Západoslovenské múzeum sídli v budove bývalého klariského kláštora, ktorý sa v Trnave spomína už v roku 1239. Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari. Budova kláštorného komplexu patrila reholi až do roku 1782, kedy cisár Jozef II. zrušil rád klarisiek a zoštátnil ju.
Budova sa stala všeobecnou vojenskou nemocnicou (do roku 1850), neskôr nemocnicou pre psychicky chorých vojakov. Počas 2. svetovej vojny sa v nej ukrývali americkí letci. Po vzniku múzea (v roku 1954) bola pridelená Krajskému múzeu v Trnave. V súčasnosti tvorí kláštorný komplex budova s dvomi nádvoriami a kostol.
Kostol Klarisiek v Trnave
História a Stavebný Vývoj
Budova klariského kláštora sa v Trnave spomína už v roku 1239. Kláštor s kostolom bol viackrát prestavaný a rozširovaný. Za najstaršiu zachovanú časť je považované stredné kláštorné krídlo medzi dvomi rajskými dvormi. Súčasný vzhľad najviac ovplyvnila prestavba v 17. storočí po veľkom požiari. Budova kláštorného komplexu patrila reholi až do roku 1782, kedy cisár Jozef II. zrušil rád klarisiek a zoštátnil ju. Budova sa stala všeobecnou vojenskou nemocnicou (do roku 1850), neskôr nemocnicou pre psychicky chorých vojakov. Počas druhej svetovej vojny sa v nej ukrývali americkí letci. Po vzniku múzea (v roku 1954) bola pridelená Krajskému múzeu v Trnave.
Kostol sa začal budovať s kláštorom hneď po príchode klarisiek do Trnavy. Pôvodne bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. Bol jednoloďový s rovným ukončením presbytéria. Počas renovácie v 17. storočí ku kostolu pristavili vežu a loď v dvoch podlažiach predĺžili o prízemné refektórium a zvýšené oratórium (chór rehoľných sestier). Bohatú štukovú a reliéfnu výzdobu oratória v roku 1690 realizoval maliar Carlo Antonio Neurone. Z 18. storočia pochádza vstupná kovaná brána osadená v staršom gotickom portáli. V roku 1996 bolo zreštaurované oratórium a v roku 2006 bol zrenovovaný exteriér veže kostola.
Jednoloďový kostol začali budovať klarisky spolu s kláštorom v 13. storočí. Pôvodne bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márii a Všetkým Svätým. Presbytérium zaklenuté krížovou rebrovou klenbou bolo ukončené rovným uzáverom.
Počas rekonštrukcie kostola koncom 14. storočia sa zmenil tvar presbytéria z rovného na polygonálny. Kostol získal novú krížovú klenbu s kamennými rebrami a výraznými figurálnymi konzolami. Lektórium bolo umiestnené vo východnej časti lode. Obe strany víťazného oblúka nad oltármi zdobili baldachýny. V 17. storočí bola loď kostola predĺžená na západ a ku kostolu pristavili vežu. Na prízemí vznikla sakristia a vnútorné parlatórium, na poschodí vnútorný chór - oratórium.
V rokoch 1740 - 1741 dala abatiša Klára Beréniová opraviť barokové zaklenutie kostola a do ník boli osadené štyri bočné oltáre: oltár svätej Anny, oltár svätej Alžbety, oltár Bolestnej Panny Márie - alebo oltár Piety a oltár svätého Jozefa. Do staršieho gotického portálu kostola bola osadená baroková kovaná brána. Interiér nezreštaurovaného kostola je prístupný verejnosti na podujatiach Noc múzeí a galérií a Advent v múzeu.
Kláštor Klarisiek v Bratislave
Počiatky kláštora klarisiek siahajú až do 30. rokov 13. storočia, vtedy však ešte boli spojené s cisterciánkami, ktoré prišli do Bratislavy v roku 1235. Ich pôsobenie v Bratislave ukončila vojna s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Klarisky získali opustené majetky cisterciánok v roku 1297. Zrejme už krátko po príchode si klarisky postavili súčasný chrám, ktorý je datovaný na začiatok 14. storočia. Kostol mal podobu bezvežového jednolodia, o niečo kratšieho ako dnes, so svätyňou neznámeho tvaru na východnej strane.
