Je ťažké presne odsledovať cestu Ježišovho kríža, ktorý sa našiel po celom svete v množstve fragmentov. Mnohokrát ukrytý a potom znovunájdený, rozrezaný na kusy a rozptýlený.
Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Objavenie Svätého Kríža
Objavila ho sv. Helena počas púte do Svätej zeme v roku 326. V čase jej putovania sa Cirkev rýchlo rozvíjala. Kresťania po dlhom období prenasledovania mohli slobodne praktizovať svoje náboženstvo a pokračovať v hľadaní svätých relikvií. Prostredníctvom vnuknutia sa Helena pridala ku Kristovým veriacim spolu so svojím synom, rímskym cisárom Konštantínom I.
Po smrti Ježiša sa Židia obávali, že by jeho učeníci chceli získať relikvie. A tak sa po jeho smrti ponáhľali, aby ukryli akýkoľvek objekt, ktorý by bol dôkazom ukrižovania. Na Golgote počas posledných hodín Kristovho utrpenia upevnili kríž do diery v zemi spolu s krížmi dvoch lotrov.
Keď svätá Helena dorazila do Svätej zeme o 300 rokov neskôr, našla tri kríže, ale nevedela, ktorý z nich patril Pánovi. Jeruzalemský biskup mal nápad: našiel nevyliečiteľne chorú ženu. Prinútil ju, aby sa dotkla dreva jedného z troch krížov a ona sa hneď sa uzdravila. Helena vôbec nepochybovala: našla kríž Ježiša Krista a okamžite na tom mieste nariadila postaviť kostol. Nazvala ho Chrám zmŕtvychvstania a odišla do Ríma.
Osudy Kríža
Neskôr sa kríž dostal do rúk Peržanov. Relikvia bola predmetom výmeny v rámci vyjednávania s východnou ríšou rímskou - Byzantskou ríšou. V roku 630 však vodca Byzantskej ríše cisár Heraclius vyhral nad Peržanmi a víťazne vrátil časť kríža do Jeruzalema, kde ho sám umiestnil na Golgote. Druhá časť kríža zostala v Konštantínopole. Táto udalosť sa doteraz pripomína slávením sviatku Povýšenia svätého kríža - 14.
O niekoľko rokov neskôr však začali Arabi dobývať nové územia a Jeruzalem sa dostal pod moslimskú nadvládu. Až do 10. storočia žili ctitelia Svätého Kríža bez ujmy na zdraví. Dokonca sa kresťanstvo rozšírilo na územia, ktoré boli len sčasti kresťanské, najmä v Konštantínopole. Časom sa však objavili ťažkosti a kresťanov začali prenasledovať. Kríž zo svätyne vzali a ukryli.
Deväťdesiat rokov neskôr (v roku 1099) sa znova objavil vďaka križiackym výpravám, ktoré oslobodzovali Svätú zem. V roku 1187 zmizol kríž znova a tentoraz definitívne - na bojovom poli Hattin, vedľa jazera Tiberius v Galilei. Križiaci ho vzali so sebou, aby zvíťazili proti sultánovi Saladinovi. Avšak boj prehrali a Jeruzalem padol do rúk sultána. Kríž zmizol bez stopy.
Legenda hovorí, že keď sa to pápež Urban III. dopočul, zomrel od žiaľu. V roku 1203 sa fragment uchovával v Konštantínopole. Bol však v dôsledku štvrtej križiackej výpravy poškodený. Výprava odišla z Benátskej republiky, aby pomohla Jeruzalemu. Križiaci však odklonili trasu smerom na Konštantínopol, aby zvrhli byzantskú ríšu. Relikvie z palatínskej kaplnky Pharos boli rozdelené medzi Benátčanov a novú ríšu, ktorú ohrozovali nepriatelia zo všetkých strán. Napokon sa ocitla na pokraji bankrotu a musela rozpredať svoje poklady.
