Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore: História a Architektúra

Len asi 70 kilometrov od Prahy sa rozprestiera mesto, ktoré vás očarí svojimi krásami kultúrnych pamiatok, históriou a zeleňou - Kutná Hora. Historické skvosty Kutnej Hory, vrátane Kostnice a Chrámu svätej Barbory, zaraďujú toto magické mesto medzi najnavštevovanejšie v rámci českého kultúrneho dedičstva.

Vďaka koncentrácii pamiatok, z ktorých mnohé sú zapísané v zozname Svetového dedičstva UNESCO, sa Kutná Hora stala významnou turistickou destináciou. Centrum Kutnej Hory a jej blízke okolie Sedlec sa na zoznam UNESCO dostali v roku 1995, a to nielen vďaka svojej kráse, ale aj pre výnimočnú architektúru a jej vplyv na iné stredoeurópske mestské centrá. Toto mesto obýva približne 21 až 22-tisíc obyvateľov a ročne ho navštívi priemerne milión návštevníkov. Historické centrum mesta sa stalo Mestskou pamiatkovou rezerváciou už v roku 1961.

Dejiny Kutnej Hory siahajú hlboko do stredoveku, kedy sa mesto stalo kľúčovým centrom vďaka ťažbe striebra. Toto historické a magické mesto je opradené mnohými legendami. Jedna z nich vysvetľuje pôvod názvu tak, že cisterciánsky mních objavil na poli tri strieborné prúty a miesto nálezu označil časťou svojho odevu, ktorú nazývali kutna (dnes známa ako kapucňa). Iná verzia uvádza, že názov je odvodený od dobového výrazu pre dobývanie striebornej rudy - „kutanie“.

Počasie v Kutnej Hore je typické pre české vnútrozemie. Letné teploty sa obvykle pohybujú v príjemnom rozmedzí 15 °C až 30 °C. Počas zimy je počasie chladné, s teplotami medzi -6 °C až 10 °C. Pre zimný výlet si preto zbaľte teplé oblečenie, aby ste mohli krásy mesta objavovať v pohodlí.

Praktický tip: Kurz českej koruny voči euru bol v čase písania článku 1 Kč = 0,04 €. Pred návštevou pamiatok Kutnej Hory si vždy overte aktuálne vstupné, otváracie hodiny a výmenný kurz.

Keď sa povie Kutná Hora, mnohým napadne Chrám svätej Barbory, gotické veže a stredoveké baníctvo. No tento český skvost, zapísaný už 30 rokov v UNESCO, toho skrýva omnoho viac.

Kutná Hora je po všetkých stránkach fascinujúce mestečko so zvláštnou atmosférou. Rovnako ako Banská Štiavnica sa na dlhé storočia zmenilo na miesto „banskej horúčky“. Ťažilo sa tu striebro, razili sa pražské groše, vyľudnil ho mor, ničili ho husitské vojská. Dnes je opraveným, kultivovaným miestom ponúkajúcim plný servis návštevníkom.

Svätá Barbora je patrónkou baníkov a ďalších. Pamätníkom z čias kedy Kutná Hora svojím významom konkurovala 65 km vzdialenej Prahe je impozantný Chrám sv. Barbory. Ak by sme si chceli porozprávať o tejto svätici a povedať komu všetkému je patrónom, tak okrem baníkov by sme museli vymenovať asi 32 profesií a situácií. Len pre zaujímavosť, okrem baníkov chráni aj delostrelcov, architektov a zajatcov. Patrí medzi 14 exkluzívnych pomocníkov v núdzi. Spolu s Margitou Antiochijskou a Katarínou Alexandrijskou. Napriek tomu dáta o jej živote sú zahalené tajomstvom. Hovorí sa, že žila okolo roku 200, ale uvádza sa aj všeobecne 3. a 4. storočie.

Podľa legendy jej otcom bol pohanský šľachtic Dioskuros. Ten, aby uchránil svoju dcéru pred kresťanstvom, dal postaviť vysokú vežu, kam ju schoval. Počas otcovej neprítomnosti Barbora prijala kňaza, ktorý ju (prestrojení za lekára) pokrstil. Pri tejto príležitosti nechala na svojej veži vybúrať tretie okno.

Keď sa Dioskuros vrátil domov, dcéra mu vysvetlila, že tri okná na jej veži symbolizujú Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Priznanie nemohlo skončiť dobre. Barboru postavili pred sudcu Marciana, ktorý uplatnil všetku autoritu, aby presvedčil mladú kresťanku, aby sa vzdala svojej viery. Keď tak neučinila, pristúpilo sa k bičovaniu a mučeniu.

