Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1279 z listiny Ostrihomskej kapituly. Pôvod názvu obce nie je presne známy, ale predpokladá sa, že mohol vzniknúť od slova „kalina“, čo je ker, ktorý v obci dodnes rastie. Ipeľ vždy tvoril hranicu medzi Kalinovom a Hrabovom, čo v minulosti občas spôsobovalo nedorozumenia medzi obyvateľmi oboch obcí kvôli svojvoľnému premiestňovaniu koryta rieky.
Myšlienka zlúčenia obcí sa zrodila niekoľko rokov po oslobodení. Táto dôležitá udalosť sa uskutočnila v roku 1960, keď sa obyvatelia oboch obcí dohodli na spoločnom názve Kalinovo.
Výstavba a Posviacka Kostola Povýšenia sv. Kríža
Základný kameň kostola Povýšenia sv. Kríža bol posvätený 14. septembra 1994 Mons. Rudolfom Balážom. Práce na stavbe napredovali veľmi rýchlo, a tak bol v decembri osadený bohostánok a kríž. Prvá svätá omša sa v kostole slúžila na Vianoce, symbolicky po deviatich mesiacoch, podobne ako Pán Ježiš prebýval v lone matky.
Sväté omše sa v tomto kostole konali až do Veľkej noci. Dňa 12. septembra 1996 Obvodný úrad životného prostredia Poltár vydal kolaudačné rozhodnutie, aby 14. septembra 1996 mohol kostol posvätiť Mons. Rudolf Baláž.
Významné dátumy v histórii kostola:
- 14. september 1994: Posvätenie základného kameňa Mons. Rudolfom Balážom
- December 1994: Osadenie bohostánku a kríža
- Vianoce 1994: Prvá svätá omša
- 14. september 1996: Posviacka kostola Mons. Rudolfom Balážom
- 15. jún 1997: Posviacka dvoch zvonov Mons. Eduardom Kojnokom
- 19. september 1999: Posvätenie dreveného kríža pred kostolom
- 12. december 1999: Posvätenie sochy Božského Srdca Ježišovho Mons. Eduard Kojnokom
15. júna 1997 rožňavský biskup Mons. Eduard Kojnok posvätil dva zvony kostola. 19. septembra 1999 sa oslavovalo tretie výročie posviacky kostola, pri tejto príležitosti bol posvätený aj drevený kríž pred kostolom. 12. decembra 1999 rožňavský biskup Mons. Eduard Kojnok posvätil sochu Božského Srdca Ježišovho.
Architektúra a Zariadenie Kostola Povýšenia sv. Kríža
Kostol je dielom projekcie PD Kalinovo a jej vedúcej, pani Hedvigy Tuhárskej. Ide o jednoduchú, jednoloďovú predĺženú stavbu. Vpredu sa nachádza veža, ktorá je súčasťou vchodu na chór. Za svätyňou je umiestnená sakristia. Kostol má dve krídla, pričom pravé slúži ako spovedná miestnosť a ľavé ako vchod s predsieňou.
Zariadenie kostola odzrkadľuje jeho zasvätenie. Uprostred je situovaný svätý kríž medzi dvoma zvislými stĺpmi, ktorých žltá farba symbolizuje ďalšie dve božské osoby, čím celkový pohľad tvorí obraz tajomstva Najsvätejšej Trojice. Pod krížom je umiestnený bohostánok. Oltár je upevnený na štýl kmeňa stromu, čo symbolizuje kríž ako strom života, na ktorom sú vyobrazené symboly: dve ryby a päť chlebov ako prisľúbenie duchovného pokrmu.
Celá stavba kostola bola realizovaná brigádnicky.
Kostol Povýšenia sv. Kríža v Kalinove
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Belej nad Cirochou
V r. 1912 bol v obci Belá nad Cirochou postavený rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho. Kostol bol postavený v neogotickom štýle. Prestavaný bol v r. 1962 - 1964 a to aj napriek ťažkým časom za vlády komunistického režimu.
Obyvatelia obce sa hlásia k rímskokatolíckemu vyznaniu. Obec, ako filiálka, patrila do farnosti Snina. V roku 1990 bola zriadená samostatná farnosť Belá nad Cirochou s filiálkou Zemplínske Hámre. Prvým farárom farnosti Belá nad Cirochou bol vdp. Stanislav Palenčár.
