História Kostola Sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi

Devínska Nová Ves leží na severnom úpätí Devínskej Kobyly a južnom okraji Záhorskej nížiny.

História obce siaha hlboko do minulosti. Dokumentujú to unikátne nálezy slovansko-avarského pohrebiska a archeologické nálezy z obdobia Samovej ríše. Je zaujímavým historickým dôkazom existencie Samovej ríše - prvého zväzu slovanských kmeňov na území dnešného Slovenska, ktorý založil fransky kupec Samo v roku 623. Na pohrebisku, ktoré sa používalo v 7. až 9. storočí, bolo objavených 856 kostrových a 27 žiarových hrobov. Archeológovia odkryli 85 veľkých jazdeckých hrobov (napríklad bojovníkov pochovaných s koňom). Obsahovo rozdielne nálezy v jednotlivých hroboch poskytli jedinečný materiál na štúdium majetkové diferenciácie vtedajšieho obyvateľstva.

Na území Devínskej Novej Vsi sa našli unikátne nálezy dokumentujúce slovansko-avarské osídlenie. Nachádza sa tu jedno z najstarších pohrebísk.

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z roku 1435. V listine bratislavskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Obec Devínska Nová Ves sa v minulosti postupne volala Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu, po nemecky Theben Neudorf. Obce patria medzi poddanské osady devínskeho panstva. Ďalšie písomné správy sa objavili až v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom v druhej štvrtine 16. storočia. V obci sa objavili i španielske žoldnierske vojská, ktoré spustošili niekoľko udalostí. V nich sa postupne usadzovali chorvátsky kolonisti. V tejto súvislosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves. Po bitke pri Moháči v polovici 16. storočia začali vtedajšiu osadu devínskeho panstva obsadzovať Chorváti. Do konca storočia sem prišli v troch vlnách a počtom úplne prevýšili starousadlíkov. V tom čase sa obec začala nazývať Chorvátskou Novou Vsou. Ešte v 19. storočí tu boli Chorváti väčšinovým etnikom a archaická forma chorvátskeho nárečia sa zachovala dodnes.

Okrem grófov z Devína vlastnili majetky v dedine aj rehole bratislavský uršulínok, jezuitov a marianských paulínov. Od 16. storočia tu existovala tridsiatkov stanica, v ktorej sa konalo vývoz palivového dreva a dobytka do Rakúska. V 19. storočí vznikli v Devínskej Novej Vsi prvé podniky - vápenka, tehelňa.

Obec však nepriaznivo poznamenalo niekoľko pohrôm. Na začiatku 19. storočia prešli napoleonské vojska po obsadení Rakúska po moste cez rieku Morava a pri postupe na Bratislavu Devínskou Novú Ves spustošili. V roku 1831 obec zachvátila morová epidémia, ktorej podľahlo 1087 obyvateľov. V rokoch 1849, 1866 a 1880 dedina čiastočne vyhorela.

Pozitívnou udalosťou bolo vybudovanie konskej železnice, ktorá viedla z Bratislavy Schloshofua Viedne. Pravidelné spojenie fungovalo od roku 1838. O desať rokov neskôr sa začala prevádzka na železničnej trati Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg - Viedeň. S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Napríklad po rozohnaní zjazdu rakúskej sociálnej demokracie v Marcheggu sa jeho delegáti zišli v Devínskej Novej Vsi.

Devínska Nová Ves vás môže príjemne prekvapiť niekoľkými pozoruhodnosťami. Z kultúrno-historických pamiatok si zaslúži pozornosť pôvodne rímsko-katolícky kostol Sv. Ducha, ktorý postavili začiatkom 16. storočia a neskôr viackrát upravili. Postavili ho Chorváti v 16. Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a dreveným chórom, bol postavený v čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580. V roku 1963 bol kostol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s krstiteľnicou. V cirkevných prameňoch sa od 17. storočia uvádza, že je postavený 46 siah od dediny, je 16 siah dlhý, 6 siah široký a 5 siah vysoký, má štvorhrannú vežu 12 siah vysokú a 3 siahy širokú, sú na nej dva zvony. Má pohodlnú a suchú sakristiu. Od 18. storočia sa hovorí, že je zasvätený Duchu Svätému. O vonkajšku sa uvádza, že v roku 1720 bol vybielený. Okolo kostola je cintorín s drevenou ohradou a pri cintoríne stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého. Podľa vizitácie z roku 1756 bol kostol zrekonštruovaný v roku 1752. Pri hlavnom oltári boli umiestnené sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava.

Z 18. storočia pochádza klasicistický objekt tridsiatkovej stanice. Historicky zaujímavou budovou je parná tehelňa založená v roku 1891. Vyrábali sa v nej strešné škridly, ozdobné tehly a dlaždice. Mala 200 robotníkov a na vtedajšie pomery moderné strojové vybavenie.

Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Rozprestiera sa v najjužnejšej časti Devínskych Karpát na ploche 101 ha medzi Devínskou Novou Vsou, Dúbravkou a Devínom. Jedinečnosť územie dokumentuje výskyt 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov, 1100 druhov rastlín. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré sucho- a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letným a dubom cerovým. Cez štátnu prírodnú rezerváciu vedie 4 km dlhý náučný chodník. Na trase je sedem tematických zastávok s informačnými panelmi. Najzaujímavejšou lokalitou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piesčitými vápencami a ílovcami objavili vyše 250 druhov neogénnych skamenelín. Medzi Devínskou Novou Vsou, Devínom a Dúbravkou sa rozprestiera štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla.

Ulica Palisády bola pôvodne - už od stredoveku - cestou v úvoze na vonkajšej strane druhého prstenca mestského opevnenia. Na strane k mestu boli za valovým opevnením, ktoré bolo posilnené na vrchole drevenou palisádou, záhrady mešťanov, šľachticov a cirkevných hodnostárov. Na strane od mesta sa odpradávna rozkladali vinice a pasienky.

