Čo patrí medzi najkrajšie sviatky v roku, kedy sa rodina stretne a nič nie je dôležitejšie? No jednoznačne Vianoce. Sú to najobľúbenejšie sviatky roka sa blížia a každý z nás sa na ne pripravuje iným, vlastným spôsobom. K ním patria rôzne tradície, zvyky a samozrejme aj filmy, či hudba. Napriek tomu nesie každá jedna určité posolstvo, ktoré ti vyčarí úsmev na líčkach. Po skončení adventného obdobia sme sa dočkali príchodu Ježiška a oslávili sme najkrajšie kresťanské sviatky VIANOCE slávením liturgií svätých omší.
Toto slávenie nám počas Vianoc ponúka viac ako len spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Tajomstvo príchodu Božieho Syna nás môže naučiť mnohému do osobného života a v napredovaní k svätosti.
Advent a Prípravy na Vianoce
V minulosti sa naši predkovia v čase adventu postili, nekonali sa zábavy, či svadby. Bolo to obdobie stíšenia tela i ducha. Dnes sa mnohí naháňame len za darčekmi a napĺňame vrecká obchodníkov. Ale aké boli Vianoce v minulosti? V minulosti boli prípravy chápané v duchovnom zmysle, očakávania na veľké udalosti - narodenie Ježiša Krista. Základom príprav malo byť stíšenie, pokánie, skoncovanie s neresťami, bolo treba sa zmieriť s pohnevanými susedmi, či rodinou, aby si mohli za štedrovečerný stôl zasadnúť len tí, ktorí si tieto neduhy vyriešili a navzájom sa pomerili.
Tento prípravný čas sa veľmi nelíši od minulosti, naši predkovia tiež museli upratať, umývať okná, piecť či prať. V dnešnom modernom svete však stačí hodiť bielizeň do práčky a vybrať sa na nákupy. V dobách našich starých mám to také jednoduché nebolo - samotné pranie bola veľká drina, keďže sa pralo v korytách ručne. Do adventu spadajú aj tzv. strídžie dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Napríklad predvečer Lucie dali zožrať dobytku cesnak, aby ho ochránil pred zlými duchmi.
Lucia a Veštenie
S Luciou je spojené aj veštenie, kedy si dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, ktorí sa im páčia, a deň po dni, vždy jeden papierik spálili. Ktoré meno zostalo na papieriku na Štedrý deň, ten mal byť vyvolený.
Štedrá Večera: Srdce Vianočných Sviatkov
Štedrá večera sa začala modlitbou a hlava rodiny rozdala oplátky s medom. Pečenie vianočných oblátok na území západného Slovenska bolo v minulosti nepísanou povinnosťou dedinských učiteľov. Záznamy v obecnej kronike v Kopčanoch svedčia o tom, že miestny učiteľ začínal s pečením oblátok už v novembri a pred Vianocami si vybral najlepších žiakov a poveril ich roznášaním balíčkov po domoch.
Samotná večera pozostávala z niekoľkých chodov, v každej obci možno v inom poradí alebo s menšími obmenami. V Uníne po oplátkach nasledovali pupáky, hríbová omáčka a nakoniec ryba. V Závode zasa po oblátkach nasledovala fazuľová polievka, po nej uvarené hríby na krupici, pupáky a nakoniec jabĺčka. Niekde sa varila kapustnica, inde kyslá šošovicová polievka.
Tradičný kapor so zemiakovým šalátom, ktorý je v dnešnej dobe bežným štedrovečerným jedlom, sa udomácnil v našich kuchyniach až v 2. polovici 50. rokoch minulého storočia. Koláče sa piekli predovšetkým z kysnutého cesta, u nás na Záhorí to boli tzv. cauty, obľúbené boli aj orechovníky, makovníky či lekvárovníky.
Zásadou bolo, že od stola nikto nesmel odísť, až na gazdinú, ktorá servírovala jedlá, v inom prípade sa verilo, že kto prvý vstane od stola, ten zomrie alebo bude chorľavý. Po večeri sa zvyklo chodiť „po spívaňú“ k najbližšej rodine, aby si zavinšovali šťastlivé a veselé sviatky.
