Koniec 40-dňového pôstu a veľkonočné tradície na Slovensku

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody a zdravia.

Po Vianociach a Troch kráľoch vždy nasledujú fašiangy, ktoré sú typické uvoľnenou zábavou, karnevalmi, plesmi, svadbami či rôznymi sprievodmi. Obdobie zábavy sa skončí deň pred tzv. popolcovou stredou symbolickým pochovávaním basy.

Po skončení 40-dňového pôstu, ktorý kresťania dodržiavajú už niekoľko storočí, začína Veľkonočný týždeň, počas ktorého si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Oslavy zmŕtvychvstania Pána pokračujú až do ďalšieho dňa.

Začiatok veľkého pôstu je predpoveď blížiacej sa veľkej noci. Kresťanské veľkonočné sviatky sú spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. S oslavou jari je však spojený aj slnovrat, keď mnohí z nás oslavujú nový život a plodnosť.

Zatiaľ čo počas pôstu sa mäso v jedálničku nenachádzalo vôbec a zvykli sa jesť iba cestoviny, pirohy, husté polievky a múčne jedlá, ba dokonca gréckokatolícki a pravoslávni veriaci nejedli ani len mlieko a syr, tak počas Veľkej noci to má byť presný opak. K sviatkom jari totiž patrí hojnosť.

Veľkonočný týždeň tvorila príprava veľkonočného obradového jedla. Po 40-dňovom pôste sa konečne začalo jesť mäso. Tento rituál mal zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku. K typickým jedlám počas tohto týždňa patrí vajce, ktoré je znak znovuzrodenia. Na východnom Slovensku sa pripravoval koláč, paska. Bol to okrúhly koláč, ktorý symbolizoval hojnú úrodu.

Kvetná nedeľa

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň, z kresťanského hľadiska najvýznamnejšie obdobie roka. Vrcholí v tzv. posvätnom trojdní (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) slávnosťou Vzkriesenia (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou. Kvetná nedeľa sa spája s príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema, kedy ho obyvatelia vítali palmovými ratolesťami.

Ľudia vchádzali do kostolov s vrbovými prútmi (tzv. bahniatkami, babúrencami, či maňúškami), kde ich kňaz spoločne s veriacimi požehnal kadidlom a svätenou vodou. Kvetná nedeľa je jedným zo symbolov príchodu jari, ktorú mladí na vidieku oslavovali symbolickým vynášaním zimy a chorôb z obce - napríklad v Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa, ktorú utopili v rieke.

Zelený štvrtok

Veľká noc začína Zeleným štvrtkom. Tradičný veľkonočný týždeň začína Zeleným štvrtkom, kedy sa kostolné zvony rozoznejú posledný krát až do Veľkej noci. Na Zelený štvrtok sa podľa ľudových tradícií musel každý umyť rannou rosou, pri východe slnka. Robilo sa tak preto, aby sa predišlo chorobám.

„Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru, veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. Lámal na nej chlieb a spolu s vínom ho podával svojim učeníkom ako svoje telo a krv, čím ustanovil Eucharistiu, oltárnu sviatosť. Pri tejto príležitosti im aj povedal, že jeden z nich zradí. Po večeri odišiel na Olivovú horu do Getsemanskej záhrady modliť sa a rozjímať v príprave na to, čo ho očakáva. Tu ho vyhľadali vojaci s jeho učeníkom Judášom, ktorý ho zradil za tridsať strieborných a ukázal na neho tým, že ho pobozkal.

Na Zelený štvrtok sa v kostoloch „zaväzujú zvony“ a hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. „V chrámoch umĺkne organ a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky a klepadlá.

Pred východom slnka museli gazdinky pozametať celý dom a smeti vyniesť na križovatku. Táto tradícia mala zabezpečiť čisté domovy bez bĺch. V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta.

S týmto dňom sa viažu aj ďalšie ľudové zvyky a povery. „Vo všetkých dňoch trojdnia sa pripisoval veľký význam vode. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším, ktorí si ňou umývali tvár, aby boli zdraví. Dokončovalo sa predveľkonočné upratovanie, okná domov sa vyzdobovali zelenými halúzkami.

Podľa našich predkov majú tieto dni aj magické silu. „Pri poslednom zvonení pred „zaviazaním“ zvonov sa mohli vykonávať ochranné obrady, uvádza sa napríklad štrnganie kľúčmi okolo domu, ktorým sa v okolí Nitry odháňali od domácnosti myši a potkany.