V roku 1238 kúpil sv. Ľudovít dva fragmenty kríža, potom v roku 1242 ďalšie relikvie, o ktorých sa predpokladalo, že šlo o nástroje umučenia (tŕňová koruna, svätá kopija, svätá špongia a pod.). Tieto uložil v Sainte -Chapelle postavenej na tento účel na Île de la Cité v Paríži. Počas francúzskej revolúcie (1794) však fragmenty kríža zmizli.
Všetky kusy dreva sa rozširovali do rôznych miest alebo ich stáročiami predávali ako relikvie po celom svete (najmä od stredoveku). V mnohých kostoloch sú dodnes zachované. Podľa rôznych analýz a prieskumov údajné „pravé“ úlomky Ježišovho kríža tvoria len desatinu z celého kríža. Pôvod všetkých ostatných je sporný.
Tip na knihu: Svätá Helena: Matka veľkého cisára, objaviteľka Kristovho kríža, Zázračný kríž v mestečku Limpias, Kalvária lásky.
Kostoly v Košiciach
Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané.
Najvýznamnejšie kostoly v Košiciach:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej
Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej v Košiciach má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v 90. rokoch 20. storočia. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a míľniky, ktoré formovali túto farnosť.
Založenie a výstavba kostola
Základný kameň kostola sv. Ondreja na Podhradovej posvätil v Košiciach roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska Pápež Ján Pavol II. V nedeľu popoludní 26. novembra 1995 bola na pozemku vedľa budovy potravín na Ceste pod Hradovou slávnosť. Za účasti asi 150 veriacich otec arcibiskup Alojz Tkáč posvätil miesto, na ktorom sa začala výstavba nového rímskokatolíckeho kostola zasväteného sv. Ondrejovi, apoštolovi, patrónovi košickej arcidiecézy.
Nový kostol bol postavený podľa návrhu a projektu Ing. arch. Michala Baníka. Kostol je riešený na princípe ondrejovského kríža. Boží chrám bol dokončený v roku 1997. Jeho kapacita je pri optimálnom obsadení 300 osôb, z toho 180 na sedenie a 120 na státie. Na chóre je cca 80 miest.
Kostol z väčšej časti stavala a na posviacku pripravila firma Sakrastav s vedúcim staviteľom Milanom Poklenbom. Konsekrácia chrámu sa uskutočnila dňa 12. júla 1997 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol sa stal filiálkou Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
Ďalšie úpravy a doplnenia
V rokoch 1999-2000 akademický sochár, profesor Juraj Bartusz vyhotovil sochu Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista a sochu sv. Ondreja. V roku 2001 bol zakúpený organ. V tom istom roku pán Lenárt vyhotovil Krížovú cestu, ktorú posvätil dp.Daniel Boleš.
Zriadenie farnosti a farské centrum
Od roku 2004 spravuje náš kostol Mons. František Šándor. Vďaka jeho aktívnej snahe a na základe túžby veriacich sa započala iniciatíva na vybudovanie farského centra pri kostole. Na tento úmysel započal v r. 2010 proces odkúpenia pozemku od mesta Košice. Popri modlitbovej podpore tohto zámeru sa od r. 2011 koná aj pravidelná mesačná finančná zbierka. Prípravou návrhu projektovej štúdie farského centra bol poverený Ing. arch. Jozef Skokan.
Pri kostole bola zriadená farská ekonomická rada v zložení: Adam Buranovský, Ján Paralič, Margita Rendošová, Pavol Železník a Renáta Židová. Košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober dekrétom s platnosťou od 1. júla 2013 zriadil farnosť sv. Ondreja, apoštola. Kostol zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa od tohto dátumu stal farským kostolom.
Za farára do farnosti sv. Ondreja v Košiciach bol od 1. júla 2013 menovaný dp. Martin Harčár. 1. júla 2014 bol za kaplána do našej farnosti menovaný dp. Radoslav Lojan. Našej farnosti bude vypomáhať v polovičnom úväzku.
Komunitno-pastoračné centrum a chrám Kristovho Vzkriesenia
Košice 17. novembra V nedeľu 17. novembra otvoril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, nové Komunitno-pastoračné centrum na košickom sídlisku Podhradová. Jeho súčasťou je Chrám sv.
