Kostoly sú významné architektonické a kultúrne pamiatky, ktoré prekonali stáročia a svedčia o vývoji spoločnosti, umenia a náboženstva. Jedným z charakteristických prvkov mnohých kostolov je kopula, ktorá nielenže plní konštrukčnú funkciu, ale aj esteticky obohacuje interiér a exteriér stavby.
V tomto článku sa zameriame na význam kopuly v konštrukcii kostola a na príkladoch si ukážeme, ako sa jej konštrukcia vyvíjala v priebehu času a ako sa prispôsobovala rôznym architektonickým štýlom a potrebám.
Interiér kostola Najsvätejšej Trojice v Bratislave s kopulou
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Trinitári pripravili zodpovedajúcu slávnosť, ktorá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. dňa, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini. V nedeľu už o piatej ráno oznamoval zvuk fanfár a cimbalov cirkevný sviatok.
VEĽKÝ BIEL - BAROKOVÝ KAŠTIEĽ
Aj keď kostol už bol otvorený, ubytovanie pre členov rádu ešte nebolo dokončené. Stavba kostola, kláštor sa len začínal stavať. Časť kláštora bola už r. 1732 pod strechou. V roku 1734 bola spísaná dohoda s pokrývačským majstrom Mathiasorn Schmöltzom na pokrytie časti novopostaveného kláštora. Časť s refektárom bola ukončená až v r. 1739, kedy sa spomína „nový krov“. Aj táto časť bola do konca júla 1739 pokrytá škridlou. Dokončené bolo len severné krídlo kláštora, ktoré však poskytovalo dostatok priestoru na pohodlné ubytovanie 18 pátrov. Jedáleň bola elegantne vydláždená.
Palatín a gróf Štefan Koháry, sudca kráľovskej kurie, darovali obnosy, ktorými skrášľovali bývanie členov rádu. Matej Bel uvádza, že toto dielo bude potrebovať ešte veľa času a výdavkov, kým bude úplne dokončené.
Aj keď poznáme mená donátorov, o vlastných staviteľoch kostola a kláštora sa pramene nezmieňujú. Zánikom rádu, rozpusteného Jozefom II. sa stratil a zatiaľ nie je možná žiadna autorská atribúcia stavby.
Architektonické prvky kostola
Veže, vyššie ako strecha kostola, majú určujúci význam pre celkový výraz exteriéru. Dientzenhoferovcov, pretože tak jasne vyjadroval hlavné myšlienky vrcholného baroka.
Veže očividne neboli dokončené, pretože už Bel uvádza (teda pred r. 1735), že na obidvoch chýbajú helmy. Aj na pohľade na kostol zo začiatku 19. storočia vidno veže kryté dnešnými pyramídovými strechami. V roku 1846 boli na veže kostola upevnené hodiny a v roku 1860 boli ďalej pozlátené kríže a hromozvody. Je ale pozoruhodné, že všetky mestské veduty z 18. storočia majú kostol zakreslený bez veží.
Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Kupola spočíva na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami. Imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou. Medzi maľovanými stĺpmi sa nachádza osem ník, z nich každá druhá je ozdobená maľovanou figúrou cirkevného otca. Aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. Vzhľadom na iluzívnosť nebeských výjavov sú obidve kupoly maľované en grisaille a oživené zlátením.
Maľby sa pripisujú Antoniovi Gallimu da Bibiena v rokoch 1736-44. Unterhuber mal namaľovať aj obraz na oltári sv. Rafaela a Gabriela.
