História Mlynskej doliny a jej okolia

Mlynská dolina je neoddeliteľnou súčasťou Lesného parku v Bratislave. Pomenovaná je podľa deviatich mlynov, ktoré tu stávali od stredoveku. Preteká ňou potok Vydrica ústiaci do Dunaja.

Mlynská dolina v Bratislave.

Bratislava a jej symboly

Spoznajte miesta, ktoré patria medzi symboly Bratislavy, alebo miesta, ktoré by ste mali aspoň raz počas vašej „bratislavskej epizódy života“ navštíviť.

Bratislavský hrad

Hradný kopec bol akropolou keltského oppida, neskôr bol veľkomoravským hradiskom. Ako budúce sídlo uhorských panovníkov bol Bratislavský hrad budovaný už v 15. storočí. V súčasnosti v ňom sídli Historické múzeum SNM. Okolie hradu poskytuje vyhliadku na Dunaj a centrum Bratislavy a je príjemným miestom pre posedenie s priateľmi.

Bratislavský hrad.

Devín

Prvé osídlenie v tejto lokalite pochádza už z doby bronzovej. Devín využívali aj Rimania ako vojenskú pevnosť. Neskôr slúžil ako veľkomoravská pevnosť a po roku 1000 na obranu uhorských hraníc. V roku 1809 bol napoleonskými vojskami zničený. Hrad pravdepodobne slúžil ako predloha spisovateľovi Julesovi Vernovi pre román Tajomný hrad v Karpatoch. Našiel sa tu veľkomoravský kostol z 9. storočia.

Dóm sv. Martina

Chrám bol postavený v 14. storočí v gotickom slohu na mieste staršieho kostola. V rokoch 1563 až 1830 slúžil ako korunovačný chrám uhorských panovníkov (spolu ich tu bolo korunovaných 11). V podzemných častiach sa nachádzajú krypty s viac než 90 hrobmi.

Ďalšie zaujímavosti v okolí Bratislavy

• Okrem toho však v tesnej blízkosti mesta stojí zrúcanina hradu Pajštún.
• Súčasťou Lesného parku je Železná studnička, obľúbené miesto pre opekačky a ďalšie letné aktivity.
• Dominantou Lesného parku je vrch Kamzík s výškou 439 m a rovnomenným televíznym vysielačom.
• V Rusovciach stojí známy kaštieľ, ktorý bol postavený v polovici 19. storočia v tzv. windsorovskom slohu.
• V Rusovciach môžeš vidieť aj pozostatky rímskeho mesta Gerulata, ktorá bola jednou z pohraničných strážnic na hranici rímskej ríše - Limes romanum.

Rímsky tábor Gerulata v Rusovciach.

Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza (UPeCe)

Web Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza. Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza je miesto, ktoré chce študentom asistovať v ich snahe o žitie života v plnosti.

Sme presvedčení, že jediným prameňom života v plnosti je Kristus. Sme presvedčení, že Kristus nás pozýva k rozvoju všetkých dimenzií našej osobnosti. Sme presvedčení, že naším povolaním je budovať si vzťahy: s Bohom, so sebou samými, s inými ľuďmi ako aj s celým Božím stvorením. Sme si vedomí, že aj napriek tomu, že vo svojom vnútri nosíme veľa energie a dobrej vôle, vlastnými silami nie sme schopní dosiahnuť všetko. K svojmu rozvoju potrebujeme aj Božiu pomoc. Chceme sa teda v maximálne možnej miere pre ňu otvárať.

Aktivity UPeCe

• Duchovný rozvoj: Jedným z našich cieľov je asistovať študentom v ich snahe žiť život v plnosti.
• Duchovné naplnenie: Naše centrum je v prvom rade pastoračným centrom a preto najdôležitejšou zložkou z pestrej palety aktivít sú aktivity duchovné.
• Športové aktivity: Pingpong, kalčeto, florbal, bedminton.
• Hudba: Klavír.
• Libresso a kuchynka: Možnosť občerstvenia a prípravy jedál.
• Študovňa: Priestor na štúdium s pripojením na internet.
• Spoločenské hry: Široký sortiment spoločenských hier.

Veľké Zlievce: Historický prehľad

Stredné Poiplie, ktorého súčasť tvorí i územie Veľkých Zlievec, poskytovalo už vo vzdialenejšej minulosti vhodné podmienky pre usadenie sa obyvateľstva. Svedčia o tom i archeologické vykopávky zo susedných Malých Zlievec, s ktorými zdieľali v minulosti spoločný osud. Toto územie sa nachádzalo v blízkosti dôležitej starej cesty, ktorá viedla Poiplím do Potisia a Podunajskej nížiny.

Osídlenie Slovanmi a Avarmi

Koncom 6. storočia prichádzajú do Poiplia Slovania. Bol to roľnícky ľud, ktorý tu našiel dostatok úrodnej pôdy na obrábanie, pastviny pre dobytok a potrebné vodné zdroje. Slovania osídlili povodie Ipľa a jeho prítokov natrvalo. Po usadení sa asimilovali zbytky pôvodného germánsko - keltského obyvateľstva. V druhej tretine 7. storočia, obsadil toto územie kočovný národ Avarov, pôvodom zo strednej Ázie a podrobil si Slovanov. Územie Veľkých Zlievec ležalo na severnej hranici ich rozľahlej ríše.