BELÁ NAD CIROCHOU, Dekanát Snina, Košická arcidiecéza, Kostol Najsv. Srdca Ježišovho (1912, 1. 6. 1990, 25. 9. 2004) FARNOSŤ (ZNOVU) ZALOŽENÁ: 1. 6. 1778 do r. 1782, kedy sa stala filiálkou Sniny, pravdepodobne od r. 1333 do r. 1778 bola dnešná farnosť filiálkou farnosti Dlhé nad Cirochou.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Belej nad Cirochou
Vývoj farnosti
Prvá zmienka o farnosti je z roku 1333, predpokladá sa, že musela existovať aj nejaká farská budova, o ktorej sa žiaľ, nezachovala žiadna zmienka. Pred rokom 1760 boal v obci stará drevená fara, ktorej rok vybudovania nie je známy. Farskú budovu z pevných materiálov začal stavať farár Jakub Moyses, pôsobil vo farnosi v orkoch 1760-1771. Pozostávala z dvoch domov, medzi ktorými bol dvor. Bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine. Na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1727. Z bodov k vizitácii z roku 1816 sa dozvedáme, že na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje vzácne staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine.
K farnosti patrili filiálky Snina, Belá nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Valaškovce a ďalšie - dovedna 37 obcí. Farnosť má v súčasnosti jednu filiálku - Modrú nad Cirochou.
Z knihy Moja rodná Belá: "Obec Belá nad Cirochou po svojom vzniku a potom až do roku 1782 jurisdikčne patrila do Jágerského biskupstva a do farnosti Dlhé nad Cirochou. Preto farári v Dlhom nad Cirochou boli duchovnými pastiermi aj veriacich obce Belá nad Cirochou. Obyvatelia Belej sú rímskokatolíci. Bolo však obdobie v dejinách obce, kedy jej obyvatelia patrili pod duchovnú správu protestantského pastora. Dá sa predpokladať, že už v prvej polovici 16. storočia aj Belú nad Cirochou zachvátila násilná protestantská reformácia. Dialo sa to v duchu známeho hesla: Koho je územie, toho je aj náboženstvo. Ak vlastník obce bol katolík, aj jeho poddaní boli katolíci. Ale ak bol protestant, aj jeho poddaní museli prijať túto vieru.
V roku 1782 bola zriadená nová farnosť Snina. Vznikla odčlenením sa od farnosti Dlhé nad Cirochou, pod ktorú doposiaľ patrila. K tejto farnosti bola pričlenená aj Belá nad Cirochou. 1. júna 1990 dekrétom číslo 768/1990 Otec biskup Mons. Alojz Tkáč zriadil novú farnosť Belá nad Cirochou odčlenením od farnosti Snina. Súčasťou novozriadenej farnosti sa stala filiálna obec Zemplínske Hámre.
Po zriadení farnosti sa dňa 14. júna 1991 začalo so stavbou farskej budovy. Novú budovu fary posvätil o rok 28. júna 1992 vtedajší generálny vikár Mons.
V kanonickej vizitácii, ktorú vykonal vo farnosti Dlhé nad Cirochou jágerský biskup Karol Eszterházi dňa 14. júna 1773 je už zmienka o tom, že v Belej nad Cirochou bola v roku 1769 postavená kaplnka s biskupským dovolením a z iniciatívy a financovania grófky Terezy Zichyovej. Okrem kaplnky v roku 1773 v Belej už stála aj zvonica.
Zvony
Po výstavbe kostola v obci v roku 1912 bol z malej zvonice prenesený do kostolnej veže malý zvon. Okrem neho boli zaobstarané ešte dva zvony. Tie však vo veži neostali dlho. Boli použité na vojnové účely. V roku 1925 boli do veže kostola nainštalované dva nové zvony a od tých čias sa nachádzajú vo veži dnes už farského kostola tri zvony. Každý z nich nesie vlastné meno. Panne Márii je zasvätený malý zvon. Stredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a veľký Božskému srdcu Ježišovmu.
Túžba veriacich v Belej nad Cirochou mať vlastný kostol sa zrealizovala až v 20. storočí. V roku 1912 tu bol postavený kostol, zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Veľkú zásluhu na jeho postavení má vtedajší sninský farár a dekan humenského dekanátu Andrej Lehoczky.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1912 bol neogotický. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a pseudogotickou rebrovou klenbou. V roku 1923 bol kostol vymaľovaný. Túto prácu vykonal jeden z vynikajúcich maliarov tej doby Max Kurth. V kostole boli tri neogotické oltáre: Hlavný oltár, Pravý bočný oltár Sv. rodiny a Ľavý bočný oltár Ružencovej Panny Márie.
