Obec Chminianska Nová Ves sa nachádza v Prešovskom kraji a je bohatá na históriu a kultúrne pamiatky. V tomto článku sa pozrieme na históriu miestneho kostola a niektoré ďalšie zaujímavosti obce.
Farnosť Chminianska Nová Ves
Farnosť Chminianska Nová Ves existovala už v 13. storočí. Dozvedáme sa to z listiny, ktorá sa zachovala z 23. februára 1248, v ktorej sa spomína farnosť Nová Ves. Je to zároveň prvá písomná zmienka o obci.
Zmienka pochádza od historika Marsinu, ktorý v diele nazvanom Codex diplomaticus et epistolaris Slovacie spomína farnosť, patriacu do Jágerského biskupstva, za panovania uhorského kráľa Bellu IV. Keď v roku 1804 vznikla Košická diecéza, Chminianska Nová Ves bola uvedená ako Capelania localis (miestna kaplánka), ktorá nemala právomoci farnosti.
Znovuzriadená farnosť bola 1. januára 1998 košickým arcibiskupom-metropolitom, Mons. Alojzom Tkáčom, s úmyslom „... aby bolo lepšie postarané o duchovné potreby veriacich ...“, ako sa hovorí v ustanovujúcom dekréte. Do farnosti boli zaradené bývalé filiálky farnosti Križovany a to Chmiňany a Ondrašovce. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy, Sabinovského dekanátu a je zasvätená Obráteniu sv. Pavla, čo je titulom farského kostola.
Prvým správcom novozriadenej farnosti bol vdp. Miloslav Janovčík, ktorý tu pôsobil v rokoch 1998 až 2006. Druhým kňazom bol ThDr. V súčasnosti je vo farnosti duchovným správcom ThLic.
Druhý z bratov Peter, nazývaný Slovák si z dediny Svinia „…zvolil štvrtinu, ktorá bola blízko Meršeho (časti)…“, a z majetkov mimo sídelnej dediny mu pripadla Nová Ves („…nouam villam…“; dnes obec Chminianská Nová Ves) s mýtnou stanicou, ktorá sa nachádzala na ceste tiahnucej na Spiš. Príjem z mýtnej stanice si všetci štyria bratia delili rovným dielom, teda išlo tu o získanie vlastníctva samotnej mýtnice.
Dejiny osídlenia Spišskej Novej Vsi
Šľachtické sídlo v Chminianskej Novej Vsi
Obec Chminianska Nová Ves vznikla v pôvodnom chotári obce Svinia. V strede obce v tesnej v blízkosti kostola, za vysokými stromami historického parku sa skrýva honosné šľachtické sídlo z obdobia baroka. Bol vybudovaný rodinou vetvy šľachtického rodu Merse de Szinye, kontinuálne obývaný až do polovice 19. storočia.
Kaštieľ stojí na rovinatom teréne v zarovnanej riečnej terase rieky Svinka. Pôdorys prízemného kaštieľa je obdĺžnikový s vyčnievajúcim elipsovým rizalitom zo severnej strany a štvorcovým rizalitom z južnej strany. Dispozične je to pozdĺžny dvojtrakt, pričom celý objekt je podpivničený. Dva pozdĺžne trakty suterénu sú kryté valenými klenbami.
Ústrednou miestnosťou prízemia je hala v severnom trakte s vysokou korýtkovou klenbou, kde sa pod mladšími nátermi črtajú fragmenty iluzívnej nástennej maľby z 18. - 19. storočia. Rozsah malieb je možno oveľa väčší, keďže tento typ malieb zvykol pokrývať v kaštieľoch nielen všetky steny, ale aj klenby.
V priestore sa zachovali aj historické výplne okien, ktoré majú záklenky v tvare stlačeného oblúka s podkasaním a šikmé ostenia. Kaštieľ z reprezentačných dôvodov sporadicky až do r. 1968 (1970) používal richtár Jozsef Balazs (Baláž, 1888), z rodu Balas (de Villa Bala) z neďalekých Ondrašoviec, ktorého pra-pra-stará matka pochádzala z rodu Merse.
Udržiaval tu tradíciu Merseovských bálov, kam prichádzala nobilita z Novohradu, Zemplína, Šariša, Spiša i z Turca. Bály boli povestné a do dnešných dní žijú pamätníci, ktorí ich označujú za udalosť sezóny. Hovorí sa, že kaštieľ je prepojený chodbou popod potok, dnes aj diaľnicou s blízkym lesom, kde sa nachádza prírodný jaskynný útvar - prasklina.
