Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne: História a Architektúra

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Liptovský Ján je starobylý, pôvodne románsko-gotický kostol zasvätený patrónovi obce, sv. Jánovi Krstiteľovi. Dejiny tejto krásnej kamennej stavby obohnanej pevnostným múrom a doplnenej menšou zvonicou sa začali písať už koncom 13. storočia, vďaka čomu ide o jednu z najstarších pamiatok v regióne. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám. Po komplexnej obnove je vo veľmi dobrom stave. Dlhé roky mal pritom podobu zanedbanej stavby so schátranou fasádou.

Obec Liptovský Ján sa nachádza cca 11 kilometrov juhovýchodne od Liptovského Mikuláša. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce v opevnenom ale prístupnom areáli a je už zďaleka viditeľný.

Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Kostol sv. Jána Krstiteľa sa týči na malom návrší a je ústrednou dominantou nielen obce Liptovský Ján, ale i celej šírej okolitej krajiny, vidno ho zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Kostol predstavuje výraznú dominantu krajiny, viditeľnú na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Až donedávna bola veža, ktorá mala aj obrannú funkciu, datovaná do roku 1808. Posledný výskum však posunul jej postavenie o vyše 500 rokov hlbšie do minulosti, do poslednej tretiny 13. storočia.

Kostol, ktorý je architektonickou dominantou Liptovského Jána, bol pomenovaný podľa sv. Jána Krstiteľa a pochádza z čias okolo roku 1380 , v druhej tretine 17. storočia bol opevnený, v 17. a v 18. storočí zbarokizovaný, v roku 1808 bola pristavená veža a zo zvonice prestavaná budova knižnice.

Prvý kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy v priebehu tretej tretiny 13. storočia (uvádza sa aj presné obdobie rokov 1263-1286). Išlo ešte o stavbu s neskororománskymi prvkami (severný portál). Mala podobu jednolodia s kvadratickou svätyňou a predstavanou západnou vežou. Podľa zasvätenia sv. Jánovi Krstiteľovi.

V 14. storočí pristavali zo severnej strany sakristiu, ktorá bola prepojená s loďou dreveným portálom. V tomto a v 15. Začiatkom 16. storočia bol kostol rozsiahlo prestavaný a rozšírený v neskorogotickom slohu. Loď bola rozšírená južným smerom a kvadratické presbytérium nahradila väčšia polygonálna svätyňa zaklenutá rebrovou klenbou. Loď dostala v prvej tretine 16. storočia doskový strop.

V nepokojnom 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica. V 40. rokoch tohto storočia vznikla aj monumentálna výmaľba interiéru svätyne v renesančnom štýle. Na stenách môžeme obdivovať sedem čností, heraldické symboly či zobrazenie sv. Martina, ako sa delí o svoj plášť. Koncom 17. storočia pristavali pred severný vstup do lode dnešnú predsieň.

Začiatkom 18. V rokoch 1820 - 1823 sa realizovala rozsiahla obnova chrámu, pri ktorej loď dostala nový (súčasný strop) a bolo tiež rozobrané gotické pastofórium. Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt už od roku 1963. V minulom desaťročí bol zreštaurovaný hlavný oltár.

Z neskororománskej etapy má pochádzať aj obdĺžniková nika zamurovaná dnes v dolnej časti južnej steny lode.

V interiéri boli pri nedávnej obnove odkryté stredoveké maľby z prvej polovice 14. storočia a z obdobia od druhej pol. 14. storočia po začiatok 15. storočia. Na severnej stene lode sa nachádza vo fragmentoch zrejme najväčšia stredoveká freska sv. Juraja s drakom. Vo vrchnom páse sa nachádza fragmentárne dochovaný nezvyčajne monumentálny výjav súboja sv. Juraja s drakom. Túto vrstvu malieb predbežne zaraďujeme do prvej tretiny 14. storočia. V neskorogotickej svätyni sme po odstránení mladších vápenno-cementových omietok odkryli unikátnu renesančnú maliarsku výzdobu z polovice 17. storočia.

Stredovekú maliarsku výzdobu mal kostol aj v exteriéri. Na severnej stene lode boli zachytené zvyšky fresiek, vrátane plasticky do omietky znázornenej svätožiary. Ďalšie zvyšky výmaľby boli objavené aj v priestore medzi predsieňou a sakristiou. V maľbe z obdobia okolo roku 1400 sú vyryté nápisy zo 17. storočia. Tento priestor po obnove slúži ako lapidárium, kde sú uložené opracované kamenné články objavené pri výskume ako zámurovka.