Už po polovici 14. storočia došlo k veľkej prestavbe chrámu. Pôvodné presbytérium bolo odstránené a loď bola predĺžené o jedno klenbové pole východným smerom. Okolo roku 1370 bola zaklenutá loď a na juhozápadnej strane lode bola vystavaná vežica (veža bez vlastných základov). Klenba lode bola nižšie než horné časti starších okien. V roku 1515 pri požiari došlo k škodám na kláštore i samotnom kostole. Oheň zrejme poškodil krov natoľko, že sa prepadol a poničil tri klenbové polia v lodi. Tie boli nahradené novým zaklenutím s využitím úzkych rebier klinového tvaru, ktoré dosadajú na menšie konzoly ihlancového tvaru.
Po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči začala Osmanská ríša ohrozovať aj samotnú Bratislavu. Bratislavský kláštor nezostal bez využitia, v jeho priestoroch fungovala až do roku 1541 ako nemocnica. Práve v roku 1541 ale rehoľné sestry zmenili názor a požiadali bratislavskú mestskú radu o vrátenie kláštorných majetkov. V roku 1590 kláštor opäť vyhorel a tentoraz zostal dlhšie neopravený. Napokon došlo z iniciatívy ostrihomského biskupa Petra Pazmáňa (Pázmány) k rozhodnutiu postaviť úplne nové kláštorné budovy.
Kláštorné budovy boli na južnej strane prepojené na kostol dvoma krátkymi krídlami, ktoré vytvorili medzi oboma objektmi malé nádvorie. Zrejme v tomto období pripojili z južnej strany kostola prízemnú prístavbu zahŕňajúcu sakristiu a vstupnú sieň do chrámu. Zastrešenie tejto prístavby si vyžiadalo zamurovanie dolných častí okien kostola. V roku 1700 Bratislavu postihlo zemetrasenie, ktoré poškodilo zakončenie vežice klariského chrámu. V druhej polovice 18. storočia prešiel kostol, najmä jeho interiér, obnovou v rokokovom štýle.
Z vynoveného chrámu sa klarisky netešili dlho. Cisár Jozef II. Od roku 1784 začali kláštorné budovy i kostola slúžiť na školské účely. Z Trnavy tu bola preložená právnická akadémia a od roku 1786 sa sem presťahovalo aj miestne katolícke gymnázium. Niekedy v druhej tretine 19. storočia odstránili ranobarokovú emporu zo 17. storočia a nahradili ju menšou. Koncom 19. Práce pod vedení architekta F. Schuleka sa realizovali v rokoch 1898 - 1899. Vežica dostala ukončenie podľa vzoru krátko predtým opravenej veže františkánskeho kostola. Išlo o pomerne radikálnu prestavbu, pri ktorej bolo murivo vežice v značnom rozsahu rozobrané a nanovo vymurované, pričom poškodené časti boli vyhradené kópiami. Už krátko po ukončení prác sa ale objavili statické poruchy, keďže hmota rekonštruovanej vežice nadmieru zaťažila nárožie lode, na ktorom stála, a došlo aj k deštrukcii muriva.
Na začiatku 20. storočia zbúrali južnú prístavbu sakristie a predsiene. V roku 1914 kostol s kláštorom kúpilo mesto a dalo ich k dispozícii novozaloženej Univerzitnej knižnici. Už v roku 1917 budovy prevzala Maďarská kráľovská pokladnica pre potreby regionálneho múzea. V roku 1943 sa realizovala obnova chrámu s reštaurátorskými prácami diskutabilnej kvality. Priestor lode slúžil ako lapidárium, do stien bolo osadených viacero náhrobných kameňov z 15. - 18. storočia. Najstarším je náhrobný kameň zdobený krížom, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zbúraného Kostola sv.