Keď toto videla Barborina vrstovníčka Juliana, spontánne sa prihlásila ku kresťanstvu tiež. Barbore to príliš nepomohlo. Podľa legendy, majstrom katom, bol jej vlastný otec. Vo chvíli keď sťal svojej dcére hlavu, zasiahol ho blesk a on mŕtvy klesol na zem. O hlavu prišla aj Juliana.

Ochrankyňou baníkov a banskej činnosti sa stala preto, lebo vo chvíli, keď sa ňu vrhol jej vlastný otec, otvorila sa zem a dievča prikryla. Telesné pozostatky sv. Barbory sa okolo roku 1000 dostali do dómu sv. Marka v Benátkach a neskôr na ostrov Torcello pred Benátkami.

V deň jej sviatku, 4. decembra, sa odrezávajú vetvičky ovocných stromov tzv. barborky. Vetvičky majú do Vianoc rozkvitnúť, aby priniesli šťastie a požehnanie. Baníci dodnes zapaľujú proti nešťastie Barborino svetlo a v Porýní je Barbora pomocníčkou sv. Mikuláša.

História a Architektúra Chrámu svätej Barbory

Pôvodný chrám založili na konci 14. storočia ako banícky kostolík. Vďaka obrovským finančným ziskom plynúcim z ťažby striebra v tunajších baniach sa pomerne skoro pristúpilo k prestavbe kostolíka v skutočne reprezentatívny svätostánok. Od 15. storočia na tavbe spolupracovali chýrni stavitelia, napr. Petr Parléř, autor chóra v Chráme sv. Vita v Prahe a Karlovho mosta cez Vltavu.

Stavba nakoniec nepostupovala tak rýchlo ako sa pôvodne plánovalo. Jej dokončenie trvalo takmer dvesto rokov. V rokoch 1886 až 1905 prešiel objekt obnovou v duchu neogotiky a vďaka nej boli objektu prinavrátené pôvodné neskorogotické strechy stanového typu.

Chrám sv. Barbory je skutočná gotická perla. Vďaka vysokým oknám a dobrej polohe na vysokom pahorku je interiér chrámu veľmi svetlý. Návštevník si môže vychutnať zachované nástenné maľby, rovnako ako vitráže zo začiatku 20. storočia. Veľmi príjemný je však pohľad na členenie vnútorného interiéru, ktorý budú zdanie akéhosi domu v dome. Stĺpy delia chrám na hlavnú a bočné lode a práve v priehľadoch vysokých klenieb spájajúcich stĺpy je vidieť sochy svätcov. Tí akoby tam skutočne stáli a dohliadali na „turistické dianie“ pod sebou. Tento chrám má skutočne atmosféru.

Už exteriér chrámu pôsobí veľmi honosne a pripomína vzácne sakrálne pamiatky z Anglicka či Francúzska. Kostol mal byť pritom v skutočnosti ešte dvojnásobne väčší! Práce na ňom však trvali veľmi dlho a pôvodné plány zničil smutný osud tunajších baní.

Rudy striebra sa zrazu minuli a najväčší zdroj peňazí v celom regióne tak odrazu vyschol. Kvôli nedostatku financií ihneď zastavili aj stavbu kostola a dorobili k nemu už len jednoduchú stenu, ktorá uzavrela ich nedokončené veľdielo.

Budovanie tohto chrámu trvalo veľmi dlho, čo sa nakoniec odrazilo aj na jeho charaktere. Badať to môžete napríklad prostredníctvom stavebných štýlov, keďže sa tam miešajú prvky renesancie, gotiky a novogotiky. Sledovať ich môžete predovšetkým na výzdobe.

Okrem stredovekých dekorácií môžete napríklad obdivovať nádherné vitrážové okná zo začiatku 20. storočia. V interiéri vás kostol prekvapí svojimi čistými líniami, ktoré sa striedajú s farebnými prvkami. Zrak vám najprv pritiahne kazateľnica, ktorá je skvelým príkladom renesančného umenia.

Oltár bol zase vytvorený v gotickom štýle a okolo neho dominujú vysoké farebné okná. Hneď, ako sa nasýtite pohľadov na tú krásu, tak si ešte na chvíľku sadnite a zdvihnite hlavu hore. Teraz máte pred sebou ďalšie unikátne dielo v podobe stropu so sieťovanou klenbovou výzdobou.

Jednotlivé okienka sú vyplnené drobnými maľbami a erbmi. Pri návšteve kostola využite ešte príležitosť a zájdite aj na výstavu, ktorá sa venuje vzniku samotného chrámu a mapuje aj všetky renovácie. Po prehliadke prichádza najzaujímavejší bod, kvôli ktorému by ste tam mali ísť aj v prípade, ak nie ste fanúšikmi histórie. Táto výstava je totiž situovaná na balkónoch, odkiaľ máte ten najkrajší výhľad na katedrálu.