Pri kaštieli sa zachoval prírodno-krajinársky park tvare nepravidelného obdĺžnika s historickou zeleňou z obdobia po polovici 18. storočia. V roku 1903 bol v obci veľký požiar a po ňom bol zrejme kaštieľ opravovaný. Kaštieľ je v blízkosti kostola Obrátenia sv.
Historické súvislosti
V lete 1327 Filip Druget zomrel. Keďže nemal mužského potomka, jeho rozsiahle majetky pripadli korune na základe kráľovského práva. Krátko po strýkovej smrti si na ne uplatnil nárok z titulu Filipovho následníka („…iure successionis…“) jeho synovec Viliam Druget, comes Spišského a Abovského comitatu. Kráľ Karol uznal jeho dedičské nároky a daroval mu ich.
Okrem bývalých Meršeovských majetkov nadobudol Viliam ako dedičstvo po strýkovi hradné panstvá Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Paričov (dnes zrúcanina v parku mesta Trebišov), Brekov a Jasenov. Majetky vyňaté devolúciou z panstva Svinia boli len menším majetkom, jedným z mnohých, ktoré Viliam vlastnil, preto sa pokúsil prostredníctvom nich vyobchodovať niečo, čo bolo pre neho podstatne cennejšie.
O necelé dva roky (v roku 1329) sa Viliam dohodol s členmi rodu Aba na viacerých majetkových výmenách, ktoré ho mali doviesť k ďalšiemu hradnému panstvu. Viliam najprv uskutočnil výmenu s Ladislavom, synom Vavrinca zo Slanca (z rodu Aba). Ladislav dal Viliamovi svoj majetok Ruská a polovicu dediny Regete. Na oplátku dostal dedinu Zámutov (obec ležiaca severozápadne od Vranova) a majetok Víťaz.
Samotná výmena však bola podmienená. Ladislav chcel mať istotu, že na majetok Víťaz neskôr neuplatnia svoje dedičné nároky členovia Meršeho rodu, preto podmienkou zámeny bol ich súhlas. Zámena bola naozaj „…urobená so súhlasom Benediktových synov…“. Ladislav z rodu Aba sa po nadobudnutí svojho nového majetku usadil v dedine Víťaz a založil novú líniu rodu Aba.
Viliam mal naplánovanú a dohodnutú aj zvyšnú výmenu, keďže ináč by prvá s Ladislavom nemala význam. Majetky Bertotovce, Hendrichovce, Fričovce a Široké v roku 1330 vymenil so šľachticmi z rodu Aba za hrad Slanec a ich majetky patriace k hradu. Hlavným zástupcom Abovcov pri tejto výmene bol Peter, syn Petra zo Slanca, ktorý zastupoval aj svojich synov Mikuláša, Juraja, Ladislava, Michala, Jána a Petra, a svojho synovca Ladislava, syna Vavrinca, a jeho syna Demetera a Lukáša, syna Andreja.
Palatín Viliam Druget získal prostredníctvom týchto zámen panstvo Slanec. Súčasťou zámeny nebol majetok Novej Vsi. Viliam týmto majetkom odmenil magistra Petra z Meršeho rodu za jeho služby, ktoré vykonával pri správe majetkov pre jeho strýka Filipa i pre neho. Viliam sa zbavil všetkých majetkov v tejto oblasti, samotná Nová Ves preň nemala veľkú cenu. Možno aj vďaka tomu prišli Meršeovci „poslušne“ odobriť majetkovú zámenu medzi Viliamom a členmi rodu Aba.
S príchodom Petra (z rodu Aba) a jeho synov do krajiny medzi riekami Veľká a Malá Svinka, získali Benediktovi synovia nových zámožných susedov z rodu Aba. Za svoje hlavné sídlo si magister Peter, nazývaný aj Petőc, zvolil dedinu Široké. V dedine si nechal postaviť kúriu a odvodzoval si od nej predikát. Peter mal šiestich synov, dedičov, preto rozvíjal svoje nové majetky, aby sa jeho synovia mali kam usadiť.
Keď dospievali, postupne sa začali osamostatňovať, usadzovali sa v okolitých dedinách na ich novom panstve. Michal sa usadil vo Fričovciach no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, ktoré sa stali neskôr jeho sídelnou dedinou. Mikuláš sa usídlil v Hendrichovciach, no mal svoju kúriu aj v Bertotovciach, od ktorých si už v roku 1333 odvodzoval svoj predikát v tvare „…Nicolaus filius Petheuch de Pertolth…“. Mikuláš svojimi schopnosťami veľmi rýchlo predstihol svojich bratov. V rokoch 1342 - 1344 sa stal dokonca vojvodom Transylvánie.