Ak patríte medzi vášnivých záhradkárov, tak aj pre vás majú predkovia odkaz. „Obdobie bez zvonenia sa pokladalo za vhodné na výsadbu hrachu, maku a bôbu. Využívala sa tu mágia podobnosti a verilo sa, že tieto plodiny sa tiež zaviažu - a teda, že bude dobrá úroda. V povodí Bebravy sa vyskytoval sa aj zaujímavý zvyk, ktorého zmyslom bolo priniesť do domu prísľub šťastia a bohatstva. Mládenci vybrali mravenisko a v nestreženej chvíli vysypali mravce do pitvora alebo aj do izby.

Rovnako sa aj niektorým bylinkám zozbieraným na Zelený štvrtok pripisovali osobitné liečivé vlastnosti, preto sa napríklad zbieral oman, marunka a pľúcnik. Čo sa týka súčasnosti, tak v tento deň by sa malo jesť niečo zelené, aby bol človek zdravý po celý rok.

Veľký piatok

Nasleduje Veľký piatok, kedy kresťania dodržiavajú prísny pôst a mäsu sa vyhýbajú. Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom.

Čo sa týka zvykov, naši predkovia opäť tomuto dňu pripisovali magickú silu. „Veľmi rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, prípadne sa troška vody z potoka donieslo domov a domáci si ňou symbolicky poumývali tváre. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a dievky tak chceli dosiahnuť, aby mali hladkú tvár a zabezpečili si sviežosť a krásu na celý rok. Takisto sa verilo, že Veľký piatok je vhodný na štiepenie ovocných stromčekov.

Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Piatok je pôstnym dňom.

Platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa teda „hýbať zem“, lebo by sa mohla privolať neúroda. „Pri dojení kráv gazda obkrútil vedro konármi zo šípkového kra, aby bosorky nemali moc nad mliekom a nemohli ho zmeniť na vodu. Na Veľký piatok sa z domu opäť nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky.

Biela sobota

Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Na Bielu sobotu už gazdinky vo veľkom pripravujú varenú šunku, klobásky, biele koláče či chlieb. Biela sobota je prvým dňom, ktorý prichádza po 40-dňovom pôste. Ten bol, najmä v minulosti, veľmi významný. Ľudia sa stránili nielen rôznych ťažších jedál, ale taktiež zábavy, alkoholu a ďalších pôžitkov.

Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry.

Biela sobota zároveň predstavovala očistný deň. Naši predkovia sa skoro ráno umývali studenou vodou z potokov. Verili, že im tento rituál prinesie pevné zdravie po celý rok. Jedným z najstarších zvykov, ktoré sa niekde robia doteraz, je zapaľovanie tzv. očistného ohňa. Ten mal spáliť všetko staré a zlé. Oheň sa zapaľoval predovšetkým pri kostoloch, odkiaľ si z neho ľudia odpaľovali svoje sviece, ktoré im následne horeli niekoľko dní doma.

Čo sa týka zvykov z minulosti, tak tiež sa viažu na konzumáciu jedla. „Bývalo zvykom, že členovia rodiny, zhromaždení vôkol ozdobeného stola, si podelili jedno vajíčko tak, aby každý dostal aspoň malý kúsok.

V domácnostiach sa kedysi vykonávali ďalšie rituály. „Gazda vyšiel na dvor a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom a statku. Gazdinky symbolicky vzali hrsť kyslej kapusty a hodili ju pod strom, čím sa naznačilo, že sa končí čas jedenia kyslej sudovej kapusty, ktorú naši predkovia jedli na sto spôsobov celú zimu. V mnohých oblastiach na Slovensku bola doma nakladaná sudová kyslá kapusta hlavnou zložkou potravy od jesene až do jari.

Uhlíky boli dôležité z viacerých dôvodov. Keď s nimi ľudia prešli okolo domu trikrát, mali ich chrániť pred povodňami. Počas Bielej soboty sa v kostoloch taktiež zapaľovala veľká sviečka s názvom paškál, ktorá mala symbolizovať Ježiša a to, že je svetlom sveta. Tradičné omše sa v katolíckej cirkvi počas Bielej soboty ešte nekonajú. Veriaci navštevujú kostoly večer, a to kvôli vigílii zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tá je kľúčová aj v spojitosti s kostolnými zvonmi.