Architektonické detaily a zaujímavosti: Chrám sv. Barbory je rovnako ako historická Kutná Hora zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Jeho stavba trvala s prestávkami viac než 500 rokov a na jeho stavbe i výzdobe sa podieľalo mnoho významných staviteľov a umelcov, ako aj slávny Benedikt Ried, architekt Vladislavskej sály na Pražskom hrade.

Impozantná stavba zvonku pôsobí tmavo, no vnútri vás očarí jej krása, ktorá sa odráža vo svetle slnečných lúčov presvitajúcich z vitráží. Tri stanové strechy chrámu pripomínajú okolité vrchy - Kuklík, Kaňk a Sukov. Unikátne gotické fresky, bohaté vitráže a výnimočný výhľad zo strešnej ochodze vám doslova vyrazia dych.

Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore

Otváracie hodiny a vstupné

Chrám je otvorený celoročne. V mesiacoch január a február (10:00 - 16:00), marec, november a december (10:00 - 17:00). Počas hlavnej sezóny apríl - október je otvorený v čase 9:00 - 18:00.

Základná cena pre dospelého je 180 Kč (približne 7,42 €), pričom deti do šiestich rokov majú vstup zdarma. K dispozícii sú aj zľavnené lístky pre deti od šiestich rokov. Na objednanie je možné zakúpiť si súkromného sprievodcu, ktorý stojí 600 Kč (približne 24,75 €).

Ďalšie pamiatky v Kutnej Hore

Kutná Hora nie je len chrám sv. Barbory. Rodné mesto Josefa Kajetána Tyla, autora textu českej hymny sa pýši ešte takými skvostmi ako sú jezuitský kostol podľa plánov Domenica Orsi de Orona (1663-1679), kláštor uršulínok, Kostol v. Jána Nepomuckého, meštiansky gotický Kamenný dom, Vlašský dvůr s kráľovskou kaplnkou , ale aj Kláštorný kostol Panny Márie v Sedlci podľa návrhu Giovanniho Battistu Santiniho (1667 - 1723).

Mimochodom v ňom nájdete vystavené pozostatky sv. Vincenta a sv. Nemusíte stráviť hodiny v lietadle, aby ste na dovolenke zažili niečo výnimočné. Kutná Hora je miestnom, ktoré poteší milovníkov kultúry, ale aj bizarností.

TripAdvisor odporúča navštíviť aj České múzeum striebra, miestne múzeum čokolády a čokolatériu, zážitkové múzeum Aliens vs. Predators, hrad Kačina, kamennú gotickú fontánu a mnoho ďalšieho. Navyše, kalendár akcií tohto mesta je plný na prasknutie.

Vedeli ste, že… Kutná Hora bola v 14. storočí taká bohatá, že sa uvažovalo o jej povýšení na hlavné mesto Čiech namiesto Prahy?

Na komentovaných prehliadkach mesta, pripravených pri príležitosti výročia zápisu do UNESCO, vás čaká až 30 tematických zastavení. Od kostola sv. Jakuba, Kaplnky Božieho tela až po stredoveké banícke domy - každý roh má svoj príbeh.

Vyraziť si vlastnú mincu vo Vlašskom dvore, prejsť si mesto cez 30 interaktívnych zastavení s mobilnou aplikáciou, napiť sa piva v reštaurácii s dvoma storočiami tradície alebo stáť na mieste, kde sa nakrúcali Traja mušketieri - to všetko vás čaká v srdci stredných Čiech.

Ďalšie zaujímavosti v Kutnej Hore a okolí:

• Zámok Kačina: Pár kilometrov od mesta (Svatý Mikuláš), jeden z najvýznamnejších príkladov empírovej architektúry v Čechách. Dnes sídlo Múzea českého venkova.
• Bobová dráha Kutná Hora: Jedna z najdlhších korytových bobových dráh v Českej republike.
• Vínne Sklepy Kutná Hora: Rodinné vinárstvo s možnosťou degustácie, kde sa pestuje aj Rulandské modré, ktoré sem rozšíril Karol IV.
• Sady Bedřicha Pacáka a Breuer záhrady: Ideálne na prechádzku s výhľadom na Chrám sv. Barbory a Jezuitskú kolej.
• Sancturin dom: Pôvodne gotická stavba so súčasným informačným centrom a alchymistickou dielňou.
• Pražský stĺp: Morový stĺp zo začiatku 18. storočia.
• Kráľovská prechádzka: Ideálna prírodná trasa s dychberúcim výhľadom na Chrám sv. Barbory pri ktorej odporúčame terénnu obuv.

Súperenie medzi ľuďmi, ale i mestami alebo krajinami často prináša zaujímavé výsledky. Pokiaľ to berú ako možnosť napredovať a byť lepším ako ten druhý, môže to dopadnúť aj tak výborne, ako môžete vidieť v Kutnej Hore.