Z gotického vybavenia sa zachovala kamenná krstiteľnica z 15. storočia. Pod západnou tribúnou sú na stene vystavené dva trojuholníkové drevené štíty z 15. storočia zdobené maľbou, ktoré pochádzajú zo staršieho oltára, a neskôr boli sekundárne použité ako nadstavba goticko-renesančného oltára Ukrižovania zo 16. storočia. Niektoré časti tejto tribúny pochádzajú až z 15. storočia.

Z druhej polovice 15. storočia pochádza plastika Madony, ktorá dnes tvorí súčasť bočného barokového oltára z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia na začiatku 16. storočia (2. - 3. desaťročie) pochádza aj spomínaný oltár Ukrižovania.

V priestore pod západnou tribúnou sú vystavené dosky s výzdobou pochádzajúce z doskového stropu osadeného v lodi v prvej tretine 16. storočia. V interiéri je do severnej steny lode zamurovaný náhrobný kameň rodu Svätojánskych (Szentiványi) z roku 1619.

Hodnotný je aj pôvodný ústupkový portál na severnej strane lode s polkruhovým tympanónom (odkrytým pri poslednej obnove), ktorý zdobí maľba Panny Márie s malým Ježišom na rukách. Tematicky rovnaká maľba je aj v neďalekých Smrečanoch. Menej časté umiestnenie portálu na severe zodpovedá polohe kostola na južnom okraji obce. V 17. storočí obohnali chrám kamenným múrom, ktorého súčasťou je aj murovaná zvonica.

Objav neskorogotického pastofória získal výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii Objav - nález - akvizícia (Michal Pleidel, Tomáš Kružlík, Andrej Krchňák a združenie Restau.Art v spolupráci s Petrom Kvasňákom, Janou Pieckovou, Karolom Ďurianom, farnosťou sv. Jána Krstiteľa).

Rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne bol postavený koncom 13. storočia na ploche pôvodnej kaplnky na počesť víťazstva nad Tatármi. Po stavebných úpravách sú na stavbe badateľné stopy rôznych slohov. Raritou kostola je starobylý zvon z roku 1576 umiestnený v malej vežičke. V kostole sa nachádzajú tri kryptové priestory. Obec získala svoje meno Svätý Ján od patróna kostola Sv. Jána Krstiteľa. Od názvu obce získal meno aj šľachtický rod Svätojánsky (Szentiványi).

Farský Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne je stavebným skvostom so vzácnymi stredovekými a renesančnými maľbami či stavebnými štruktúrami. Súčasný kostol vznikol na mieste pôvodnej menšej kaplnky vystavanej z vďaky za Božiu ochranu pred Tatármi.

Výnimočnosť architektúry a výtvarnej výzdoby kostola poukazuje aj na bohatstvo a dôležitosť miestneho rodu Szentivániovcov, ktorí kostol postavili a boli jeho patrónmi až do polovice 20. storočia.

Po prehliadke nás farár farnosti pozýva do šľachtického kaštieľa, nachádzajúceho sa neďaleko kostola, ktorý slúži ako obecné informačné centrum. Liptovský Ján má pravdepodobne najviac kaštieľov na štvorcový meter v strednej Európe.

Zakladateľmi a majiteľmi obce boli už od 13. storočia šľachtici Szentiványiovci, známi banskí podnikatelia v blízkych baniach, ktorí sa zúčastňovali aj na politickom živote Liptovskej župy. Tieto skutočnosti podmienili výstavbu rodovej obce, v ktorej sa zachovali viaceré kaštiele v rôznych slohoch. V 16. a 17. storočí sa do týchto končín sťahovali šľachtici z oblastí ohrozených Turkami a z tohto obdobia sa dodnes zachovalo 16 kaštieľov.

Na návrší nad obcou sa nachádza zbarokizovaný kostol , ktorý zaujme na prvý pohľad. Zachovali sa v ňom ukážky gotického a renesančného vnútorného zariadenia napr. krídlový oltár Ukrižovania , ktorý vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí.

Evanjelický kostolĎalšou dominantou obce je evanjelický kostol , prestavaný po požiari v roku 1907 v pseudogotickom slohu . Pôvodnú ľudovú architektúru predstavovali drevené stavby na vyšnom konci dediny, ktoré boli zničené požiarom v roku 1876.

V roku 2019 sme podpísali zmluvu s ministerstvom kultúry o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu v programe Obnovme si svoj dom - komplexná rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok. Obnovu sme začali v interiéri chrámu a tento rok realizujeme renováciu zvonku.

