ozdobná skrinka s dvierkami, vo vnútri obtiahnutá hodvábnymi látkami. Dnu je uložená Oltárna sviatosť pod spôsobom chleba. Červené svetlo na svätostánku alebo v jeho blízkosti je znamením Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Krstiteľnica je nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda. Sviece sú pri vysluhovaní sviatostí znakom prítomnosti Krista. Paškál je veľká svieca umiestnená väčšinou pri krstiteľnici. Každý rok sa na Veľkonočnú vigíliu požehnáva nová. Pripomína nám vzkrieseného Krista.

Organ je klávesový hudobný nástroj. V kostoloch sa objavil v 8. storočí. Zvony na vežiach našich chrámov nás zvolávajú na liturgiu. Abakus je malý stolík v presbytériu, ktorý slúži na prípravu vecí potrebných k celebrácii. Centrálna časť kostola sa nazýva loď. To je časť, vyhradená pre Boží ľud, s miestami na sedenie a státie. Niektoré kostoly môžu mať lodí viac, tie sú potom oddelené obyčajne stĺpmi.

Presbytérium sa niekedy nazýva aj svätyňa. Je to miestnosť, v ktorej sú uložené liturgické predmety, knihy a rúcha. Okná našich chrámov sú často krásne zdobené obrazmi, vyskladanými z farebného skla. V starých chrámoch je nezriedka oltárov viac, často sú zdobené sochami a obrazmi. Dnes sa už väčšinou nepoužívajú. Svätenička je nádoba na svätenú vodu, umiestnená zvyčajne pri vchode.

Liturgické predmety

Konsekračná miska sa používa na uchovávanie hostií. Paténa sa používa pri rozdávaní svätého prijímania. Voláme ju aj kalichová paténa. Slúži na hostiu pre kňaza. Ampulky sú malé nádobky na vodu a víno. Niekedy bývajú označené písmenami V (víno) a A (voda). Keď ich podávaš kňazovi, daj pozor, aby si sa nepomýlil, najprv víno, potom voda. Neklaď ich na oltár, radšej ich podaj kňazovi (diakonovi) do rúk. Týmto vélom sa prikrýva cibórium vo svätostánku. Okrem toho sa niekedy používa aj kalichové vélum na prikrytie kalicha. Ešte poznáme jedno vélum, podstatne väčšie, ktoré sa používa pri eucharistickom požehnaní.

Korporálom nazývame naškrobený obrúsok, ktorý sa rozkladá a skladá do štvorca v znamení kríža. Niekedy býva na ňom vyšitý malý krížik alebo znak IHS. Krížik smeruje k celebrantovi. Rozkladá sa na oltár pod kalich a pod nádobky na hostie. Repozitórium je malé cibórium slúžiace na uschovávanie Eucharistie, určenej do monštrancie. Palla má štvorcový tvar, zakrýva sa ňou kalich a miska a slúži ako ochrana pred prípadným znečistením. Purifikatórium slúži na utieranie kalicha a posvätných nádob (purifikácia). Nazýva sa aj lavabo. Je to šatka, ktorou si kňaz utiera ruky po umývaní.

Zvonček upozorňuje na dôležité momenty pri omši. Obyčajne je jeden pevný pri dverách sakristie (zvoní sa na začiatok liturgie) a ďalší malý pri oltári. Kadidelnica je nádoba na žeravé uhlíky na retiazkach. Kadidlo je vonná látka, niekedy nazývaná aj tymián. Vyrába sa zo živice stromu Kadidlovník (Boswellia), do ktorej sa pridávajú iné vonné látky. Loďka patrí ku kadidelnici. Je to nádobka na tymián, ktorý sa sype do kadidelnice. Jej súčasťou je malá lyžička. Aspergil sa nazýva sa aj kropenička. Nádobky na posvätné oleje sa skrátene nazývajú aj olejky. Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí to byť čisté víno, bez cukru a iných prísad. Popol je znamením pominuteľnosti a vonkajším znakom pokánia.