Vianočné Koledy
Medzi klasické koledy, ktoré sa spievali boli:
- „Narodziu sa Ježišek, kúpíme mu kožúšek, taký dúhý chupatý, od havy až po paty“
- „Strunka, strunka, zelená jablonka, pod ňú sedzá pastuškovia, jedia kašu z hrnka. Doleceu k ním anděl, ten im rozpovjedzeu, že sa Ježišek narodziu, aby každý vjedzeu“
Kandráčovci - Šťastné Vianoce (Official Lyric Video)
Ďalšie Sviatočné Dni
Na deň Božieho narodenia zavládol pokoj a navštevovala sa len najbližšia rodina. Na druhý sviatok vianočný sa oslavovali Štefanovia. Dopoludnia sa išlo do kostola, popoludní k muzike. V minulosti bola aj známa koleda, ktorú spievali mladí chlapci:
„Štefánku, Štefánku, co to máš ve džbánku? Koledu, koledu, spadel sem na ledu, psy sa na mňa zbjehli, koledu mi zedli. A já malý koledníček, došeu sem si pro grošíček. Grošíček mi dajte, zbohem ostávajte“.
V okolí Myjavy chodili mládenci šibať dievčatá brezovými prútmi, aby boli zdravé a pekné. Na západnom Slovensku sa končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč - mrváň. Niesli ho na palici, ozdobený jablkom a rozmarínom ako znak úspešne ukončenej služby a možnosti uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí z toho vznikla obchôdzka - chodzení s kouáčem, slameným vencom ozdobeným stuhami.
Silvester a Nový Rok
Súčasný, moderný Silvester nemá s posledným dňom v roku typickej roľníckej rodiny nič spoločné. Vo vidieckom prostredí predovšetkým dodržiavali zabehnuté tradície a obyčaje. Preto sa silvestrovská večera zásadne nelíšila od tej štedrovečernej.
Bilancoval sa uplynulý rok, všetky zvyky a vinše sa zameriavali predovšetkým na budúcoročnú úrodu. Obce či mestá uzatvárali hospodárenie a remeselníci robili koncoročné vyúčtovania. Náladu posledného dňa v roku už v minulosti vylepšovali mládenci hlukom a buchotom. Práskali bičmi, strieľali z mažiarov. Ani na zábavy sa nezabudlo. Na nový rok sa v rodinách vinšovalo a až dodnes pretrváva presvedčenie: „Ako na nový rok, tak po celý rok“.
Traja Králi a Koniec Vianočného Obdobia
Vianočné obdobie uzatvára sviatok Troch kráľov. Dni sa začínajú predlžovať.
Koledovanie: Odkaz Predkov a Súčasnosť
K Vianociam neodmysliteľne patria aj koledy. Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností.
Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote.
História Koledovania
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve.
Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami. Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka.
Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Metodov zákon z 9. Posledným obradom boli plesy, teda veselice, na ktorých sa hralo, tancovalo, spievalo a hodovalo.
Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali.
Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).
Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.
Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti.
Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo.
Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.
Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti.
Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov.
Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Myslite aj vy tieto Vianoce na skutočnú podstatu našich zvykov a tradícií. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.
Ako prebieha koledovanie vo vašom okolí? Ste svedkami typických obchôdzok alebo sa koledovanie drží skôr v kruhu vašej rodiny?
Vianočné Zvyky v Rodine Svadbíkovcov
Zaujíma vás, ako prebiehajú Vianoce u Svadbíkovcov, ako sa Martine páčil adventnú výlet do Dánska alebo čo by si tento rok priala pod stromček? Poďte sa inšpirovať. Ale zo všetkého najskôr si uvarte horúcu čokoládu, zapáľte sviečku, zabaľte sa do deky a vychutnávajte si atmosféru blížiacich sa Vianoc.
