Koho zaväzuje pôst: Definícia a pravidlá

Pôst je dôležitou súčasťou kresťanského života, ktorá sa prejavuje v rôznych formách sebazaprenia a pokánia. V Katolíckej cirkvi má pôst svoje presné pravidlá a obdobia, ktoré sú záväzné pre určitú skupinu veriacich.

Základné princípy pôstu

Podľa Kódexu kánonického práva (KKP) sú všetci veriaci z Božieho zákona povinní konať pokánie. Aby sa však všetci spojili v spoločnom zachovávaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú venovať modlitbe, skutkom nábožnosti a dobročinnej lásky, zapierať sa plnením svojich povinností a zachovávaním pôstu a zdržiavania sa.

Dni a obdobia pokánia:

• Jednotlivé piatky celého roka.
• Pôstne obdobie (od Popolcovej stredy do Veľkého piatku).

Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Koho zaväzuje pôst?

Kánon 1252 KKP hovorí, že zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

V súčasnosti je plnoletou osobou tá, ktorá dovŕšila osemnásty rok života. Je dôležité, aby aj mladší veriaci boli vedení k pochopeniu a praktizovaniu pokánia primerane ich veku a možnostiam.

Formy pôstu a pokánia

Pôstna disciplína má dva hlavné rozmery:

• Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov.
• Pôst, ktorý sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti Ježiša Krista.

Pôstna disciplína na Slovensku

Biskupská konferencia ČSFR (neskôr Slovenska) vydala pokyny ohľadom pôstnej disciplíny, ktoré platia aj dnes:

1. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
2. Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat (napr. ryby) je dovolené.
3. Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.
4. Veriaci sú v piatok povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
   • Zdržiavať sa mäsových pokrmov.
   • Vykonať skutok nábožnosti (účasť na svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec).
   • Čítať aspoň 10 minút Sväté písmo.
   • Vykonať skutok lásky k blížnemu (navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám).
   • Zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Dišpenz od pôstu

Ak by mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.

Kán. 1245 - Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne aj v noci nachádzajú v dome.

Pôst v minulosti a dnes

V minulosti bol pôst chápaný veľmi prísne, pričom už v 4. storočí Cirkev odsúdila predstavy, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty. Svätý Tomáš Akvinský zdôrazňoval, že „pôst by mal aspoň čiastočne bolieť“, pretože je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu.

Dnes sa pôst vníma skôr ako vnútorná premena a kajúci život, ktorý sa prejavuje aj navonok. Moderné formy pokánia môžu zahŕňať zrieknutie sa zábavy na počítači, obmedzenie četovania na sociálnych sieťach a podobne.

Význam pôstu

Pôst nemá byť len formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.

Pôst nám pomáha pozrieť sa sami sebe do tváre, priznať si svoje chyby a omyly. Vedie nás za hranice prirodzeného života a otvára nám poklady Božej lásky. Pôst má nenahraditeľnú silu, význam a potrebu pre dušu i telo, jednotlivca i spoločnosť.

Ako povedal Cirkevný otec Bazil Veľký: „Pôst rodí prorokov a posilňuje človeka. Pôst je dobrou ochranou pre dušu, je lekárom tela, odpudzuje pokušenia, vyzdvihuje zbožnosť, podporuje bdelosť a cudnosť. Kto sa postí, ukazuje nielen pravý duch pokánia, ale aj poslušnosť ku Kristovi…“

9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst

1. Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15).
2. Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“.
3. Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života.
4. Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť.
5. Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími.
6. Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu.
7. Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu.
8. Výzva voči konzumnej spoločnosti.
9. Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti.

Tabuľka: Pôstna disciplína v skratke

tags: #koho #zavazuje #post