Kostoly Božského Srdca Ježišovho: História a Architektúra na Slovensku

Kostoly zasvätené Božskému Srdcu sú významnou súčasťou sakrálneho dedičstva Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru vybraných kostolov, ktoré nesú toto zasvätenie, a preskúmame ich vývoj od stredoveku až po súčasnosť.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom (Baťovanoch)

V Partizánskom nájdeme veľa zaujímavých objektov, ktoré patria k histórií okresného mesta na Hornej Nitre. No v súčasnosti má Partizánske len jednu národnú kultúrnu pamiatku, na ktorú sú obyvatelia patrične hrdí - Kostol Božského Srdca Ježišovho.

Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v južnej časti centrálneho námestia a bol situovaný tak, aby mal na rovinatej krajine dominantné postavenie. Jeho lokalizácia vychádza z regulačného plánu Baťovian, kde uzatváral námestie a zároveň spájal mesto s krajinnými dominantami.

Kostol bol budovaný v rokoch 1943 až 1949 vo funkcionalistickom štýle pod vedením významného zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Karfíkov stavebný návrh bol pôvodne určený pre jedno české mesto. Projekt kostola pôvodne navrhol do moravského satelitu Baťov (dnešné Otrokovice) už v roku 1937, ale zrealizovaný nebol. Neskôr tento projekt prepracoval a použil pre návrh kostola v Baťovanoch.

Kľúčovým motívom stavby kostola je vertikalita, v priestorovom prejave ide o vrstvenie hranolov, ich vzájomnú proporcionalitu a mieru prevýšenia hlavnej veže. Základný kameň stavby kostola bol posvätený v roku 1943 banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.

Dňa 22. mája 1949 boli vysvätené kostolné zvony, ktoré sa mali používať iba pri bohoslužbách. Slávnostný program posviacky nového kostola organizátori pripravili na 25. - 26. mája 1949. Pontifikálnu omši mal viesť biskup Andrej Škrábik. Kvôli veľkým prekážkam svetskej moci a zásahu ľudových milícií nebol kostol legálne konsekrovaný. Plagáty pozývajúce na slávnosť boli postŕhané a medzi ľuďmi sa rozširovali letáky vyzývajúce k neúčasti na vysviacke. Z poverenia banskobystrického biskupa ho napokon 25. júna 1949 vysvätil miestny farár Matej Zaťko za prítomnosti rehoľných sestier a miništrantov. Oficiálne bol kostol vysvätený 2. septembra 1989 biskupom Jozefom Ferancom.

Dominantou interiéru je mohutný mramorový kríž so sochou Krista s rozopätými rukami od významného akademického sochára a národného umelca Tibora Bártfaya. Jeho interiér je uceleným umelecky pôsobivým výtvarným dielom akademického sochára, národného umelca Tibora Bártfaya.

V roku 1996 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Farský Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom patrí k najhodnotnejším sakrálnym stavbám modernej architektúry na Slovensku a jeho význam si čoraz viac uvedomuje aj široká verejnosť.

Až 1. júla 1941 bol za exponovaného správcu do Baťovian v šimonovianskej farnosti pridelený Belo Šuman-Hreblay, bývalý riaditeľ katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, ktorý dostal úlohu starať sa o duševné potreby rímskokatolíckych veriacich osady Baťovany. Firma Baťa podporovala stavbu kostolov v Baťovanoch.

Od roku 1943 sa stavala aj fara, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu, lebo to komunistická moc nedovolila. Spor o pôvodnú farskú budovu pokračoval.

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene

Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene

Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov.

Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku.

Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.

Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003.

Kostol Božského Srdca Pána Ježiša v Oravskej Polhore

Kostol Božského Srdca Pána Ježiša v Oravskej Polhore

Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša v Oravskej Polhore je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich. Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste.

Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby. Na Orave sa v tom čase postavili kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore.

Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.

Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969. Celá stavba trvala 22 mesiacov. Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa. Kostol má rozmery 36 X 16 m. Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11. Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž. Kostol bol požehnaný ThDr. Jozefom Ligošom 19. júna 1971. Tým, že 1. júla 1994 otec biskup František Tondra erigoval Oravskú Polhoru za farnosť sa polhorský chrám stal farským kostolom.

V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci. Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža. Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška. Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody.

Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra. Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk.

Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu.

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove

Kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove bol postavený v rokoch 1931 - 1934. História kostola v Zábiedove začala v roku 1917, keď zomrel v USA zábiedovský rodák, kňaz Ján Stas. Svojho priateľa, kňaza Andreja Pavču, požiadal, aby zo sumy, ktorú mu odkázal, postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo.

Po rôznych prieťahoch bola výstavba zahájená na jar 1931. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče. V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov a 28. júna 1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, kostol vysvätil.

V roku 1936 boli tiež za turnus dreva zakúpené zvony. Zvony posvätil vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936.

Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha a po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca - vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra. Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6. augusta 1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.

Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista - ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa - na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.

Kostol je romantizujúca stavba. História kostola v Zábiedove začala dávno v hlavách Zábiedovčanov, ktorí každú nedeľu a vo sviatok merali cestu pešo do Trstenej, aby sa mohli zúčastniť bohoslužby v Božom chráme.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky na Slovensku

Okrem kostolov zasvätených Božskému Srdcu sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré sú svedkami bohatej histórie a kultúry. Medzi ne patria:

• Dóm svätej Alžbety v Košiciach
• Drevené kostoly východného Slovenska (Bodružal, Nižný Komárnik, Miroľa, Vyšný Komárnik, Krajné Čierno, Hunkovce, Šemetkovce, Potoky)

Drevené Kostoly Východného Slovenska

Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.

tags: #kostol #bozskeho #srdca