Slávnosť otvorenia Centra a posvätenia chrámu začala slávnostným sprievodom arcibiskupa a kňazov z rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja na sídlisku Podhradová, ktorý v rokoch 1995-1997 pomáhali stavať aj gréckokatolícki veriaci z Podhradovej a odvtedy bol miestom ich stretávania a slávenia pravidelných sv. V roku 2022 získala farnosť Košice - Sever do dlhodobého nájmu od mesta Košice bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorú za necelé dva roky (február 2023- november 2024) zrekonštruovala a zriadila v nej Komunitno-pastoračné centrum.
Dňa 8. novembra 2024 zriadil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ dekrétom v priestoroch tohto centra Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia a určil ho za farský chrám farnosti Košice - Sever, ktorú okrem sídliska Podhradová tvoria viaceré obce na sever od Košíc. Pri vstupe do chrámu privítal celý sprievod domáci farár o. Tomáš Miňo spoločne s Františkom Ténaiom, starostom MČ Košice - Sever. Po vstupe do chrámu bol o. Martinom Mrázom, kancelárom Košickej eparchie, prečítaný dekrét o zriadení Chrámu sv. Kristovho Vzkriesenia a potom nasledoval obrad posvätenia prestola (oltára) i chrámu a sv.
V prvej časti posviacky arcibiskup a vybraní kňazi nový prestol umývali a mazali červeným vínom, ružovou vodou s nardom a odiali ho novými liturgickými plachtami. Prestol je nielen obrazom Kristovho hrobu, ale aj symbolom stola pri poslednej tajomnej večeri. Nazýva sa aj svätým prestolom, keďže symbolizuje Kráľa slávy, Sudcu a Pána Ježiša Krista. Umývanie vrchnej dosky je symbolom umývania mŕtveho Kristovho tela po sňatí z kríža. Červené víno je symbolom Kristovej krvi. Voňavé mydlo, ružová voda a nard symbolizujú zmes myrhy s aloou (voňavú zmes, olej), ktorou pri Kristovom pohrebe Jozef z Arimatey a Nikodém potreli plátno, do ktorého zavinuli Kristovo telo pred tým, než ho uložili do hrobu.
Biskup následne na umytom prestole urobil štetcom tri kríže na tých miestach, na ktorých počas liturgie má byť umiestnený evanjeliár, diskos a čaša. Po umiestnení prikrývok boli na oltár uložené ostatné predmety potrebné k sláveniu svätej liturgie ako kivot (bohostánok), iliton - symbol šatky, ktorú mal Kristus ovinutú okolo hlavy (Jn 20,7), antimenzion - plátno so zobrazením uloženia Krista do hrobu, v ktorom sú zašité relikvie svätých, evanjeliár a ručný kríž.
V homílii sa všetkým prítomným prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ SJ. Zdôraznil, že 17. november je v slovenskej spoločnosti dňom boja za slobodu, ale v dnešný deň symbolicky poukazuje na slobodu, ktorú prináša Kristus, a ktorú nám ponúka prostredníctvom vysluhovania sv. Tajomstiev a spoločenstva Cirkvi v každom chráme. V závere liturgie sa prítomným prihovoril administrátor farnosti o. Tomáš Miňo. Poďakoval mestu, ktoré na slávnosti zastupoval jeho primátor Jaroslav Polaček spoločne so svojou námestníčkou Luciou Gurbaľovou i rímskokatolíckej farnosti sv. Ondreja na Podhradovej.
Dnes bližšie k BOHU. V koloseu je veľká slávnosť na Veľký Piatok práve teraz ..