Najväčšie vianočné prekvapenie pre Martinu asi bolo pred niekoľkými rokmi, keď sa ich dcéra Anetka na Štedrý deň ráno zobudila a dostala kiahne. To bol priamo šok 😀 Pri stromčeku mala potom princeznovské šaty od Ježiška a k tomu biele bodky od tekutého púdru po celom tele. A inak každý rok je pre ňu najkrajšie vianočné prekvapenie, keď ráno na Vianoce padá sneh.
Najkrajšie okamihy z detstva boli na Štedrý deň popoludní, keď ako malá odpočítavala hodiny do večere a Ježiška, jej mamička v kuchyni počúvala koledy a pripravovala jedlo a mne to popoludnie prišlo snáď nekonečné. Keď konečne zazvonil zvonček, bola ako na tŕní. Pamätá si, ako z okna vyzerala zlaté prasiatko a dala by ruku do ohňa za to, že sa párkrát v tme niekde v diaľke zalesklo.
Dánske Vianočné Tradície
V Dánsku sa pripravujú na Vianoce prakticky už od adventu, kedy sa vyzdobia mestá i domy svetielkami a adventnými vencami. Prebiehajú rôzne vianočné večierky a stretávanie priateľov, ktorým sa hovorí „julefrokost„. Na jeden taký práve chodia k Ib Laursen. Jedia na ňom klasické vianočné menu, popíjajú „schnapps„, čo je miestna pálenka s chuťou po rasci a bylinkách, prípadne vianočné pivo „julebryg“ a spievajú dánske vianočné koledy.
Štedrý deň oslavujú v Dánsku tiež 24. decembra, keď sa zíde celá rodina. Vianočný stromček sa zdobí často papierovými skladanými srdiečkami, kornútkami so sladkosťami alebo dánskymi vlajkami. Dánske vlajočky často nájdete aj v oknách, na stožiaroch pred domami alebo na slávnostne prestretom stole.
Vianočný stromček sa nedáva do rohu miestnosti, ako u nás, ale do priestoru tak, aby sa okolo neho dalo tancovať v kruhu dookola. Ak sa pri stromčeku nezíde dosť ľudí, aby sa mohli okolo neho chytiť všetci za ruky, pomôžu si napríklad bábikou alebo plyšákom, ktoré priberú do partie. Typickým štedrovečernom jedlom je kačica alebo hus s červenou kapustou, malé varené zemiaky pripravené na sladko v karameli, tým sa hovorí „brune kartofler„. Hlavným dezertom je potom „Ris ala Mande„, čo je vychladená ryžová kaša so smotanou a nasekanými mandľami, zaliata horúcou čerešňovou omáčkou. Dôležitý bod toho dezertu spočíva v tom, že jednu mandličku necháte v kaši celú. Kto ju potom nájde, dostane malý darček.
Darčeky v Dánsku nosí Julemand. Čo Martinu najviac zaujalo na dánskych Vianociach je samozrejme tá nádherná atmosféra, to HYGGE, ktoré tam skrátka majú v krvi. Nevidí na uliciach toľko stresu a ubehaných ľudí ako u nás. Vianoce sú pre nich skutočne spoločne strávený čas, snažia sa ho urobiť čo najpohodovejší (aj za cenu, že nebude upratané a že je nejaké chody na štedrovečerný stôl kúpia predpripravené) a skutočne si vychutnávajú domov a rodinu.
Vianočné Nutnosti u Svadbíkovcov
U nich je vianočných nutností veľa. Miluje Vianoce, vlastné rodinné tradície a tú atmosféru. Takže sa nezaobídu trebárs bez svetelných drôtikov všade po dome aj na terase bez svietiacej hviezdy v okne, bez teplej vianočnej deky a sviečky voňajúcej po ihličí. Tiež majú každý doma svoj vianočný hrnček, z ktorého popíjame vianočný čaj, kávičku alebo kakao pri rozprávkach.