Oltáre v kostole
Podobný je na pravej strane oltár sv. Krstiteľa. Vpravo od tohto oltára, t.j. krajinou s horiacim mestom pridržiavajú kvetmi ozdobený obraz Piety, nad nimi je Boh - otec a holubica sv. krovia, s červenkasto žiariacim nebom. Nad oltárom je erb Pálffyovcov ako donátorov. obrazu sú sv. Jozef vľavo a sv. Liborius vpravo. Vedľajší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. svätec sa vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zvrhnutý, vo vlnách Vltavy pláva jeho mŕtve telo. pozadí vynikajú hnedočervené telá anjelov a puttov a miestami. červená, zelená a žitá farba ich rádu. bokoch obrazu predstavujú sv. Barboru a sv. Teklu. Na protiľahlej strane je oltár Jána Evanjelistu. pero a kniha, pri nohách orol. Pod svätcom svetlá figúra anjela pridržiava kalich s ovinutým hadom. obrazu tvarovo a farebne oživujú ďalšie postavy. O autorovi tejto umelecky významnejšej maľby zatiaľ nevieme. jej bokoch sú sochy kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava.
Celú výšku oltárneho obrazu zaberá kríž s ukrižovaným Kristom, pri nohách ktorého kľačí sv. Magdalena. zemi je nádoba s masťou a lebka Magdaleny s plačom pozerá hore na Krista. postavu s ohnivočerveným spodným rúchom. strane obrazu belšie farby Magdaléniných šiat sú sivomodré, plášť má peknú žltú farbu, závoj je biely. modro čierneho pozadia presvitá mesto s chrámom. Poňatie obrazu je nápadne realistické. popolavo sivé, telo vyniká dobrým pozorovaním skutočnosti. prevedenie, ktoré sa výrazne líši od povrchnej rutiny ostatných obrazov. zduchovnenie. Aj plastiky sú obsahovo vtiahnuté do obrazu a zdá sa, že tiež kvalitou prevyšujú ostatné. hlavičkami anjelov a oblakmi. Nad stĺpmi sa vznášajú adorujúci anjeli.
Pri výstupe na chór, naproti kazateľnici, stojí tzv. Zichyho oltár. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho z Vásonkő, zasvätený Matke Božej, zhotovený v r. 1738. Dvoch puttov baldachýnový záves. Putti i baldachýn sú plastické. dovoľujú za autora figúr pokladať Georga Rafaela Donnera, resp. jeho dielňu. Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Dňa 21. júla 1733 uzavrel kanonik Kolonich zmluvu s Gaetanom Bussim, štukatérom z Viedne. Zmluva upravovala ich prácu i zabezpečenie materiálu. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. spôsob alabastru a takisto všetkých veľkých i malých anjelov a tiež gloriolu hore. tabernákulum. remeselníkov. zhotovil sochy anjelov, po r. 1736 viedenský sochár Jakob Schletterer, ktorý podľa tradície bol činný pri stavbe nášho kostola. predpoklad činnosti Antonia Galli-Bibienu. oltári vpravo a vľavo medzi stĺpmi sv. Agnešu a sv. anjelmi. Tieto plastiky sú vynikajúce diela, ktorých majstra treba hľadať medzi najlepšími umelcami tých čias. tiež isté, že dynamické figúry hlavného oltára sú z inej ruky ako ostatné sochy v kostole. oltára, je vo svojej zdržanlivej monumentálnej jednoduchosti pôsobivý. tvoria pôdorys plochého polkruhu. krepovaný preklad. Nad oltárnym obrazom je polkruhový oblúk a Božie oko, obklopené a adorované anjelmi. je pripisovaný Františkovi Antonovi Palkovi, dvornému maliarovi primasa Esterházyho. farebné cítenie a mimoriadne schopnosti majstra. zajatca od tureckého obchodníka, v popredí ležia ešte ďalší, spútaní reťazami. architektúrou. Uprostred plochy sv. Felix z Valois prijíma od anjela zástavu. Nad výjavom sa vznáša sv. ktorej je rád zasvätený.
Ďalšie prvky interiéru
Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. zdobia parapet. s reliéfnym zobrazením stojaceho bradatého muža v kožušinovej čapici a plášti. - listinu, v ľavej knihu. Pri nohách má erb v ktorého znaku je rak držiaci prsteň. tak i odevom, pôsobí starším dojmom než kostol a patrí skôr do 17. storočia. Na náhrobnej doske chýba nápis. heraldického posudku patril erb rodu Szirmayovcov grafike zobrazený s veľmi dlhou bradou a papierom v ruke. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa.
Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb. kontrole v r. 1776 bola hrobka uznaná za dostatočne svetlú a vzdušnú. Krypta sa používala do r. 1786.
Trinitári a ich pôsobenie
V druhej polovici 17. storočia nadviazali užšie spojenie. Hlavnými kláštormi boli Viedeň, Ilava, Bratislava, Praha a Trnava. Belehrad a Šaštín, ktoré už disponovali hmotnými prostriedkami a priestormi pre veľké počty veriacich. osem kláštorov bolo spojených do jednej provincie svätého Jozefa. Sankt Felice. a Šarišský Potok v Uhorsku a Pera, časť Istanbulu. polovica v Uhorsku. náboženský život v kostole mohutnel. katolíkov, o ktoré sa starali členovia rádu trinitárov. Rád bol mimoriadne obľúbený. groš. zajatia. farár. Trinitári celej provincie Sv. Jozefa oslobodili 3925 osôb a celkovým nákladom milión zlatých. Trinitári v Bratislave dostávali od mesta dary, na veľké sviatky sviece na oltáre, k sv. na procesie.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
V druhej polovici 19. storočia sa začali objavovať snahy o výstavbu nového evanjelického kostola v Kežmarku. Preto delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie - ako hovorí tradícia - boli pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou.
VEĽKÝ BIEL - BAROKOVÝ KAŠTIEĽ
Slávnostný výkop na pozemku, ktorý mesto Kežmarok darovalo evanjelickej cirkvi (v minulosti na tomto mieste bola vodná priekopa pred mestským opevnením), sa konal roku 1872 a v nasledujúcom roku sa položil základný kameň. Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Celá stavba sa oproti pôvodnému plánu z neznámych príčin predĺžila o cca 10 m a jedno okno - celkovo je dlhá 80 m a široká 20 m. Uvádza sa viacero údajov o výške kupoly. Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením.
Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. Na oltári je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom - podobné zmenšené plastiky sú aj na baldachýnoch kazateľníc. Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov.
Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov. V mauzóleu je sarkofág s telesnými pozostatkami Thökölyho, pôvodný náhrobný kameň z Izmidu, ako aj nový náhrobok s reliéfom Thökölyho - dielo Barnabáša Hollóa.
Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku. Zvony boli dovezené do Kežmarku 24.novembra 1893.
Drevené kostoly na Slovensku
Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečnou ukážkou ľudovej architektúry a remeselného umenia. Tieto kostoly, často postavené bez použitia jediného klinca, sú svedectvom zručnosti a kreativity našich predkov. Mnohé z nich sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO a lákajú návštevníkov z celého sveta.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Medzi najznámejšie drevené kostoly na Slovensku patria:
- Hronsek: Drevený artikulárny evanjelický kostol s pôdorysom kríža.
- Istebné: Kostol sv. Michala s vežou a kryptami.
- Kežmarok: Drevený evanjelický artikulárny kostol v barokovom slohu.
- Leštiny: Artikulárny drevený kostol s barokovým oltárom.
- Paludza (Svätý Kríž): Evanjelický drevený artikulárny kostol, jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku.
- Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi s gotickými prvkami.
- Tvrdošín: Gotický drevený rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých.
- Bodružal: Kostol sv. Mikuláša s trojdielnou zrubovou stavbou.
- Brežany: Drevený grécko-katolícky chrám sv. Lukáša.
- Dobroslava: Drevený chrám sv. Paraskievy.
- Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého.
| Názov kostola | Obec | Rok postavenia | Štýl |
|---|---|---|---|
| Drevený artikulárny evanjelický kostol | Hronsek | 1725-1726 | Barok |
| Kostol sv. Michala | Istebné | 1730 | Barok |
| Drevený evanjelický artikulárny kostol | Kežmarok | 1717 | Barok |
| Artikulárny drevený kostol | Leštiny | 1688-1689 | Barok |
| Evanjelický drevený artikulárny kostol | Paludza (Svätý Kríž) | 1729 | - |
| Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Koniec 15. storočia | Gotika |
| Kostol sv. Mikuláša | Bodružal | 1658 | - |