Kostol Dargovských hrdinov: História a Architektúra

Košice, mesto s bohatou históriou, sa neustále vyvíja a rastie. Súčasťou tohto rastu je aj výstavba a obnova sakrálnych objektov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Jedným z takýchto objektov je aj kostol na sídlisku Dargovských hrdinov, známom aj ako Furča.

Sídlisko Dargovských hrdinov.

Vývoj a výstavba kostolov v Košiciach

Komisia cirkví pri mestskom zastupiteľstve v roku 1990 schválila projekt, ktorý mal zohľadňovať potreby cirkví pôsobiacich v Košiciach. Na základe tohto projektu sa prihlásilo 10 cirkví a náboženských spoločností, ktoré predložili svoje požiadavky mestu. Väčšina z nich sa týkala výstavby sakrálnych objektov, ktoré mali byť zosúladené s celkovou architektúrou mesta.

Mesto sa zaviazalo, že pomôže cirkvám so zabezpečením priestorov pre výstavbu. Postupne sa začali realizovať rôzne stavby, vrátane pastoračného centra na Sídlisku nad jazerom, ktoré bolo vysvätené pred príchodom pápeža Jána Pavla II.

Kostol Dargovských hrdinov.

Ďalšie stavby, ako napríklad pastoračné centrá na sídliskách KVP, Dargovských hrdinov a Ťahanovciach, sa začali realizovať postupne. V poslednom období sa začínajú napĺňať aj potreby menšinových cirkví.

Kostol na Dargovských hrdinov

Výstavba kostola na Dargovských hrdinov je dôležitou súčasťou rozvoja sakrálnych stavieb v Košiciach. Dokončenie tohto objektu je na pleciach predovšetkým veriacich, ktorí budú do kostola chodiť. Finančná situácia mladých rodín a seniorov však spôsobuje, že postup prác je pomalší ako predtým.

Financovanie a prevádzka

Náklady na projektovú dokumentáciu, stavebný materiál a stavebnú činnosť výrazne zdraželi. V súčasnosti treba na výstavbu alebo dostavbu kostola podstatne viac peňazí ako predtým. Veriaci sú náročnejší a žiadajú, aby boli objekty vykurované, čo znamená ďalšie nemalé náklady. Cirkvi musia zvažovať, či budú mať dosť peňazí aj na prevádzku a úhradu všetkých režijných nákladov.

Mesto Košice pomáha cirkvám s pozemkami, finančnými príspevkami a úľavami v medziach svojich možností. Po dostavbe spomínaných objektov by mali byť potreby cirkví na území mesta splnené na 90 až 95 %.

Gréckokatolícka cirkev v Košiciach

V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vtedajšieho Česko-Slovenska, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia svätých liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách.

Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. júna 2020 dekrétmi vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020 a č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020. Prvými farármi nových farností sa stali o. Martin Mati pre Košice - Sever a o. Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska.

Košická eparchia

História Košickej eparchie začína dňom 21. februára 1997, kedy bol zverejnený dekrét o ustanovení nového apoštolského exarchátu pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km².

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa.

Dňa 18. februára 2008 bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov.

Štatistiky a zaujímavosti

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad počtu veriacich v Košickom kraji:

Záver

Výstavba a obnova kostolov v Košiciach je dôležitou súčasťou rozvoja mesta a uspokojovania duchovných potrieb jeho obyvateľov. Kostol na Dargovských hrdinov je jedným z mnohých sakrálnych objektov, ktoré prispievajú k bohatstvu a rozmanitosti kultúrneho života v Košiciach.

tags: #kostol #dargovskych #hrdinov