Svadbíkovci sú veľká rodina s tromi deťmi, takže sa už naučili vymýšľať a zháňať darčeky vopred. Navyše ju to ohromne baví, byť Ježiškom alebo Julemandom a rozdávať darčeky by pre ňu bol dreamjob. Jediné, čo sa naučila odkladať alebo skôr neriešiť, je to dokonalé upratovanie a pečenie mnohých druhov koláčov. Pečú len perníčky s deťmi, jej mamička jej zase pošle vanilkové rožky a viac nepotrebujú.
S manželom majú taký romantický zvyk, ktorý miluje, a nič krajšie dostať nemôže. Každý rok jej zloží pod stromček básničku o nich a našej rodine. Niekedy vtipnú, inokedy tak romantickú alebo dojemnú, že sa pod stromčekom rozplače. Mám ich za tie roky všetky schované a je to najvzácnejší vianočný poklad. Takže každý rok dúfa, že dostane novú básničku a veľmi sa na ňu teší.
Vianočný stromček zdobí večer, keď už deti spia, aby ho ráno našli ako prekvapenie. Večer príde na pomoc jej sestra a užívajú si (často vo vianočnom pyžame) dievčenskú vianočnú atmosféru. Zdobia stromček, pozerajú pri tom Lásku nebeskú a popíjajú trošku rumu z brúsených pohárov.
Na Štedrý deň majú klasickú tradičnú večeru, ale pridala som do nej aj jednu novotu so spomienkou na Dánsko, a to je práve dezert Ris ala mande. Všetci milujú to hľadanie mandličky, navyše je skutočne vynikajúca. Potom tiež 1-2 dni pred Štedrým dňom robia doma večer dánsku verziu vianočnej večere, o ktorej som už hovorila, pretože manželovi a deťom jednoducho chutí a mňa zase baví ju variť. Pustím si obľúbené koledy, vezmem si vianočnú zásteru, otvorím si k tomu vianočné pivo z Dánska a užívam si tú pohodu. Je to slávnostná krásna večera, ale pritom tam nie je žiadny stres, pretože to nie je ešte Štedrý deň a vlastne o nič nejde.
Čím ďalej viac sa snaží tejto pohody dosiahnuť aj na Štedrý deň, pretože je to skutočne len v našej hlave. To pravé hygge sa skrýva v tej atmosfére a pokoji, nie v odškrtanom zozname vecí, ktoré je potrebné urobiť a stihnúť, aby to bolo „dokonalé“. Dokonalé sú tie spoločné chvíle, na ktoré rovnako spomíname najviac.
Vianoce Očami Cirkvi
Pán farár Pavol Jurčišin však v kázni ponúkol dôležité vysvetlenie veľkého daru, Božieho dieťaťa:
„O toto veľkom dare, ktorý prichádza od nášho nebeského Otca, hovorí dnešné Evanjelium: ‚Zvestujem Vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.‘ Buďme vďační nebeskému Otcovi za tento jeho pre nás nezaslúžený dar, tešme sa z neho, lepšie povedané s ním sa tešme a slávme Vianoce s otvoreným srdcom pre jeho pôsobenie v nás ako aj v našich medziľudských vzťahoch, v rodinách a ku všetkým ľuďom, pretože tento nebeský dar Božské dieťa bolo darované všetkým ľuďom. Tak sa stanú Vianoce tými najkrajšími a pravými Vianocami.
Povzbuďme sa slovami pápeža Františka, ako on prežíva a vidí kresťanské Vianoce:
Vianoce sú poväčšine hlučné sviatky. Prospelo by nám trochu ticha, aby sme počuli Boží hlas. Vianocami si ty, keď sa rozhodneš každý deň znova narodiť a nechať Boha vojsť do svojej duše. Vianočným stromčekom si ty, ak vydržíš v ťažkostiach života. Vianočnou ozdobou si ty, keď sa tvoje cnosti stanú farbami, ktoré skrášľujú tvoj život. Si svetlom Vianoc, keď svojím životom, svojou dobrotou, trpezlivosťou, radosťou a štedrosťou osvecuješ...