Liturgické knihy

Medzi liturgické knihy patria: Breviár, misál, pontifikál, rituál, martyrológium, biskupský ceremoniál a knihy gregoriánskeho spevu. Úradné vydanie liturgickej knihy Svätou stolicou voláme typické vydanie. Z neho musia vychádzať všetky ostatné vydania a preklady. Breviár je zbierka modlitieb, žalmov, hymien a čítaní na každý deň. Po reforme pápeža Pavla VI. sa nazýva Liturgia hodín. Misál sa používa pri liturgii svätej omše. Lekcionár patrí k Rímskemu misálu, ale je rozdelený do samostatných kníh. V pontifikáli nájdeš modlitby a predpisy, týkajúce sa obradov sviatostí a svätenín, ktoré udeľuje biskup. Benedikcionál sa nazýva aj Kniha požehnaní. Kancionál je spevník, obsahuje piesne, ktoré spievame pri bohoslužbách. Direktórium je kalendár, v ktorom možno zistiť, kedy je aká slávnosť, sviatok alebo spomienka, kde sú texty v omšových knihách potrebné k svätej omši, farba liturgického rúcha a iné informácie.

Odevy a funkcie v cirkvi

Reverenda je civilné oblečenie klerikov. Kňazi, diakoni a bohoslovci nosia reverendu čiernej farby. Monsignori majú fialové lemovanie a gombíky, fialové cingulum. Kardinál má oblečenú červenú reverendu (prípadne čiernu s červeným lemovaním a gombíkmi). Pápež nosí bielu reverendu s bielym cingulom. Alba je odevom biskupa, kňaza a diakona. Superpelícia je liturgická košeľa bielej farby, ktorá vznikla skrátením alby. Kamža alebo jednoducho sukňa je tiež súčasťou výstroje miništranta. Sú dva typy golierov. Jeden sa oblieka na rochetu, má príslušnú liturgickú farbu ako na našej fotke. Druhý typ sa oblieka pod superpelíciu a je vždy čierny. Biret je hranatá pokrývka hlavy. Ornát používa kňaz a biskup iba pri sv. omši. Štóla je symbolom posvätného stavu. Kňaz a biskup ju má prevesenú cez ramená, diakon ju nosí smerom od ľavého ramena k pravému boku. Dalmatika je vlastný odev diakona. Podobá sa na ornát, ale má rukávy. Oblieka si ju na albu a štólu. V staroveku ju nosili pápež a rímski diakoni. Pluviál môže byť v liturgických farbách.

Náplecné vélum sa používa pri eucharistických procesiách a požehnaniach. Zakrýva ruky a plecia kňaza. Býva bohato zdobené eucharistickými motívmi. Solideo je pokrývka hlavy klerika. Kňaz nosí čierne, biskup fialovej farby, kardináli červené a pápež biele. Biskup si ho sníma v tých častiach sv. omše, keď vedie v mene veriacich reč k Bohu. Mitra je liturgická pokrývka hlavy. Latinská mitra má tvar jazyka. Pektorál je kríž na retiazke, ktorý používa biskup v liturgickom aj chórovom oblečení. Nazýva sa aj berla. Používa ho biskup len v omši a ak ide v procesii na omšu. Je znakom pastierskej služby. Pálium je odznak arcibiskupa a pápeža. Je to pás z ovčej vlny, ktorý nosí arcibiskup a pápež pri omši okolo krku. Vpredu a vzadu z neho padá pás zakončený čiernou časťou. Pálium ozdobuje šesť čiernych krížikov. Insígnia je vo všeobecnosti akýkoľvek znak, ktorý poukazuje na úlohu, úrad alebo službu svojho nositeľa. Rehoľníci používajú habit - špeciálny odev.

