Banská Bystrica, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť nielen krásnou architektúrou, ale aj významnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí aj Kostol Ducha Svätého, ktorý má svoje miesto v mestskej časti Skubín.
Mestská časť Banskej Bystrice Skubín zaujme na prvé počutie už svojim názvom. Prvýkrát sa s názvom tejto bývalej obce stretávame na začiatku 16. storočia. Niekdajšia zemepanská dedina, ktorej pánmi boli príslušníci šľachtickej rodiny Radvanskovcov z Radvane má viacero zaujímavostí.
Významným dňom pre farnosť bol 28. apríl 2007, kedy bol posvätený kostol Svätého Ducha. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke.
Kostol sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici
História Skubína a jeho prepojenie s Kostolom Ducha Svätého
Mestská časť Banskej Bystrice, Podlavice, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Táto oblasť, známa aj ako Skubín, prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej súčasnú podobu.
Prvýkrát sa s názvom Skubín stretávame na začiatku 16. storočia. Pôvodný názov Skubína, časti dediny patriacej Radvanskovcom z Radvane, bol pravdepodobne Podlavice. V rokoch 1368 - 1404 sa nám zachovalo pre Podlavice označenie ako Podlavyca. Prvýkrát v roku 1524 sa spomína pod názvom Skubín. V roku 1538 sa objavuje názov Scubin, v roku 1560 Skubin.
V čase maďarizácie v Uhorsku bol názov Skubína zmenený na Szakbény, po vzniku Československa sa vrátil pôvodný slovenský názov v podobe Skubín a od roku 1960 po zlúčení s obcou Podlavice bol zavedený nehistorický názov v podobe novotvaru Laskomerské.
Niekdajšia zemepanská dedina, ktorej pánmi boli príslušníci šľachtickej rodiny Radvanskovcov z Radvane, má viacero zaujímavostí. Okrem rokov 1687 - 1696, kedy obec zabrala banskobystrická banská komora, patrila nepretržite šľachtickej rodine Radvanskovcov. Rdvanskovci sa titulovali ako dedičný páni Radvane, Skubína a Malachova. V rokoch 1536 - 1560 sa časť Skubína dostala od Petra Radvanského do zálohu mesta Banská Bystrica. V polovici 19. storočia sa zemepanská dedina Skubín stala samostatnou obcou. V roku 1952 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo III.
Unikátna je zachovaná časť historickej cesty, ktorá viedla z niekdajšej Radvane do Skubína a do súčasnosti nesie starobylý slovenský názov Závoz (cesta v súčasnosti vedie cez sídlisko Fončordu časť Havranské). Od mestskej časti Podlavice ju od mesta smerom na Tajov oddeľuje práve Tajovský potok. Cez Tajovský potok prechádzala po moste na druhú stranu veľká stredoveká cesta magna via, ktorá viedla od Zvolenského kráľovského hradu na Turčiansky hrad. Časť tejto vyše 700 ročnej cesty slúži dodnes. Tajovský potok mal pôvodný stredoveký názov Štiavnica, v mladšom období Tajovka dokonca sa nazýval Skubínsky potok.
Banská Bystrica má vďaka Skubínu aj svojich zbojníckych hrdinov. Popravil ich majster kat z Prievidze dňa 2. septembra v roku 1854 v Kostiviarskej a ich telá pochoval radvanský evanjelický farár Andrej Javor. Obaja boli otcovia malých detí, Ursíny ich mal dokonca šesť.
Dňa 26. septembra 2007 bol posvätený Univerzitného pastoračného centra Štefana Moysesa, biskupa.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici
Okrem Kostola Ducha Svätého sa v Banskej Bystrici nachádzajú aj ďalšie významné kostoly a kaplnky:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kostol sv. Kríža
- Kostol sv. Alžbety
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
Zaujímavé sú aj kaplnky, ktoré majú rôzne využitie:
- Kaplnka sv. Agáty (v Mammacentre sv. Agáty)
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- Kaplnka Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II.
- Kaplnka Božieho hrobu
V súvislosti s náboženským životom v Banskej Bystrici bola vytvorená aj nová farnosť Banská Bystrica-Belveder, ktorá má slúžiť pre potreby obyvateľov v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
V minulosti slúžila ako konzistórium - miestnosť, v ktorej sa schádzal poradný zbor diecézneho biskupa. Dnes slúži ako kaplnka pre zamestnancov Rádia Lumen.
Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.
Nielen klientom a zamestnancom Domu Božieho milosrdenstva bude slúžiť priľahlý Kostol Božieho milosrdenstva, ktorý dnes biskup posvätil a fara, ktorú požehnal. Sú totiž sídlom novovytvorenej farnosti Banská Bystrica-Belveder, ktorú katolícka cirkev vytvorila pre potreby obyvateľov už hotových aj plánovaných nových bytoviek v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
Kaplnka sv. Agáty (v Mammacentre sv. Slúži ako adoračná kaplnka všetkým, ktorí prichádzajú do Domu Moyses a osobitne do Mammacentra sv. Agáty hľadať zdravie pre telo, aby pritom mohli čerpať aj zdravie ducha a duše. Príležitostne tu býva aj sv. omša.
V rokoch 1712-1713 postavili obyvatelia mesta vrcholový objekt Kalvárie - kostolík - ako Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Bol prejavom vďačnosti za záchranu počas morovej epidémie v r. 1710. Počas totalitného režimu ho dali predstavitelia komunistickej strany v meste postupne devastovať. Až v r. 2008 sa ukončila jeho oprava s celým areálom Kalvárie.
Kaplnka sv. Hodnotná baroková kaplnka svätého Jána Nepomuckého z r. 1760 je už roky v zlom stave. Poškodzujú ju sprejeri aj niektorí návštevníci železničnej stanice Banská Bystrica - mesto.
Kaplnka sv. Slúži všetkým, ktorí prichádzajú do priestorov Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II. Môžete tu v pokoji a tichu prežiť blízku prítomnosť s Eucharistickým Pánom. Alebo sa pri rôznych príležitostiach zúčastniť svätej omše.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie - je najstaršou a dominantnou stavbou Mestského hradu, ktorého vznik nevieme úplne presne datovať, predpokladá sa, že bol postavený v druhej polovici XIII. storočia, jeho vznik sa spomína už v roku 1442. Tento farský alebo nemecký kostol je najstaršou stavbou na území mesta a prešiel viacerými stavebnými úpravami. Na jeho južnej strane pristavali v roku 1473 kaplnky sv. Ondreja, Tela Kristovho a v roku 1480 kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Na severnej strane prestavali v roku 1478 bočnú loď kostola na kaplnku sv. Barbory, patrónky baníkov. Známa je neskorogotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý dokončil roku 1475. Oratórium sv. Jána Almužníka nad sakristiou pochádza z roku 1516,.V presklenenej nike na južnej strane je umiestnené súsošie Krista na Olivovej hore z konca 15.
Kostol sv. Kríža - pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte. Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.
Kostol bol posvätený 28. apríla 2007. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.
28.júna 2001 diecézny biskup, Mons. Rudolf Baláž posvätil základný kameň pre stavbu kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorý po dokončení aj sám posvätil 21.decembra 2002.
Dňa 26. septembra 2007 o 19.30 hod. diecézny biskup Rudolf Baláž posvätil nové priestory Univerzitného pastoračného centra Štefana Moysesa, biskupa. Novopostavené centrum má slúžiť ako kontaktné miesto a priestor pre vzájomné stretnutia.
Kostol patrí k najvýznamnejším klasicistickým pamiatkam na území mesta. Do jeho útrob sa pohodlne zmestí až 1800 osôb.