Kalvária
S oslavami Veľkej noci súviselo aj zriaďovanie napodobenín hory Golgoty, po latinsky Calvarie (Kalvária), na ktorej bol Kristus ukrižovaný. Najmä od 17. storočia sa rozšírilo upravovanie nápadných kopcov na prírodné chrámy Kristovho utrpenia a smrti. Cestičku či chodník na vrchol kopca pritom často lemoval rad zastavení, kaplniek, kde si veriaci v procesii pripomínali jednotlivé akty Ježišovej cesty na Golgotu. Keďže Kristus pritom podľa biblického textu niesol svoj kríž, dostal tento architektonický útvar názov krížová cesta. Tam, kde nebol vhodný kopec, napríklad v obciach na rovine, postavili v strede dediny, často neďaleko farského kostola, umelý kopec. Ten často pripomínal popraviská na trhových priestranstvách väčších miest, len namiesto šibenice stál na jeho vrchole kríž.
Založenie a vybudovanie Kalvárie v Prešporku inicioval jezuitský páter Albert Mechtl v roku 1694. Z darov mešťanov sa postupne budovali jednotlivé kaplnky zastavení, pribúdali budovy a sochy. Viac než 20 rokov trvala výstavba, počas celého 18, 19. a 20. Kopec nebol zarastený divokým lesom ako dnes, z ďaleka bol veľmi dobre viditeľný. Na jeho úpätiach, v 20. storočí zničených intenzívnou výstavbou, sa nachádzali starostlivo obrábané vinice. Na kopci žili niekedy aj mnísi - pustovníci. Tí areál Kalvárie udržiavali v poriadku a modlili sa spásu duší obyvateľov mesta.
Raritou medzi prešporskými kostolmi bol na Kalvárii tamojší „kostol bez strechy", totiž kamenným múrom ohradené priestranstvo s bočnými kaplnkami, do ktorého sa vstupovalo širokou bránou. Podľa rytiny z roku 1723 to mohol byť pôvodne zaklenutý a zastrešený kostol, v období okolo roku 1900 však určite nemal strechu. Kazateľňa stála vonku, pri nároží „kostola" vľavo od brány, a bola prekrytá drevenou strieškou. Kázeň počúvajúci veriaci stáli alebo sedeli vonku, na zatrávnenej lúke. Po oboch stranách brány stáli podľa fotografie z 30.
Po druhej svetovej vojne areál Kalvárie postupne pustol. Ešte v 60. rokoch stál na vrchole kopca drevený kríž, dobre viditeľný aj z priestranstva pred Hlavnou stanicou. 14.
Kaplnka „Boží hrob“ je najmenej známym objektom na Kalvárii. V imitácii jaskyne sa nachádzal oltár so svätostánkom a Kristovo telo. Devastácia tohto objektu sa datuje ešte do 2. svetovej vojny. Fresky boli z veľkej časti zničené a zvyšok pretretý na bielo. Z oltára zostalo len torzo, podobne ako z Kristovho tela. Objekt bol v r.
Povýšenie svätého Kríža
Dnes si pripomíname Povýšenie svätého Kríža, jeden z najstarších cirkevných sviatkov, ktorý sa začal sláviť vďaka dvom dôležitým udalostiam - nájdeniu sv. Kríža v roku 326 svätou Helenou a návratu Kristovho Kríža z Perzie v roku 628.
Povýšenie svätého Kríža.
Podľa tradície objavila pozostatky svätého Kríža svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého (324 - 337). Ten v roku 312 porazil väčšinu svojich rivalov v bitke pri Milvijskom moste. Pred bitkou sa mu prisnil sen, v ktorom uvidel Kríž a počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ A tak sa aj stalo. O rok neskôr vydal cisár Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami a ukončil tak prenasledovanie kresťanov.
Aj samotný Konštantín nakoniec na smrteľnej posteli prijal krst. Jeho matka, svätá Helena, sa stala kresťankou skôr a už v roku 326 sa vybrala do Jeruzalema, aby našla Kristov hrob. Podľa tradície sa jej to podarilo a v blízkosti Golgoty našla v zemi zahrabané zvyšky troch krížov a tabuľku s nápisom INRI.
Kríž zahrabali do zeme krátko po Kristovom ukrižovaní, aby ho nemohli kresťania uctievať a po páde Jeruzalema v roku 70, nad miestom, kde sa našiel Kristov Kríž, Rimania postavili pohanský chrám zasvätený Venuši. Ten však nechala sv. Helena zbúrať.