Cirkev je jedna veľká rodina, v ktorej má každý svoje miesto - povolanie. Všetci pokrstení tvoria spoločne Boží ľud. To preto, že ich v krste Boh prijal za svojich. A ešte si hovoria kresťania, lebo sa priatelia s Ježišom Kristom. Alebo jednoducho veriaci, lebo všetci uverili, že Ježiš je Boh, ktorý za všetkých zomrel a vstal z mŕtvych. Zasvätený život v Katolíckej cirkvi je spôsob života jednotlivcov, ktorí prijali evanjeliové rady v podobe sľubu. Pri ňom sa človek zasväcuje Bohu. K zasväteným patria rehoľníci a rehoľníčky. Pán si ich vyberá zo svojho ľudu. Obyčajne bývajú spolu v dome, ktorý volajú kláštor. A nosievajú zvláštne oblečenie - habit.

Opát je predstavený mužského kláštora. Ustanovuje sa liturgickým obradom, pri ktorom dostáva podobné insígnie ako biskup. Iba niektoré rehole majú opátov. Opátka (niekedy aj abatyša) je predstavená ženského kláštora. Je volená svojou komunitou. Ustanovuje sa liturgickým obradom Požehnanie opátky, pri ktorom dostáva regulu, prsteň, niekde aj pektorál, korunu či pastiersku palicu - pastorál. Klerici sú muži, ktorí prijali posvätnú vysviacku, teda diakoni, kňazi a biskupi. Diakon je klerik, prijal posvätný rád diakonátu. Farár je vlastným pastierom farnosti. Kaplán (farský vikár) je tiež kňaz. Aj on prijal posvätný rád presbyterátu. Kňazi môžu mať aj iné úlohy a funkcie. Dekan je kňaz, ktorý stojí na čele dekanátu. Dekana menuje diecézny biskup. Biskup je nástupca apoštolov. Je vymenovaný pápežom a vysvätený iným biskupom. Obyčajne má na starosti diecézu - biskupstvo. Metropolita je arcibiskup na čele cirkevnej provincie. Spoznáš ho podľa pália. Podliehajú mu diecézni biskupi tejto provincie. Tým sa hovorí sufragáni. Znakom metropolitu je pálium. Kardináli majú pôvod v diakonoch, kňazoch a biskupoch, ktorí počas prvého tisícročia pomáhali rímskemu biskupovi pri riadení rímskej diecézy. Kardináli majú právo voliť rímskeho veľkňaza. Menuje ich výlučne pápež. Väčšina z nich sú biskupi. Spoznáš ich podľa červenej farby (reverenda, solideo). Je volený kardinálmi a aj on prijal biskupskú vysviacku.

Kresťania, ktorí spolu žijú na menšom území, vytvárajú spolu farnosť. Do farnosti posiela biskup svojho kňaza. Toho voláme farár. Viac farností, okolo 10 v rámci toho istého regiónu, spolu tvorí dekanát. To je dôležité hlavne pre farárov a kaplánov, lebo oni si vzájomne pomáhajú a zastupujú sa. Biskup menuje alebo kňazi si volia spomedzi seba dekana - jedného z kňazov dekanátu. Viacero dekanátov spolu tvorí diecézu. Je to už väčšie územie, na čele ktorého stojí diecézny biskup. Je územne presne ohraničené. Akolyta je ustanovený na pomoc diakonovi a službu kňazovi. Jeho úlohou je starať sa o službu pri oltári, pomáhať diakonovi a kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši. Medzi jeho úlohy patrí aj prinášanie sviec. Môže viesť prípravu tých veriacich, ktorí z času na čas majú pomáhať pri liturgických obradoch, teda miništrantov. Akolytu na službu ustanovuje liturgickým obradom biskup.

Do reformy po II. Vatikánskom koncile bol exorcista jedným z nižších svätení, ktoré dostávali bohoslovci pred prijatím diakonátu. Dnes službu exorcistu z práva vykonávajú diecézni biskupi alebo tí, ktorých oni poveria. Sakristián sa stará o sakristiu, s láskou má pripravovať...

tags: #kniha #ktoru #drzi #ministrant #a #knaz