V prvej polovici 17. storočia kráľovský palác na Hrade pod vedením župana grófa Pavla Pálffyho radikálne prestavali. Vtedy už dvestoročný palác zvýšili o jedno poschodie a všetky jeho nárožia zvýraznili vežami. Palác dostal formu, ktorá sa zachovala dodnes. Gróf Pálffy si pri tej príležitosti postavil pod Hradom aj vlastný kaštieľ. Kaštieľ bol až do polovice 19. storočia v rukách grófových dedičov. Jeho siene boli talianskymi umelcami ozdobené bohatou štukatúrou a mnohými nástennými maľbami. V roku 1736 v kaštieli býval uhorský miestodržiteľ, budúci manžel Márie Terézie a budúci rímsky cisár nemeckého národa František Štefan Lotrinský.

V druhej polovici 19. storočia kaštieľ slúžil ako kasáreň. V bývalých hospodárskych budovách okolo menšieho nádvoria žila chudoba. Pred prvou svetovou vojnou bol v areáli umiestnený aj sirotinec, ktorý navštívil pri svojej návšteve Prešporka aj cisár a kráľ Franz Josef. Napriek nevýslovnej historickej a výtvarnej hodnote objekt po prvej svetovej vojne chátral a nakoniec ho zbúrali. Na časti jeho plochy postavili katolícky študentský domov Svoradov, Hodžovu školu, obytné domy. Cez nádvoria kaštieľa prerazili novú ulicu - Škarniclovu. Na ploche bývalej záhrady vznikla Svoradova (predtým Schreiberova, neskôr Nešporova ulica). Z kaštieľa sa zachovalo len torzo záhradného krídla. Aj to malo byť odstránené a na jeho mieste mal vyrásť internát poslucháčov svetoznámej ješivy (rabínskej školy).

V Múzeu mesta Bratislavy je zachovaná séria fotografických záberov z miestností kaštieľa pred ich zbúraním. Súčasťou projektu internátu Svoradov bola aj ústavná kaplnka. Objekt stavali v tridsiatych rokoch 20. storočia po častiach. Hoci má pomerne veľké nádvorie, pre kaplnku sa nenašlo miesto. Mesto súhlasilo, aby kaplnku vybudovali mimo hraníc svojej parcely, na pozemku mesta. Kostolík podľa projektu architektov Františka Floriansa a Gabriela Schreibera bol najlepšou modernou sakrálnou architektúrou v meste. Svoradov zrušili po roku 1948, kostolík po roku 1968 prestavali na krídlo internátu. Z veže, ktorá sa vypínala nad oltárom, odstránili najvyššiu časť aj s vysokým dvojitým krížom, ktorý dominoval celému areálu. Kvalitné zariadenie rozniesli na iné miesta. Na mieste oltára vybudovali záchody. Mozaiku, ktorá ozdobovala stenu za oltárom, preniesli do kostola Panny Márie Snežnej nad Hlbokou cestou, vitráže z okien s postavami slovenských a českých svätcov skončili v malej maďarskej dedinke neďaleko Štúrova. Veľkoplošné vitráže so symbolmi evanjelistov, ktoré bývali vsadené do otvorov plafónu presvetľujúcich kostolík zhora, sa stratili. Autor umeleckých návrhov stvárnenia vitráží nie je známy. Areál Svoradova je dnes po reštitúcii znova majetkom katolíckej cirkvi. Znesvätený bývalý kostol milosrdne zakrývajú mohutné stromy. Už pol storočia nevideli pílku, ktorá by z nich odstránila suché konáre. Znehodnotený objekt kostolíka stále čaká na obnovu.

V pôvodne zemepánskej kúrii Pálffyovcov bola koncom 19. storočia zriadená cirkevná škola v obci. Súčasnú podobu získala budova prestavbou v rokoch 1937-1939. Najstarší sedliacky dom (Nám. 6. Je príkladom stavieb ľudových domov, ktoré pochádzajú z 18. storočia. Stavebný materiál, ktorý sa používal pri stavbe, bolo drevo, murované boli iba komíny. Typický sedliacky dom pozostával z obytnej izby, kuchyne, komory, maštalí, stajní, chlievov a stodôl. Nachádza sa na Nám. 6.

Vzniklo v rámci komplexnej revitalizácie historickej časti obce zrekonštruovaním schátranej budovy bývalej pekárne a hostinca Furmanka. Na južnej strane budovy múzea dominuje z diaľky viditeľný biely štít s trojuholníkovým oknom, v ktorom sa vyníma silueta erbu obce - biela holubica, oddychujúca na hornom ramene rovnoramenného kríža. Tento kríž sa používa v heraldike, je známy aj pod názvom Cross-Pattee. Múzeum pre návštevníkov ponúka stálu expozíciu Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi, ktorá odráža niekdajší život v tejto obci, s dôrazom na 19. a 20. Je rozdelená do tematických blokov: história, odievanie, duchovný život a cirkev, regrúti, práca a remeslá. Väčšiu časť expozície tvoria zbierkové predmety SNM-MKCHS, pochádzajúce z Devínskej Novej Vsi. Obnovená budova je prístupná verejnosti od 20. Je prízemná budova v strede s prejazdom zaklenutým pruskou klenbou na pásoch a kamenným vstupným portálom.

Kostol Sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi

Interiér Kostola Sv. Ducha v Devínskej Novej Vsi

Kaštieľ v Devínskej Novej Vsi

Devínska Kobyla

Prehľad kňazov pôsobiacich v obci:

tags: #kostol #devinska #nova #ves #mapa