Jadro reštaurátorských techník a postupov vychádza z pôvodných materiálov a receptúr. Konkrétne to znamená napríklad použitie vápenných omietok a náterov, minerálnych pigmentov a podobne. Následne sme dôkladne zakonzervovali dochovanú výzdobu a v rámci lode kostola sme stihli kompletne zreštaurovať strop s maliarskou výzdobou z 19. storočia. Popritom sme realizovali prípravné práce na fasádach, rekonštrukciu rozvodov elektroinštalácie, po vynaložení nesmiernej námahy pribudla aj vodovodná prípojka a kanalizácia. V lodi kostola už realizujeme prvé retuše stredovekých malieb. V interiéri nás čaká ešte reštaurovanie drevenej empory a komplexné zreštaurovanie omietok fasád kostola z poslednej slohovej úpravy, ktorá prebehla na prelome 17. a 18. storočia.

Realizácia tohto projektu je výnimočná svojou komplexnosťou, keďže sa rieši všetko - doslova od základov až po kríž na vrchole veže.

Kostol bol postavený koncom 13. storočia na ploche pôvodnej kaplnky na počesť víťazstva nad Tatármi. Po stavebných úpravách sú na stavbe badateľné stopy rôznych slohov. Raritou kostola je starobylý zvon z roku 1576 umiestnený v malej vežičke. V kostole sa nachádzajú tri kryptové priestory. Obec získala svoje meno Svätý Ján od patróna kostola Sv. Jána Krstiteľa. Od názvu obce získal meno aj šľachtický rod Svätojánsky (Szentiványi).

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne

Kostol pred a po rekonštrukcii. Víťazom hlasovania verejnosti v 16. "Rozhodlo o tom 16 351 hlasov z celkového počtu 61 969 odovzdaných hlasov," uviedli z nadácie SPP, ktorá je generálnym partnerom súťaže. Víťaz si ocenenie prevezme počas slávnostného televízneho galavečera, ktorý odhalí aj mená ďalších laureátov ceny. Divákom ho prinesie Rozhlas a televízia Slovenska 8. "Máme za sebou ďalší, mimoriadne úspešný ročník súťaže.

Bohoslužby sa konajú každý deň, v nedeľu o 9.30 h. V lete sa sväté omše konajú v altánku v areáli obecného informačného centra.

V Liptovskom Jáne pôsobil evanjelický farár a básnik Ján Čaják st., spisovateľ Ján Čaják ml. Z rímskokatolíckych kňazov tam zanechal svoju pečať Rudolf Scheda, farár farnosti Liptovský Ján v rokoch 1936 až 1944. Zavraždili ho 6. januára 1945. Štefan Hatala bol administrátorom farnosti v rokoch 1973 až 1990. Narodil sa v roku 1915 v Černovej a bol v príbuzenskom vzťahu s Andrejom Hlinkom. Filozof, teológ, náboženský publicista a prekladateľ, ale najmä trpiteľ za vieru. Kňazskú vysviacku prijal z rúk biskupa Jána Vojtaššáka 1. novembra 1943. Na jeseň v roku 1949 ho zatkli v rámci akcie zameranej proti biskupom. V roku 1951 bol odsúdený na 13 rokov nepodmienečne.

Až do 40. rokov 20. storočia stál pri obci románsky kostolík z 2. štvrtiny 13. storočia. Po postavení nového chrámu sa cirkev i veriaci oň odmietli ďalej starať a po pár rokoch ho zbúrali. Až do 14. storočia siahajú dejiny opevneného Kostola Všetkých svätých v obci Divín. Po prestavbách v 17. storočia Kostolík z 12. storočia stojí vo vyvýšenej polohe nad obcou a zachoval sa v pôvodnej románskej podobe. Hoci pôvod kostola siaha až do čias ranej gotiky, jeho stredovekú podobu postupne prekryli viaceré prestavby, vrátane výstavby nového chrámu v 20. storočia. Až do roku 1930 stál v obci Banka neďaleko Piešťan pôvodne románsky kostolík. Po obnove a prístavbe nového kostola už stredovekú stavbu veľmi nepripomína, hoci sa zachoval v takmer pôvodnom rozsahu. Jeden z najmenších románskych kostolíkov na Slovensku postavili na staršom osídlení z opracovaných kamenných kvádrov niekedy v prvej polovice 12. storočia. Až do 14. storočia siaha história gotického Kostola sv. Juraja v Lopeji. V rokoch 1952-1954 odkryl Oldrich Krupica nad obcou Krásno na kopci Chríb v opevnenom areáli základy ranorománskeho kostolíka z konca 11. storočia.

tags: #kostol #liptovsky #jan