Veľká noc patrí k najväčším kresťanským sviatkom. Mnoho ľudí okrem upratovania, pečenia a oblievania navštevuje kostoly, chrámy či modlitebne, kde sa konajú obrady príznačné pre toto obdobie. Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou sa bohoslužby a obrady Veľkej noci konajú za účasti veriacich za dodržiavania protipandemických opatrení.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Veľkonočné spovedanie a príprava na sviatky
Tradičnou súčasťou sviatkov je aj spovedanie. Farnosť svätej Alžbety je pripravená na nával veriacich. V ostatných kostoloch na území farnosti sa spovedá pred svätými omšami. V dňoch Svätého týždňa sa bude v katedrále spovedať pred rannou aj večernou svätou omšou. Spovedať sa bude aj v rehoľných kostoloch, väčšinou v čase bohoslužieb, a v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na kalvárii. V Kostole Kráľovnej pokoja na Juhu sa bude sviatosť zmierenia vysluhovať v sobotu a v nedeľu a v Kostole Zoslania Ducha Svätého v sobotu.
V Kostole svätého Gorazda a spoločníkov budú kňazi k dispozícii v sobotu v čase od 10.00 do 12.30 hod. a od 13.30 do 18.00 hod.
Prehľad miest a časov spovedí v Košiciach
V Košických farnostiach sa spovedá v rôznych časoch a na rôznych miestach. Tu je prehľad:
- Dóm svätej Alžbety: Sobota, Nedeľa
- Kostol Kráľovnej Pokoja: Sobota, Nedeľa
- Kostol Ducha Svätého: Sobota
- Kostol sv. Gorazda a spoločníkov: Sobota
Sviatosť pokánia, nazývaná aj svätá spoveď alebo sviatosť zmierenia, odpustenia, obrátenia, je prostriedkom k tomu, aby človeku boli odpustené hriechy. Človek sa ňou obracia k Bohu, vyznáva svoje hriechy a ľutuje ich. Sviatosť pokánia patrí medzi uzdravujúce sviatosti (spolu so sviatosťou pomazania chorých). Veriaci je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať.
Človek hriechy vyzná pred kňazom pri individuálnej (ušnej) spovedi, úprimne ich oľutuje a vykoná zadosťučinenie (modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva, odriekanie, trpezlivé prijímanie kríža). Zadosťučinenie je potrebné učiniť, lebo svojim hriechom môže človek ublížiť, preto je potrebné škodu napraviť, napríklad vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne.
Nitrianske kniežatstvo a Veľká Morava
Biela sobota a jej tradície
Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Nazýva sa aj Veľká sobota alebo Svätá sobota (lat. Sabbatum sanctum). V kresťanskom kalendári je to deň pred Veľkonočnou nedeľou. V rímskokatolíckej cirkvi je Svätá sobota súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua.
Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. Liturgia hodín sa často koná aj verejne, po nej sa vyloží, resp. odloží Eucharistia v Božom hrobe. V západnej cirkvi je zvykom počas Svätej soboty konať tzv. bdenie pri Božom hrobe. Táto vigília je niekedy nesprávne nazývala liturgia Bielej soboty.
Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia.
Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie.
Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky.
Veľkonočný baránok
Veľkonočné obrady v Košických Farnostiach
Pozrite si prehľad slávenia Veľkonočného trojdnia v troch košických farnostiach: vo Farnosti sv. Alžbety, vo Farnosti Božieho milosrdenstva na Sídlisku KVP a vo Farnosti Kráľovnej Pokoja v mestskej časti Košice - Juh.
Farnosť sv. Alžbety
V Dóme sv. Alžbety sa na Zelený štvrtok (28. 3.) začne večerná svätá omša o 18:00 hod. Večerné omše sa konajú aj v iných kostoloch - v Kostole Krista Kráľa o 18:00 hod., pri Uršulínkach o 15:45 hod., u Jezuitov o 17:00 hod., u Dominikánov o 17:30 hod. a anglicky v Kaplnke sv. Michala o 17:00 hod. Maďarská svätá omša bude u Premonštrátov o 17:00 hod.
Veľký piatok (29. 3.) je deň bez svätých omší, nahrádzaný obradmi. V Dóme sv. Alžbety, ako aj v ostatných spomenutých kostoloch, sa obrady začínajú o 15:00 hod., pri jezuitoch o 16:00 hod.