Ráno sa vždy chodilo do kostola posvätiť jedlo, ktoré gazdinky starostlivo pripravili do prútených košíkov a zvyčajne pod krásnym vyšívaným obrúskom, prinášali chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína alebo pálenky.

Na rozdiel od Veľkého piatku, s ktorým sa spája jeden z najprísnejších pôstov roka, je Biela sobota už o niečo voľnejšia. Pre našich predkov bola Biela sobota stále mierne pôstnym dňom. Niektorí si síce dopriali aj tučnejšie a ťažšie jedlá či alkohol, no stále v určitej miere. Tradičné menu Bielej soboty pozostávalo spravidla z kyslej polievky, ktorej základ predstavoval vývar z údeného mäsa. Následne sa podávali šúľance alebo opekance. Mäso sa nejedlo vôbec alebo len veľmi striedmo. Keď si ho niekto doprial, zvyčajne išlo o údenú šunku s čerstvým chlebom a chrenom.

Veľkonočná nedeľa

Vrcholom veľkonočných osláv je Veľkonočná nedeľa. Tento deň je považovaný za najväčší sviatok kresťanského sveta - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa ukončuje aj obdobie 40 dňového pôstu, preto aj rodinné stoly v príbytkoch pripomínali hojnosť štedrovečernej hostiny.

Veľkonočná nedeľa patrí medzi honosné dni a vo väčšine slovenských domácností je po výdatných raňajkách aj obed vždy slávnostný. Na tanieri si môžete nájsť rezne so zemiakovým šalátom. Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren . „Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren,“ zasmiala sa odborníčka.

Podľa tradícii sa jedlo najskôr posvätilo na rannej svätej omši, neskôr ho gazda rozdelil všetkým stolujúcim a návštevám. Takto posvätené jedlo sa nesmelo vyhadzovať. Zvyšky z neho sa však dávali dobytku, ale aj zakopávali do polí a hádzali do studní, aby bola celý rok bohatá úroda a dobrá voda.

Veľkonočný pondelok

Ukončenie Veľkej noci víta Veľkonočný pondelok. Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičný sviatok mužov, mládencov a chlapcov, ktorí od skorého rána chodili po šibačke a oblievačke. Veľkonočný pondelok sa niekedy nazýva aj Červený pondelok. Počas tohto dňa oslavy a dobrá nálada gradujú, pretože po pôste prichádza zároveň aj jar a všetko sa prebúdza do života.

„Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily. Šibanie je preto starý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku až dodnes.

Podľa zvyku chodili tento deň mládenci v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá vodou. Táto voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Dievčatá im zase na oplátku pripravili pohostenie v podobe koláčov, vajec a páleného alkoholu. Pri odchode každému mládencovi pripli na košeľu maľované vajíčko.

„Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich kontakt z dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Zvyky veľkonočného pondelka boli v minulosti naozaj rozmanité. Niekde sa šibalo, niekde oblievalo, a zasa inde aj šibalo aj oblievalo.

Jedna z najdlhších tradícií, ktorá sa spája s týmto dňom, je jednoznačne šibačka (oblievačka). Mladí chlapci aj v súčasnosti navštevujú domy, kde žijú nezadané dievčatá, ktoré šibú a oblievajú studenou vodou.

„Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo než šibalo, zato na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Stredným Slovenskom akoby prechádzala pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním, a práve tu sa časom oblievanie a aj šibanie spojili.

Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. „Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie,“ povedala odborníčka na dejiny.

No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty. „Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky,“ uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.

Veľkonočné jedlá

Na veľkonočnom stole nesmie ani dnes chýbať údená šunka, ktorá sa považuje za slávnostnú, spolu s klobáskami, slaninkou, syrmi, chrenom, cviklou, vajíčkami a koláčmi. Veľkonočná baba je mimoriadne obľúbený sviatočný pokrm a čo domácnosť, to iný recept. Práve vajíčka symbolizujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života.

„Jedávali sa najmä uvarené na tvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, žemlí, strúhanky.

Medzi tradičné dobroty týchto dní, ktoré na stole nesmú chýbať, patrí chren. Ten sa používal na pretrávenie. Ľudia sa po pôste viac najedia a aby sa vyhli tráviacim problémom, tak pomohol chren.

Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky.

tags: #koniec #40 #dnovy #post