Prestavba kostola 1962-1964
Po druhej svetovej vojne, keď došlo k nárastu obyvateľov obce, kostol kapacitne už nestačil. V obci nebývali sv. omše každú nedeľu a tak veriaci museli chodiť často na bohoslužby do farského kostola v Snine. Aj napriek ťažkým časom za vlády komunistického režimu sa veriaci obce rozhodli k odvážnemu kroku, a to k rozšíreniu pôvodného kostola. Veľa pozitívnej práce v tom čase vo farnosti vykonal pán farár Ladislav Bartko. Počas jeho pôsobenia bola z jeho iniciatívy postavená nová farská budova v Snine a nový kostol v obci Zemplínske Hámre zasvätený sv. Jozefovi, robotníkovi (1957).
Iniciátorom prestavby kostola v Belej bol vtedajší kaplán v Snine vdp. Vendelín Korínek, ktorý podnietil skupinu chlapov z Belej spolu s miestnym architektom pánom Jánom Ferkom k prebudovaniu kostola. Celá akcia sa konala bez štátneho súhlasu, a tak dôsledky nedali na seba dlho čakať. Pán kaplán Korínek bol preložený a viacerí občania obce boli podrobení policajnému výsluchu. Bol vydaný prísny zákaz pokračovať v stavbe. Príslušníci polície cez deň strážili stavenisko, no len čo odišli nastúpilo množstvo remeselníkov a robotníkov. Stavalo sa v noci za pomoci elektrického osvetlenia. Aj napriek mnohým prekážkam zo strany štátnych úradov bol kostol postavený v rekordnom čase - počas necelých dvoch rokov 1962-1964.
Začiatkom 70-tych rokov bola prevedená farebná maľba kostola, na ktorú prispela rodina Andreja Čižmára a jeho manželka Zuzana z USA. V 80-tych rokoch už však bola maľba kostola značne poškodená a pri obnove interiéru došlo aj k premaľovaniu kostola.
Pochovávalo sa na cintoríne, ktorí sa nachádzal za obcou, dnes je súčasťou obce v dôsledku rodinnej výstavby domov. Na tomto cintoríne dal v roku 1847 František Pupinszky postaviť kamenný kríž. V roku 1874 upravili podstavec a starý kamenný kríž vymenili za nový železný. V takejto podobe sa zachoval dodnes. Neskôr sa začalo pochovávať na dvoch novších cintorínoch, ktoré sú dnes tiež súčasťou obce.
Starý a nový kostol svätej Anny
V obci sú dva kostoly - starý a nový. Rok stavby starého farského kostola svätej Anny nie je známy, Mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení, nebol stavaný naraz, ako na to poukazujú rôzne stavebné štýly. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia, čomu nasvedčuje pôvodná gotická svätyňa. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom. Na svorníku sa nachádza štít, z ktorého plasticky vystupuje dvojkríž bez trojvršia. Používal sa v tejto forme ako tzv. panovnícky erb uhorských kráľov. Presbytérium je zvonka podopreté dvojstupňovými opornými piliermi. Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu. Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Nachádzali sa v ňom tri oltáre, ktoré boli vyrezávané z dreva. V južnej častí svätyne sa nachádza podzemná krypta, ktorá pravdepodobne slúžila ako rodinná krypta patrónov kostola. Vchod do krypty bol zvnútra kostola a je už približne 200 rokov zamurovaný. Vo svätyni kostola sa nachádzala aj kazateľnica vyrobená z dreva. V polovici tohto storočia pri oprave kostola praskla a bola odstránená. Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov - do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony. Je chránenou kultúrnou pamiatkou.
Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny bol postavený podľa projektu Ing. Arch. Alberta Rybarčáka z Prešova. Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená aj s úpravou okolia v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma. Posviacky sa tiež zúčastnil košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ako aj pomocný biskup Mons. Bernard Bober, ďalej biskup Hans Reinhard Koch z Nemecka, dekan Stanislav Stolárik. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM.
Nad vstupom do chrámu zo sakristie sa nachádza súsošie svätého Joachima a svätej Anny, ktorí sa podľa legendy stretajú pod bránou mesta. Vedľa altánku, kolmo na stenu trojhrannej bočnej lode, sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky, ktoré dali odliať veriaci obce. Veľký zvon má priemer 65 cm a volá sa svätý Joachim. Stredný - 56 cm - svätá Anna. Malý - 47,5 cm - Panna Mária.. Boli odliate zvonárskou dielňou Márie Tomáškovej-Dytrychovej v meste Brodek u Přerova v roku 1992.