Na Bielu sobotu (30. 3.) začnú obrady o 18:30 hod. vo všetkých uvedených kostoloch. Na Veľkonočnú nedeľu (31. 3.) budú tradičné časy svätých omší (6:00, 7:30, 9:00., o 10:30 sa koná farská bohoslužba, 15:00 a 18.00 hod.).
Farnosť Božieho milosrdenstva
Vo Farnosti Božieho milosrdenstva na Sídlisku KVP sa na Zelený štvrtok (28. 3.) bude konať svätá omša o 18:00 hod. nielen vo Svätyni Božieho milosrdenstva, ale aj na Karmeli, kde sa sestričky rovnako podelia o svoje obrady s verejnosťou.
Na Veľký piatok (29. 3.) sú obrady naplánované na 15:00 hod. Na Bielu sobotu (30. 3.) sa uskutoční požehnávanie jedál o 15:00 a 16:00 hod., veľkonočná vigília sa začne o 19:30 hod.
Na Veľkonočnú nedeľu (31. 3.) si môžete požehnať jedlo o 6:30 hod. Nedeľa so sebou prinesie klasický nedeľný režim s bohoslužbami o 7:00, 8:30 hod., pričom farská bohoslužba je naplánovaná na 10:00 hod. a večerná na 19:00 hod.
Farnosť Kráľovnej Pokoja
Vo Farnosti Kráľovnej Pokoja sa obrady a sväté omše konajú v Kostole Kráľovnej Pokoja a Kostole Ducha Svätého. Na Zelený štvrtok (28. 3.) je plánovaná svätá omša o 18:00 hod. v Kostole Kráľovnej Pokoja a o 19:00 hod. v Kostole Ducha Svätého.
Na Veľký piatok (29. 3.) budú obrady prebiehať na oboch miestach o 15:00 hod. Na Bielu sobotu (30. 3.) sú vigílie naplánované na 19:00 hod. Posvätenie jedál je v Kostole Kráľovnej Pokoja naplánované na 15:00 hod. a v Kostole Ducha Svätého na 15:30 hod.
Na Veľkonočnú nedeľu (31. 3.) bude vigília v Kostole Kráľovnej Pokoja o 7:00, 8:30 hod., taktiež sv. omša pre deti o 10:15 a omša v maďarskom jazyku o 11:30 hod. Kostol Ducha Svätého uvádza časy 8:00 a 9:30 hod.
Rozpis svätých omší v Košiciach
Prehľad miest a časov svätých omší v Košiciach:
- Dóm sv. Alžbety, Hlavná ul. | 10:00 (priamy prenos) | Mons.
- Dominikánsky kostol, Dominikánske nám. 8 | 11:00 | Mons.
- Uršulínsky kostol, Mäsiarska 25 | 11:30 | Mons.
- Premonštrátsky kostol (maď.), Hlavná 67 | 10:00 | Mons.
- Krista Kráľa, Moyzesova 10 | 10:00 | Mons.
- Katedrála narodenia P. Márie, Moyzesova 40 | 10:30 | Mons.
- Seminárny kostol, Hlavná 89 | 11:00 | Mons.
- Kráľovnej pokoja (KE - Juh), Ul. Milosrdenstva 15 | 9:00 | Mons.
- Sv. Gorazda (KE - Terasa), Toryská 1/A | 10:30 | Mons.
- Sv. Košických mučeníkov (KE - Nad jazerom), Nám. Koš. mučeníkov 1 | 11:30 | Mons.
- Božieho milosrdenstva (KE - KVP), Trieda KVP 6 | 10:30 | Mons.
- Sv. Rodiny (KE - Furča), ul. Svätej Rodiny 1 | 11:00 | Mons.
- Sv. Dominika Sávia (KE - Sídl. Ťahanovce), Americká trieda 7 | 10:30 | Mons.
- Sv. Petra a Pavla (KE - Terasa), Toryská 1/D | 10:00 | Mons.
- Božej Múdrosti (KE - Furča), Ul. Maršala Koneva (Krosnianska 1488) | 10:30 | Mons.
- Bohorodičky Ochrankyne (KE - Nad jazerom), Levočská 2 | 10:30 | Mons.
- Sv. Ondreja (KE - Podhradová), Cesta pod Hradovou | 10:00 | Mons.
- Sv. Bl. P. P. Gojdiča a M. D.
Veľká Noc na Slovensku
Veľkonočné zvyky a tradície sú neoddeliteľnou súčasťou sviatkov. Kresťania slávením Kvetnej, po novom Palmovej nedele vstúpia do takzvaného Svätého týždňa.
tags: #kosice #velkonocna #spoved