Korunovácia Márie Terézie v Bratislave: História a Dóm svätého Martina

Bratislava, mesto s bohatou históriou, zohrala významnú úlohu v dejinách Uhorska ako korunovačné mesto. Najvýznamnejším panovníkom, ktorý tu bol korunovaný, bola Mária Terézia, najstaršia dcéra cisára Karola VI. Keďže cisár Karol nezanechal mužského potomka, celé habsburské dedičstvo pripadlo Márii Terézii. Preto bola korunovaná ako kráľ. Mala v tom čase 24 rokov.

História bratislavských korunovácií trvala dlhých 267 rokov. Do roku 1830, teda v priebehu 267 rokov, korunovali v Bratislave 10 kráľov, jednu panujúcu kráľovnú a sedem kráľovských manželiek. Jedinou panujúcou kráľovnou korunovanou v bratislavskom Dóme svätého Martina bola práve Mária Terézia.

Už onedlho 25-teho júna si pripomenieme 280 rokov od korunovácie Márie - Terézie v Bratislave, ktorej vládou sa začalo obdobie tereziánskeho osvietenstva a nebývalého rozkvetu mesta. Na Bratislavu Mária Terézia nikdy nezabudla. Za 40 rokov svojho panovania si Mária Terézia získala úctu a obdiv pre svoju štátnickú a politickú činnosť. S veľkým úsilím sa venovala reformám krajín, v ktorých vládla. Počas svojej vlády postupne zreformovala prakticky každú oblasť verejného a hospodárskeho života.

Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni. Jej otcom bol rakúsky arcivojvoda Karol VI., rímskonemecký cisár, španielsky, uhorský a český kráľ. Za Františka Štefana Lotrinského, toskánskeho veľkovojvodu (od roku 1745 rímskonemeckého cisára Františka I.) sa vydala v roku 1736. O štyri roky neskôr, v októbri 1740, zomrel Karol IV., a keďže po jeho smrti nebol mužský následník trónu, moci sa na základe pragmatickej sankcie z roku 1713, ujala vtedy 23-ročná Mária Terézia.

Pre jej tehotenstvo sa termín korunovácie stanovil až na 25. jún 1741, viac ako tri mesiace potom, ako sa 13. marca 1741, narodil následník trónu Jozef II.

V Dóme svätého Martina sa 25. júna 1741 sústredila celá elita Uhorska. O ôsmej hodine ráno sa tu začala korunovácia Márie Terézie za uhorskú kráľovnú. Korunoval ju ostrihomský arcibiskup a po obrade pasovala nová uhorská kráľovná rytierov a zložila prísahu vlasti.

Korunovácia sa začala o ôsmej hodine rannej, keď sa z Bratislavského hradu začal presúvať korunovačný sprievod, tvorený dvoranmi a významnými uhorskými šľachticmi, k Dómu svätého Martina, kde sa konal obrad korunovácie. Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu. Prítomní zvolali: "Vivat Domina et Rex Noster". Následne zaznela hymna a do toho všetkého sa ozýval hlas zvonov a hrmenie diel.

Po prísahe a slávnostnej omši viedla Mária Terézia na koni sprievod cez mesto. Prefekt kráľovskej komory na konci sprievodu rozhadzoval strieborné korunovačné toliare. Panovníčka sa zastavila na Františkánskom námestí pred sochou Panny Márie, ktorú sem dal osadiť jej starý otec Leopold I. Vo františkánskom kostole jej palatín gróf Ján Pálfi predstavil 45 šľachticov, ktorých kráľovná pasovala za rytierov. Po skončení tejto časti korunovácie nastúpila do vyzdobeného koča a Michalskou bránou vyšla za hradby mesta. Tam ju čakala tretia časť korunovačného ceremoniálu. Pred kostolom milosrdných bratov predniesla prísahu a na korunovačnom pahorku na brehu Dunaja urobila mečom kríž na štyri svetové strany na znak odhodlania brániť krajinu.