Vo Fričovciach sa usadil Petrov syn Ján, ktorý založil novú líniu rodu, Abovcov z Fričoviec. V nasledujúcich rokoch sa museli Benediktovi synovia popasovať so stratou časti ich panstva, s novými susedmi a novými pomermi v kráľovstve. Čakal ich tvrdý boj o znovuzískanie váženého postavenia v regióne, udržanie si majetkov a veľa náročnej práce pri ich zveľaďovaní.
Kalvária v Prešove
Obľúbeným miestom Prešovčanov, na ktorom môžu pozdvihnúť svojho ducha alebo sa kochať výhľadmi na okolitú krajinku je Kalvária v Prešove. Nachádza sa na pahorku vo výške 265 m n. m., na západnom okraji mesta Prešov. Prešovská Kalvária je komplexom barokových kaplniek a kostola. V minulosti bola považovaná za 2. najkrajšiu kalváriu na území vtedajšieho Uhorska (hneď po Kalvárii v Banskej Štiavnici). Prvá zmienka o nej pochádza z 18. storočia.
Medzi najstaršie objekty v rámci areálu patrí kaplnka Krista na Olivovej hore a kríž pochádzajúci z roku 1721. Túto stavbu realizovali jezuiti hlavne vďaka finančnej podpore obyvateľov mesta a jej šľachty. Projekt sa podarilo dokončiť až v roku 1893. Pri návšteve tohto miesta môžete obdivovať 14 kaplniek krížovej cesty. Kochať sa môžete aj pri kaplnke Svätých schodov. Zaujať Vás môžu tiež katakomby, ktoré slúžili ako hrobky pre kňazov. Alebo Vás skôr očarí nádherný kostolík svätého Kríža? Kostol bol dokončený v roku 1753 a je postavený v barokovom štýle.
Pri prehliadke jeho interiéru Vás uchváti kombinácia farieb a svetla, vďaka čomu pôsobí väčším dojmom než reálne je. Upútať Vás môže oltár, tri kríže a sochy Panny Márie, Márie Magdalény a svätého Jána apoštola. Interiér kostola má všetkým veriacim pripomínať skutočnú Golgotu. Priamo pri Kalvárii je tiež umiestnený cintorín. Celý komplex bol slávnostne vysvätený v roku 1769. Voľný prístup je tu pre všetkých návštevníkov kalvárie. Ak pôjdete autom, zaparkujte ho na parkovisku a o 3 minúty ste pešou chôdzou priamo pred kostolíkom.
Mamičky s kočíkmi oceňujú možnosť prísť na toto miesto po asfaltovej cestičke. Milovníci behu si tu na svoje prídu vďaka schodom, ktoré môžu zdolávať počas behania. Veriaci sem prichádzajú preto, aby sa pozastavili a v príjemnom prostredí sa stíšili v modlitbe. Vedzte, že kto sa na tomto mieste nekochal výhľadmi, akoby v Prešove ani nebol. Je tu jeden z najlepších a najkrajších výhľadov na celé mesto, ktorý si od roku 2019 môžete užívať aj vďaka nainštalovanému vyhliadkovému ďalekohľadu. Navštíviť areál kalvárie sa oplatí v každom ročnom období. Pozorovať sa odtiaľto dajú jedinečné východy slnka alebo očarujúca nočná obloha.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Vedeli ste, že Konkatedrála sv. Mikuláša je najstaršou gotickou sakrálnou stavbou v Prešove? Za čias Rakúska-Uhorska sa považovala za jeden z najkrajších a najdokonalejších sieňových chrámov. Jej výstavbu povolila kráľovná Alžbeta v roku 1347. O povýšení kostola na konkatedrálny chrám rozhodol v roku 2008 pápež Benedikt XVI. Príďte si obzrieť nádherný interiér jedného z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku aj Vy. Určite Vás poteší i výhľad zo 71 m vysokej kostolnej veže.
Chrám je zasvätený svätému Mikulášovi, biskupovi a divotvorcovi, ktorého sviatok slávi svätá cirkev 6. decembra. Jeho základy stoja na pôvodnej staršej sakrálnej stavbe z 13. storočia na mieste pôvodnej nemeckej osady. Kostol sv. Mikuláša bol postavený ako jednoloďová stavba s vyvýšeným polygonálnym presbytériom. Jeho vonkajšie rozmery dosahujú dĺžku 54,7 m a šírku 34,45 m. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, kedy väčšina mešťanov spolu s kňazmi prijala učenie Martina Luthera. Od tej doby sa na 140 rokov stal evanjelickým chrámom pre občanov nemeckej národnosti. Zmena nastala po obsadení mesta habsburským vojskom v roku 1671, keď sa na istý čas stal opäť chrámom pre katolíckych veriacich.
