Panoramatický pohľad na Bardejov.
Najstaršie dejiny a stredoveký rozvoj
Neznámu minulosť prezrádzajú cenné artefakty - rohovcová čepeľ a čepeľ z čierneho buližníka, ktoré sú dnes uložené v Šarišskom múzeu. Obidva nástroje patria do skupiny gravettienskej industrie z konca doby ľadovej (asi 20 000 rokov pnl.). V tomto období tu zrejme dochádzalo k presunom ojedinelých loveckých skupín. Najpozoruhodnejším úsekom pravekých dejín je tu však neskorá doba kamenná (2500 - 1800 pnl.), spojená s výstavbou dodnes viditeľných kamenných mohýl.Najstaršia písomná zmienka o Bardejove bola nájdená v Ipatijevskej kronike a pochádza z roku 1241. V tomto období predstavoval Bardejov dôležité miesto na obchodnej ceste z Uhorska do Poľska a oblasti Haliče. O šesť rokov neskôr sa spomína ako rozvinutá obec v listine panovníka Bélu IV. V polovici 13. storočia Bardejov získal právo konať trhy, ktoré lákali obchodníkov zo širokého okolia, ako aj nemeckých usadlíkov. Tým v roku 1320 kráľ Karol Róbert udelil významné privilégiá.
Obranné postavenie mesta na hraniciach Uhorska s Poľskom potvrdil príkaz kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, aby bol Bardejov opevnený hradbami a baštami. V tom istom roku získalo mesto aj právo konania výročného jarmoku na sviatok sv. Egídia. Ďalšia výsada, hrdelné právo, mu bolo udelené v roku 1365. Umožňovalo porušiteľov zákona vešať, stínať, na smrť utrápiť alebo za ľahšie priestupky žalárovať a palicovať. Obdobie najväčšej prosperity mesta nastalo v 15. storočí. Súviselo s dynamickým rozvojom obchodu a remesiel. V Bardejove v tých časoch pôsobilo vyše 50 cechov a dokumentovaných bolo 64 remeselných špecializácií. Po udelení práva skladu v roku 1402 tu mali cudzí kupci povinnosť ponúknuť svoj tovar na predaj.
Ekonomická sila mesta vzrástla do tej miery, že vlastnilo okrem iného aj lukratívne vinice v tokajskej oblasti. Víno predstavovalo dôležitý vývozný artikel. Exportovalo sa do miest na juhu Poľska, najmä do Krakova. Význam mesta zvýšila aj existencia píly, mlynov, tehelne, pivovaru, skladu soli a sklární. Od roku 1453 má Bardejov vlastný erb, ktorý mu udelil uhorský kráľ Ladislav V. Pohrobok.
Kultúrny rozkvet a gymnázium v 16. storočí
V 16. storočí nastal predovšetkým kultúrny rozkvet. Hlavným podnetom bol prudký rozkvet reformačného hnutia usilujúceho sa o obrodu katolíckej cirkvi a jej vplyvu na politický a kultúrny život. V meste pôsobil Leonard Stöckel, jedna z najvýznamnejších postáv reformácie vôbec. V roku 1549 zostavil vyznanie viery piatich hornouhorských miest Confessio Pentapolitana, ktorým sa Košice, Prešov, Bardejov, Sabinov a Levoča oficiálne prihlásili k protestantizmu. Centrom vedy a kultúry v Bardejove bolo slávne gymnázium a vzdelaniu verejnosti pomohlo aj sprístupnenie prvej verejnej knižnice v Uhorsku. Mesto v tých dobách preslávili aj dve kníhtlačiarne - Dávida Gutgesela a Jakuba Klosza.
Budova gymnázia v Bardejove.
Mestské humanistické gymnázium
Mestské humanistické gymnázium bolo založené v roku 1538. Jeho lektorom bol jeden zo žiakov Martina Luthera, Leonard Stöckel. Gymnázium v minulosti predstavovalo významné kultúrne centrum. Zaniklo v roku 1775.
Prvá správa o existencii mestskej latinskej školy je už v druhej polovici 14. Bardejovskú mestskú školu v 15. a 16. storočí vydržiaval magistrát za podpory kostola sv. Egídia a Bratstvo Matky Božej. V období nástupu humanistických a renesančných myšlienok v roku 1508 vznikla v Bardejove evanjelická Humanistická škola, ktorá si získala slávu v celom Uhorsku. Pôsobil na nej významný pedagóg, humanistický básnik Valentín Eck.