Na korunováciu v Bratislave mala Mária Terézia pre vrúcnu atmosféru dobré spomienky. Aj vďaka nej sa mesto stalo centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a Bratislavský hrad bol prestavaný na barokovú kráľovskú rezidenciu. Bratislava sa počas jej 40-ročného vládnutia zaradila medzi významné mestá vtedajšej Európy.

Svätoštefanskú kráľovskú korunu na jeho príkaz odviezli 13. marca 1784 do Viedne.

Koruna na veži Dómu svätého Martina.

Dóm svätého Martina: Architektonický skvost a svedok korunovácií

Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené.

Impozantný Dóm sv Martina je rozmermi aj významom najväčšou chrámovou stavbou Bratislavy. Má za sebou viac ako sedemstoročnú históriu. Začali ho stavať po roku 1221 ako románsku baziliku, ktorú v priebehu 14. a 15. storočia nahradili gotickým chrámom s troma rovnako vysokými loďami. V minulosti sa nachádzal na hrade a na jeho premiestnenie do podhradia bolo potrebné schválenie pápežov.

Pôvodne mal Dóm sv Martina dvoch patrónov, používal patrocínium zaniknutého chrámu na Bratislavskom hrade aj staršieho podhradného kostola, ktorý pôvodne stál na jeho mieste. Zasvätenie Najväčšiemu Spasiteľovi sa v 17. storočí prenieslo na chrám zverený jezuitom a dómu zostal len dnešný patrón sv. Martin z Tours.

Keďže kostol už viac nepostačoval potrebám rastúceho mesta, rozhodlo sa pre stavbu nového prepoštského chrámu, teraz už v gotickom slohu. Jeho súčasťou bolo polygonálne (s mnohouholníkmi) ukončené presbytérium, oproti súčasnému kratšie a vtiahnutá veža s bočnými priestormi. Vchádzalo sa doň severným portálom s tympanonom (polkruhová plocha nad vstupným portálom) s reliéfom Najsvätejšej Trojice.

Pôvodným zámerom bolo postaviť baziliku, ktorej trojlodie malo hlavnú loď vyššiu ako bočné lode. Staviteľský zámer vytvoriť baziliku zmenili a v rokoch 1448 - 1452 pristúpili k halovému konceptu s rovnakou výškou lodí. Trojlodie zaklenuli osobitou klenbou s veľkolepou neskorogotickou geometrickou kompozíciou. Nový gotický kostol zasvätili v roku 1452 Najsvätejšiemu Spasiteľovi a sv. Martinovi.

Interiér Dómu svätého Martina.

Na mieste bývalej gotickej sakristie pribudlo umelecky najhodnotnejšie dielo v celej Bratislave, kaplnka sv. Jána Almužníka. Kaplnka bola postavená ako mauzóleum alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka, do ktorej boli uložené telesné pozostatky svätca. Zároveň bola koncipovaná ako pohrebná kaplnka samotného arcibiskupa.

Veľkú prestavbu veže a západného priečelia podmienil požiar v roku 1760. V rámci úprav umiestnili na hlavnú korunnú rímsu barokové sochy, diela sochára Petra Buchbergera, z ktorých sa zachovala kamenná socha Krista, sv. Petra a sv. Pavla.

Dnešný stav interiéru chrámu, po viacnásobných prestavbách, pochádza z polovice devätnásteho storočia, kedy počas prísnej regotizácie dal architekt Jozef Lippert z chrámu odstrániť všetky renesančné a barokové prvky. Výnimku tvorí vzácne dielo Georga R. Donnera, ktorým je baroková socha svätého Martina.

Korunu umiestnili na vrchol chrámovej veže už v 18.st., keď namiesto starej zhorenej osadili zvlnenú barokovú strechu, pokrytú medeným plechom. Vežu neskôr opravili a zvýšili o 12 lakťov. Na jej vrchol umiestnili novú pozlátenú napodobeninu uhorskej kráľovskej koruny.