Kutná Hora pôvodne patrila pod duchovnú správu Sedleca. Mesto sa však postupne rozrastalo a nadobúdalo väčšiu suverenitu a jeho predstaviteľom nebolo po vôli, že sa musia podrobovať diktátu duchovných, ktorí neboli obyvateľmi ich rodného kraja. Z toho dôvodu v roku 1388 iniciovali výstavbu kostola, ktorý mal svojou krásou tromfnúť aj najznámejšie katedrály v Čechách. Ten mal pohltiť aj kaplnky, ktoré postavili na rovnakom mieste ešte o štyri roky skôr.

Región okolo Kutnej Hory bol v minulosti známy vďaka baníctvu a mesto zbohatlo práve vďaka ťažbe vzácnych kovov. Ľudia z prostredia baní tiež vytvorili zbierku na výstavbu Chrámu svätej Barbory dva roky pred jej začiatkom a sami prispeli štedrými príspevkami, ktoré potom neskôr ešte zopakovali. Nový kostol preto zasvätili práve Barbore, ktorá je patrónkou pracovníkov všetkých nebezpečných povolaní a najmä baníkov. Symbolicky sa jej tak chceli poďakovať za to, že mohol kostol vôbec vzniknúť a tiež zabezpečiť štedré obdobie aj počas nasledujúcich rokov.

Praktické informácie pre návštevníkov

Mesto Kutná Hora sa nachádza v Stredočeskom kraji, je vzdialené približne 70 kilometrov od Prahy a len niečo vyše troch hodín jazdy autom z Bratislavy. Toto mesto obýva približne 21 až 22-tisíc obyvateľov a ročne ho navštívi priemerne milión návštevníkov.

Počasie v Kutnej Hore je typické pre české vnútrozemie. Letné teploty sa obvykle pohybujú v príjemnom rozmedzí 15 °C až 30 °C. Počas zimy je počasie chladné, s teplotami medzi -6 °C až 10 °C. Pre zimný výlet si preto zbaľte teplé oblečenie, aby ste mohli krásy mesta objavovať v pohodlí.

V Kutnej Hore sa takmer všade dostanete pešo. Je to výborný spôsob, ako si zacvičiť a zároveň objaviť skryté uličky.

Top 8 pamiatok, ktoré musíte vidieť v Kutnej Hore:

1. Chrám svätej Barbory
2. Vlašský dvůr (Taliansky dvor)
3. Kostol svätého Jakuba
4. Jezuitská kolej (GASK)
5. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa
6. Kostnica Sedlec
7. Múzeum striebra a Hrádek
8. Kamenná gotická fontána (Kašna)

Interiér Chrámu svätej Barbory

Vstupné a otváracie hodiny niektorých pamiatok:

Pri potulkách Kutnou Horou zájdite aj na jej predmestie Sedlec, ktoré prináša veľmi zaujímavé prekvapenie. Navonok nenápadný kostol vás po príchode oberie o slová. Jeho interiér je totiž zdobený stovkami kostí mŕtvych ľudí. V minulosti bol jeden z kňazov na púti pri svätom hrobe, odkiaľ doniesol aj kus hliny. Tú rozsypal v kaplnke, kde odvtedy pochovali dokopy 40 000 ľudí. Ich pozostatky ukladali do formy pyramíd.

V 18. storočí však kostol odkúpil nový majiteľ a ten ho chcel prestavať.

Kostnica Sedlec: Mnohí ľudia si Kutnú Horu spájajú práve len s kostnicou. Podľa legendy v období stredoveku poslali jedného zo sedleckých opátov s diplomatickým posolstvom do Jeruzalema. V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Pri svojej ceste navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov. Ich telá sa v posvätnej pôde údajne rozložili do 24 hodín.

Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú rozprášil v okolí kláštorného cintorína. Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na Svätom poli, ako domáci nazvali cintorín. Po morovej epidémii v roku 1318 na tomto mieste pochovali viac ako 30 tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desať tisíc nebožtíkov. Na konci 15. storočia cintorín zrušila a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky.

Na začiatku 18. storočia kostolíku a kostnici dali novú tvár opát Snopko a architekt Jan Blažej Santini - Aichel (ten, ktorý sa podieľal aj na stavbe kostola sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore v Ždári nad Sázavou). To sa však už písal rok 1870 a kláštor aj kostolík bol vo vlastníctve rodu Schwarzenberkov z Orlíka. Práve erb rodu Schwarzenberkov je tu vykladaný nie len z ľudských, ale aj z zvieracích kostí. Iné interiérové doplnky, ako napríklad veľký svietnik sú už len z ľudských skeletov.

Reťaze z lebiek ako ornamenty na stenách a veľké pyramídy kostí s akýmisi chodbami s ukrytým zdrojom svetla, tak to je skutočne temná gotika plných kostier.

tags: #kostol #kutna #hora