V rokoch 1682 - 1686 bol počas povstania Imricha Tökölyho znova vrátený evanjelikom. Kostol bol v roku 1711 vrátený katolíkom a odvtedy slúži ako rímskokatolícky farský kostol. Počas svojej existencie zažila konkatedrála i smutné chvíle. Šesť krát vyhorela a v roku 1918 bola nemým svedkom Prešovskej vzbury, počas ktorej popravili 40 vojakov a 2 civilistov. Z pôvodného goticko-renesančného zariadenia sa zachovala iba malá časť. Väčšina bola zničená pri požiaroch alebo počas náboženských nepokojov. Dominantou kostola je hlavný oltár. Ide o mohutnú barokovú stavbu, ktorá má v strede umiestnenú gotickú skriňu s troma nikami a troma plastikami. Je ozdobená barokovým baldachýnom a postrannou drapériou. Autorom tohto skvostného diela je prešovský rezbár Ján Weiss. V chráme sa nachádza i ďalších päť vzácnych oltárov, ktoré sa nesú v barokovom a renesančno-barokovom slohu.
Medzi cennosti patria i gotické plastiky archanjela Gabriela, ukrižovaného Ježiša Krista i soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče. V kostole môžete obdivovať i gotické nástenné maľby na severnej strane stredného presbytéria z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ďalším klenotom je veľký päťdielny renesančno-barokový organ z roku 1634, ktorý je zdobený zlatou ornamentikou. Na jeho vrchole je umiestnená soška sv. Michaela archanjela. Od roku 2010 do roku 2021 prechádzala konkatedrála rozsiahlou rekonštrukciou interiéru a exteriéru. Okrem generálnej opravy veľkého organa, boli zreštaurované vitráže, spravila sa nová výmaľba, osadila nová elektroinštalácia, osvetlenie i ozvučenie. Upravila sa svätyňa a zreštaurovali nástenné fresky. Vymenila sa aj strešná krytina a reštaurovala celá fasáda. V súčasnosti sa v kostole konajú pravidelné bohoslužby a koncerty. Výhľad z veže si počas letnej sezóny môžete dopriať každý deň.
Ľutinská hora
Nemusíte patriť k skupine silne veriacich kresťanov, aby ste navštívili pútnické miesto Ľutinská hora. Pravidelne do tejto lokality prúdia zástupy turistov, aby si uctili miesto zjavenia Sv. Mikuláša, ktorý sa práve tu v roku 1851 zjavil chudobnej dievčine Zuzane Fekete. Nádherný areál tejto sakrálnej stavby Vás očarí svojim pôvabom. Nájdete v ňom celkovo 4. kaplnky. Kaplnka Zjavenia Sv. Mikuláša bola postavená v roku 1930 na mieste prameňa pitnej vody. Práve tu sa Sv. Mikuláš prihovoril Zuzane Fekete a žiadal ju, aby vedľa prameňa dala postaviť kríž. Vodu z prameňa pri liturgických obradoch kňazi pravidelne posvätia. Voda má údajne liečivé účinky na rôzne kožné a očné problémy a pomohla už viacerým ľuďom. Pomocou podzemného potrubia je z miesta prameňa zvedená ku druhej Kaplnke Sv. Kríža, kde si ju môžete načerpať do prinesených nádob.
Zaujímavá je aj história Kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Po schválení zjavenia Sv. Mikuláša Zuzane Fekete listom prešovského biskupa Jozefa Gaganca v roku 1853 putovali miestni veriaci cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarparska, aby šírili správu o zjavení Sv. Mikuláša a zbierali prostriedky na výstavbu kaplnky. Na miesto začali prichádzať pútnici z Uhorska, Sedmohradska a Halíče a prinášali kamene, z ktorých bola následne kaplnka a oporný múr vystavané. Dokončená bola v roku 1854. V roku 1878 bola dobudovaná Kaplnka Sv. Anny aj Kaplnka Sv. Kríža. V areáli tohto pútnického miesta sa nachádza aj Dom Mikuláša Klimčáka, ktorý slúži na duchovné stretnutia. Zároveň sa v ňom nachádza stála expozícia umeleckých diel slovenských aj zahraničných maliarov. Duchovné čaro má aj udržiavaná Záhrada Sv. Bohorodičky, kde sa môžete pomodliť ruženec, alebo sa len tak prejsť a pokochať sa krásnymi pohľadmi. Keď budete na tomto mieste, určite neobíďte Miniskanzen drevených chrámov. Nájdete v ňom veľmi zaujímavé, prevažne gréckokatolícke kostolíky zhotovené v mierke 1:10.
tags: #kostol #chminianska #nova #ves