Interiér a Výzdoba Dómu svätého Martina

Po vstupe cez hlavný portál sa návštevník ocitne v podveží chrámu. Presbytérium z 15. storočia je od trojlodia oddelené schodmi z červeného mramoru. V jeho závere stojí oltár z konca 19. storočia v tvare stredovekého relikviáru.

Dominantou pravej (južnej) lode je oltár Sedembolestnej Panny Márie. Dominuje mu v strede osadená socha Panny Márie, držiacej v náručí ukrižovaného Krista. Na čelnej stene lode sa na podstavci nachádza skvost barokového sochárstva - bronzové súsošie Svätý Martin so žobrákom od Georga Rafaela Donnera z roku 1734.

Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje dva bočné oltáre. V smere od svätyne je prvým neogotický krídlový oltár Kríža, zvaný aj oltár Kalvárie. Druhým oltárom je oltár svätého Ondreja.

Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Katedrály svätého Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 - 1732 ju na mieste bývalej gotickej sakristie dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Druhou samostatne stojacou kaplnkou je kaplnka svätej Anny pri severnom múre chrámu.

Dómska krstiteľnica je z bronzu a má tvar kalicha. Jej spodná časť, vysoká 92 cm, je najstarším objektom katedrály.

Kaplnka kráľovnej Žofie je pomenovaná po českej kráľovnej Žofii Bavorskej, manželke kráľa Václava IV.. V časoch najväčšieho rozmachu jej knižničný fond obsahoval tritisíc päťsto kníh. Kolekciu klenotnice tvorí vyše štyridsať kalichov, dvadsaťštyri relikviárov, desať monštrancií a niekoľko desiatok ďalších liturgických predmetov.

Veža a Zvony

• Veža: Na jej vrchole je vo výške 85 metrov umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm.
• Zvony: Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Až v roku 2000 dostal Dóm sv. Martina nové zvony.

V roku 1764-1766 po ničivom požiari spôsobenom bleskom sa uskutočnila veľká prestavba veže, kedy na vrchol umiestnili model uhorskej kráľovskej koruny zhotovenej z medi. Po opätovnom požiari v roku 1833 na jej vrchol umiestnili 1,57 m vysokú a 300 kg vážiacu už súčasnú pozlátenú korunu na pozlátenom vankúši, ktorá symbolizovala úlohu poslania Dómu sv.

Krypta v Dóme svätého Martina.

Krypty Dómu svätého Martina

V hrobkách dómu sv. Martina dodnes odpočívajú mnohí účastníci a svedkovia prešporských korunovácií.

Podzemie sa člení na viacero krýpt, z ktorých návštevníkom sú prístupné iba tzv. kanonická a mestská krypta. Jednou z najzaujímavejších častí je verejnosti neprístupná arcibiskupská hrobka nachádzajúca sa pod kaplnkou svätého Jána Almužníka, kde sú v honosných rakvách uložené telesné ostatky štyroch po sebe nasledujúcich ostrihomských arcibiskupov.

Ďalšou významnou kryptou pod Dómom je rodová hrobka Pálfiovcov pod severnou časťou Dómskeho sanktuária, ktorej vstup prekrýva mohutná kamenná platňa pod epitafom Jána Draškoviča pri severnom múre kostola. Do hrobky bolo v priebehu dvestoštyridsiatich piatich rokov uložených najmenej dvadsať osôb.

V jezuitskej krypte boli počas niekdajšej rekonštrukcie všetky hrobové miesta zničené, kostrové pozostatky nahromadené do niekoľkých kolumbárií a následne zamurované.

Krypty sú verejnosti prístupné počas turistickej sezóny od veľkonočných sviatkov (začiatok sezóny je preto pohyblivý) do sviatku sv. Martina 11.

Prehľad významných osobností pochovaných v krypte:

Dóm sv. Martina je jednou z dominánt mesta. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania.

Dňom 31. marca 1995 sa Dóm sv. Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. februára 2008 Bratislavskej arcidiecézy.

tags: #kostol #korunovacia #maria #terezia