Veľká Morava a Uhorsko

Tento kočovný ľud neprežil a po zániku jeho ríše, patrilo v 1. polovici 9. storočia územie dnešných Veľkých Zlievec, k východným častiam Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva. V 2. polovici 9. storočia bolo pevnou súčasťou centrálnych oblastí kniežat Veľkej Moravy. K obsadeniu Poiplia a jeho priľahlého územia starými Maďarmi, došlo relatívne neskôr, ako k obsadeniu centrálnych častí Veľkej Moravy. Písomne doložené mená kráľovských komesov - županov Novohradu, v roku 1108 Slauic a 1156 Dirs, sú slovanského - slovienského pôvodu.

Územie Veľkej Moravy v 9. storočí.

Rozdelenie územia a tatársky vpád

Územie Veľkých Zlievec a Malých Zlievec tvorilo v prvých storočiach uhorského štátu jeden celok. Toto územie nieslo jeden názov, na ktorom sa postupom času vytvorili dve trvale obývané časti. V 1. polovici 13. storočia toto územie patrilo rodu Kačic - Kačik, ktorému sa pripisuje chorvátsky pôvod. Počas nájazdu Tatárov v Uhorsku v období rokov 1241 - 1242, postihlo Zlievce ničivé plienenie. Táto udalosť je zachytená v listine kráľovskej kancelárie panovníka Bela IV. datovanej 14. októbra 1244 a 13. októbra 1245. Je to zatiaľ najstarší dochovaný písomný doklad o Zlievciach.

Obdobie po tatárskom vpáde

Územie Zlievec po tatárskom vpáde spravoval istý Šimon z rodu Kačic do roku 1244. V roku 1244 panovník Bela IV. daroval „Zeleu“ správcovi Ostrihomského arcibiskupstva Mikulášovi. Neskôr toto územie odovzdal panovník Bela VI. ostrihomskému arcibiskupovi Štefanovi. Tento stav bol potvrdený listinou, vydanou v Budíne v roku 1248. Územie Zlievec bolo osídlené po tatárskom vpáde novým obyvateľstvom. Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1265. Zlievce sa v roku 1265 uvádzali pod názvom „Zulu“ a „Zelu“.

Rozvoj vinohradníctva

Cirkevné inštitúcie vedome podporovali pestovanie viniča na svojich majetkoch. Rozvoj vinohradníctva a vinárstva vo Veľkých Zlievciach bol spojený s touto aktivitou. Dodnes sa zachoval chotárny názov Viničný vrch. Veľké Zlievce možno zaradiť medzi najstaršie vinohradnícke lokality v Novohrade.

Turecká okupácia

Počas veľkého nájazdu Turkov v roku 1547 boli napadnuté aj Veľké Zlievce. Ešte aj v roku 1552 bola obec poplatná Turkom. Územie Veľkých Zlievec sa stalo súčasťou mohutnej moslimskej Osmanskej ríše. Obyvatelia sa stali poddanými sultána Solimana. V roku 1553 bola obec začlenená do novovytvoreného Sečianskeho sandžaku. Turecký názov bol Naď Selo. Nachádzal sa v časti chotára nazývanej dnes Mlynská dolina. V roka 1575 dobili Turci hrady Modrý Kameň a Divín. Veľké Zlievce sa v priebehu tohto obdobia stali súčasťou Budínskeho sandžaku a patrili do okresu Vác.

Európa v roku 1648.

Nová vojna a koniec tureckého panstva

V roku 1663 sa začala nová vojna. Napriek tomu, že sa dostali Veľké Zlievce znovu do sféry vplyvu Osmanskej ríše, bol v roku 1667 postavený v obci kamenný kostol. Zasvätený bol sv. Mikulášovi. Uvádza sa v nej existencia samostatnej zvonice s dvomi zvonmi. Koniec tureckého panstva nastal v decembri roku 1683.

Vývoj v 18. a 19. storočí

V roku 1722 sa začala viesť cirkevná matrika so zápismi do knihy narodených a zomretých. V roku 1750 bol kostol sv. Mikuláša barokovo prestavaný. V druhej polovici 18. storočia sa začína proces usádzania sa časti Rómskeho - cigánskeho obyvateľstva. V roku 1775 boli vo Veľkých Zlievciach usadené 3 rodiny. V roku 1785 zrušil cisár Jozef II. v Uhorsku nevoľníctvo. V roku 1786 bol názov obce Welke Zelenče. Koncom 18. storočia bola postavená v obci prícestná klasicistická kaplnka sv. Rozvoj Veľkých Zlievec pokračuje i v 1. polovici 19. storočia. V roku 1828 tam žilo v 104 domoch 793 ľudí. Základom hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo a vinohradníctvo. Revolúcia v roku 1848 otvorila cestu kapitalistickému hospodárstvu. Zrušila poddanstvo.

20. storočie a súčasnosť

Po vypuknutí I. svetovej vojny odišlo na front viacero mužov z obce. Prvá svetová vojna a jej výsledky znamenali koniec Rakúsko - Uhorska. V roku 1918 vzniká I. ČSR. V máji 1919 bola obec obsadená vojskami maďarskej Červenej armády. Počas bojov v čase prechodu frontu boli v obci poškodené niektoré domy. Vojsko Červenej armády vstúpilo do obce na Vianoce 1944. Veľké Zlievce boli opätovne začlenené k Československu. V roku 1948 žilo v obci 1009 obyvateľov. V roku 1949 bolo založené roľnícke družstvo. V roku 1950 sa otvorili škôlky, v 1951 roku bola obec elektrifikovaná. V roku 1968 vznikol okres Veľký Krtíš. V roku 1990 vzniká samospráva obce. Obnovila sa Základná škola od 1. septembra 1996.

Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Veľkých Zlievec

tags: #kostol #mlynska #dolina