Svätý Kríž uzdravil a prebral k životu
Keď svätá cisárovná našla tri kríže, nevedela, ktorý je ten pravý a preto ich podľa legendy nechala „otestovať“ priložením na mŕtveho mladého muža, ktorý sa dotykom Kristovho Kríža prebral k životu. Podľa ďalšej legendy sa troch krížov dotýkali choré ženy, ktoré pri dotyku s pravým Kristovým Krížom vyzdraveli. Časť relikvií Kristovho Kríža bola poslaná aj do Ríma, kde sú dodnes uložené v Bazilike svätého Kríža.
Konštantín Veľký po nájdení Svätého hrobu a zvyškov krížov nechal na mieste Kristovho hrobu vybudovať Baziliku Božieho hrobu, ktorá sa zavŕšila posviackou v roku 335. 14. septembra v tomto roku sa konalo vyzdvihnutie dreva Kristovho Kríža. Počas povýšenia ľud spieval: Pane zmiluj sa!
Od roku 335 sa teda slávi spomienka posviacky Baziliky Božieho hrobu a sviatok Povýšenia svätého Kríža.
V staroveku bol kríž nástrojom mučenia a pre každého človeka bolo ukrižovanie veľkou potupou - nielen preňho, ale aj pre jeho rodinu. Svätý Pavol, ktorý si toho bol vedomý, požiadal, aby nebol ukrižovaný, pretože bol rímskym občanom a rímski občania nepodliehali ukrižovaniu. Bol sťatý mečom, pretože to bolo privilégium rímskeho občana.
Keď bol teda Ježiš Kristus ukrižovaný, utrpel okrem obrovskej fyzickej bolesti aj veľké poníženie. Táto potupa mala hlásať, že to bol vyvrheľ, rovnaký ako lumpi, s ktorými bol ukrižovaný. Kríž nášho Pána sa tak stal východiskovým bodom všetkých ponížení, ktoré budú všetci katolíci znášať až do konca sveta, práve kvôli Ježišovi. A je to pre nás česť.
Kríž je symbolom cti, najposvätnejšia vec, ktorú máme, symbol nášho vykúpenia. Preto je na vrchole každého katolíckeho kostola kríž, aj na vrchole najslávnejších kráľovských korún je zasadený kríž.
Ak sa niekto pokúsi ponížiť kríž, musíme reagovať a musíme Ho brániť.
Kalvárska púť sa uskutoční v tomto roku 13. a 14. septembra. Vigílna sv. omša začne v sobotu o 17:00 v Hornom kostole. Po sv. omši sa za Dolným kostolom v v amfiteátri uskutoční koncert pesničkára Petra Janků pod názvom Svedectvo nádeje. Odznejú piesne a svedectvá, ktorými nám priblížia duchovný odkaz jubilejného roka 2025. Amfiteáter za Dolným kostolom tvorí dôležitú súčasť Kalvárie. Práve tu sa konajú najväčšie slávnostné zhromaždenia - najmä sv. omše, ale občas aj iné podujatia. Pódium ako aj sedenie pre účastníkov je z dubového dreva, ktoré nám pomaly, ale isto zdegradovalo. Mnohé časti odhnili, a tak prišiel čas na výmenu.
Aj tento rok vás pozývame zapojiť sa do stráženia Božieho hrobu v kaplnke za Horným kostolom. Stráženie začne na Veľký piatok 18.4. 2025 o 19:00 - Pozor, zmena! Začíname o 20:00. Prebiehať bude celú noc. Ukončenie je naplánované na Bielu sobotu o 17:00. V kaplnke bude vystavená Eucharistia k poklone.
Ponúkame vám prehľad o duchovných akciách, ktoré plánujeme v roku 2025 na Kalvárii. V čase pôstu (5.3.-18.4.2025) budú v prípade dobrého počasia bývať nedeľné krížové cesty o 15:00. Ak nám počasie nebude priať, krížová cesta sa uskutoční vo farskom kostole v meste.