Od roku 1963 má stavba status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1964 ju získala do užívania Galéria mesta Bratislavy a následne, od roku 1966, sa začalo s pamiatkovou obnovou objektu, ktorá bola ukončená v roku 1973. Okrem iného v rámci nej odstránili menšiu novogotickú južnú predsieň a v južnej stene svätyni odkryli sedíliu. V rokoch 2003 - 2006 sa realizovala rozsiahla obnova kostola spojená s vytvorením sociálneho a technického zázemia potrebného pre využívanie objektu ako koncertnej sály.
Kostol patrí v súčasnosti pod Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a slúži na kultúrno-spoločenské účely. Pravidelne sa tu organizujú rôzne kultúrne podujatia (koncerty, výstavy, divadelné predstavenia). Kostol stojí v historickom centre mesta.
Architektonické prvky
- Prestavba v druhej polovici 14.
- Pôvodná podoba stavby nie je známa, keďže ani archeologický výskum neobjasnil podobu prvotnej svätyne.
- Z prvej stavebnej fázy sa zachovali obvodové múry lode (južný, západný a severný).
- Z druhej stavebnej etapy je to východná časť lode, víťazný oblúk a polygonálne presbytérium.
- Vežica kostola je vybudovaná pomerne netradične na juhozápadnom nároží lode.
- Výrazným ozdobným prvkom vežice sú konzoly so sochárskou výzdobou pod baldachýnmi. Z pôvodných sôch sa zachovali iba štyri - Madona s dieťaťom, kľačiaci kráľ, čierny kráľ a sv. Alžbeta.
- V severnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia, ktorý pochádza z vykopávok na mieste zaniknutého Kostola sv.
V klariskom kláštore dožila česká kráľovná-vdova Žofia Bavorská. Po smrti svojho manžela, kráľa Václava IV. Pri archeologickom výskume pri kostole v rokoch 2004 - 2007 bol okrem iného odkrytý múr opevnenia keltského oppida z 1. storočia pred Kr.
Interiér Kostola Klarisiek v Bratislave
Súčasný Stav a Využitie
Stav kláštora a kostola je dobrý. Objekt bývalého kostola je od roku 1940 vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava. Aktuálne slúži pod názvom Klarisky, ako koncertná sieň na rôznorodé kultúrno-spoločenské podujatia.
Klarisky sú bezbariérovým variabilným priestorom s kapacitou 200 návštevníkov a návštevníčok. BKIS disponuje len interiérovými priestormi bývalého kostola Klarisky, ktoré pozostávajú z javiska v oltárnej časti, hľadiska v hlavnej lodi a chóru, kde sa nachádza funkčný bezpedálový organ a technické zázemie. Súčasťou poskytovaných priestorov je aj prístavba so zázemím, vrátane toaliet pre návštevníkov a šatne pre účinkujúcich.
Vzhľadom na charakter priestoru, tento nie je určený pre súkromné oslavy. Nie je umožnený predaj alkoholických nápojov v interiéri koncertnej siene, ani jej využitie na predajné akcie a komerčné špekulatívne účely. Taktiež je prísne zakázané použitie zadymovacích zariadení, aj tých na základe vodnej pary.
Kostol klarisiek bol v roku 1913 odsvätený. Z jeho oltárov boli odňaté relikvie. V roku 1963 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Inventár priestoru
- max. 200 plastových stoličiek
- klavír (PETROF model II, krátke koncertné krídlo)
- organ (funkčný po rekonštrukcii, bez pedálov), zhotoviteľ Petznik Franciscus Eduard v r. 1760
Dôležitá informácia: V období od 22. decembra 2025 do 15. februára 2026 bude priestor z technicko-prevádzkových dôvodov zatvorený.
Medzi pamiatkami v mestskej pamiatkovej rezervácií tvoria významnú skupinu osobitných solitérov aj kultové objekty. Dotvárajú nielen svoje prostredie, ale dávajú výraznú podobu celému mestu.