Kvalitatívnym prínosom pre ďalší vývoj školy bol príchod bardejovského rodáka, Lutherovho žiaka - Leonarda Stöckela zo štúdií v nemeckom Wittenbergu. Túto školu viedol od roku 1539 s krátkou prestávkou 21 rokov a škola dosiahla pod jeho vedením modernými vyučovacími metódami vysokú úroveň, stala sa vyhľadávanou školou detí popredných šľachtických a meštianskych rodín.
Dobrá povesť školy nezanikla ani po smrti L. Stöckela (r. 17. storočie prinieslo prvé úpadky. V období rekatolizácie koncom 17. storočia vyhnali evanjelických duchovných a učiteľov z mesta, a to bol jeden z dôvodov úpadku bardejovskej evanjelickej školy.
Úpadok a obnova mesta
V 17. storočí Bardejov značne trpel častými vpádmi cisárskych vojsk aj stavovských povstalcov. Zdrvujúce následky malo niekoľko morových epidémií. V rokoch 1679 a 1686 vypukli obrovské požiare, ktoré zničili takmer všetky obydlia. Významu mesta počas 18. a 19. storočia výrazne dopomáhali vtedy svetovo vyhľadávané Bardejovské Kúpele. Medzníkom v dejinách bolo napojenie na železničnú sieť v roku 1893. V rokoch 1878 a 1902 zasiahli mesto najväčšie požiare v histórii, ktoré zapríčinili biedu a masovú emigráciu. Napriek tomu sa na prelome 19. a 20. storočia rozvinul drobný priemysel a medzinárodne známou sa stala miestna továreň na hračky. V roku 1894 bol postavený hotel Republika, o rok na to nemocnica a v roku 1897 divadelná dvorana.| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1241 | Prvá písomná zmienka o Bardejove |
| 1320 | Bardejov získava právo konať trhy |
| 1352 | Ľudovít I. nariaďuje opevnenie mesta |
| 1538 | Založenie mestského humanistického gymnázia |
| 2000 | Zápis historického jadra do zoznamu UNESCO |
Bardejov v 20. storočí a súčasnosť
Do dejín mesta významne vstúpila prvá svetová vojna. Od jesene 1914 do jari 1915 bolo okolie Bardejova miestom úporných bojov medzi ruskou armádou na jednej strane a rakúsko-uhorskou a nemeckou armádou na strane druhej. Po jej skončení, spolu so vznikom Československej republiky, sa mesto začalo intenzívne rozvíjať a budovať demokratické štruktúry. Dynamický progres zastavila až svetová hospodárska kríza.Charakter mesta navždy poznačila 2. svetová vojna, počas ktorej došlo k veľkým stratám na životoch. Po ukončení vojny začalo mesto opätovne rásť. Veľká pozornosť bola venovaná kultúrnym pamiatkam, najmä chrámu sv. Egídia a historickej radnici. Za obnovu pamiatok udelilo v roku 1986 Medzinárodné kuratórium nadácie ICOMOS pri UNESCO mestu Bardejov Európsku zlatú medailu.
V roku 2000 bolo historické jadro mesta spolu s komplexom tzv. Židovského suburbia zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tým sa v Bardejove symbolicky začala písať éra nového milénia.
Radničné námestie v Bardejove.
Radničné námestie
Radničné námestie tvorí historické centrum mesta Bardejov. Má štvorcový pôdorys. Námestie z troch strán obklopujú zachované meštianske domy. Dominantným prvkom Radničného námestia na severnej strane je gotická Bazilika sv. Egídia a goticko-renesančná budova mestskej radnice. Radničné námestie bolo rušným centrom obchodu. Na základe privilégií, ktoré mesto dostalo od panovníkov, sa tu pravidelne konali jarmoky. V roku 1971 nadviazalo mesto na svoju stáročnú tradíciu.
Bazilika sv. Egídia
Chrám svätého Egídia pochádza z 2. pol.15. storočia a je postavená v gotickom slohu. Bazilika je trojloďová, s polygonálnou sakristiou a západnou vežou. V priebehu storočí bola niekoľkokrát prestavaná. Najvýznamnejším dielom, ktoré sa nachádza v interiéri, je súbor 11 gotických krídlových oltárov z 15. storočia. Plastika Stolica milosti v predele oltára sv. V tesnej blízkosti baziliky sa nachádza historická renesančná budova mestskej humanitnej školy. Najkrajší výhľad na historické centrum mesta Bardejov je práve z veže Baziliky sv.