Na území mesta Prešov sa nachádza dvadsaťjeden funkčných kostolov. Jeden z nich sa nachádza v známej mestskej časti Prešova - Solivare. V samotnom Solivare sú tri kostoly - farský kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici a filiálne kostoly: Sv. Jána Krstiteľa na Soľnej Bani a kostol Sv. Štefana, Uhorského kráľa na Hrádku, kde sa momentálne sväté omše neslávia kvôli jeho nevyhovujúcemu stavu.
Medzi najvýznamnejšie patrí Veľký kostol v Prešove a Kostol sv. Štefana v Solivare. Kostol sv. Štefana Uhorského je ešte aj dnes najvýraznejšou dominantou Solivaru. Poloha a vzhľad Kostola sv. Štefana, uhorského kráľa upúta každého návštevníka už z diaľky. Keďže je situovaný na vyvýšenom mieste, je viditeľný zo širšieho okolia. V noci je dokonca osvetlený niekoľkými reflektormi, čím sa stáva skutočne výraznou dominantou Solivaru.
V samotnom Solivare sú tri kostoly - farský kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici a filiálne kostoly: Sv. Jána Krstiteľa na Soľnej Bani a kostol Sv. Štefana, Uhorského kráľa na Hrádku, kde sa momentálne sväté omše neslávia kvôli jeho nevyhovujúcemu stavu. Vo farnosti sa nachádza i Kaplnka sv. Rocha. Traduje sa, že sa postavila z príspevkov veriacich, na odvrátenie moru, ktorý obec zachvátil roku 1830.
Kostol sv. Štefana v Solivare
História Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani sa začal stavať v roku 1719, pričom už od začiatku výstavby sa hovorilo o „banskom kostole”. Keďže prevádzka v Soľnom závode zamestnávala koncom 17. začiatkom 18. storočia stále väčší počet ľudí, prišlo sa na to, že kostol na Hrádku už kapacitne nepostačuje pastoračným potrebám. Taktiež jeho vzdialenosť bola problémom pre starších zamestnancov a obyvateľov.
Soľný závod pridelil miesto na jeho výstavbu v miestach, kde sa nachádza kaplnka Sv. Rocha. V tomto kostole sa zhromažďovalo cca 500 veriacich. Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Kostol mal klenbu, ktorá bola z nevhodných dosiek a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778. Bola to posledná okolnosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola.
Ďalším dôvodom bol rast solivarskej populácie, ktorá potrebovala miesto na slúženie bohoslužieb, pretože v tom čase bol „funkčný“ už len farský kostol Najsv. Trojice. Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó rokoval o novostavbe s kráľovskou dvornou komorou. Návrh bol následne predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil. Stavba bola hotová rok na to, v jari 1824. Za deň konsekrácie bol určený 29. august 1825 - na sviatok Sťatia sv. Jána Krstiteľa, za hojnej účasti veriacich ho konsekroval sídelný biskup košický Msgr.
Prešov - V piatok 29. augusta 2025 sa v Soľnej Bani konala slávnostná svätá omša pri príležitosti jubilea 200. výročia konsekrácie Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Jej súčasťou bolo aj posvätenie zrekonštruovaného chrámu. Hlavným celebrantom bol košický arcibiskup - metropolita Mons. Bernard Bober.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa má korene už v roku 1719, keď sa začala stavba pôvodného „banského kostola” neďaleko soľného závodu. Ten však nebol stabilný - poškodil ho aj otras pri zemetrasení v roku 1778. Rastúci počet obyvateľov Solivaru viedol k potrebe väčšieho chrámu.
Vtedajší košický biskup Andrej Sabó presadil výstavbu nového kostola, ktorú v roku 1823 schválil kráľ. Stavba bola dokončená na jar 1824 a o rok neskôr konsekrovaná.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa má korene už v roku 1719, keď sa začala stavba pôvodného „banského kostola” neďaleko soľného závodu. Vo veži sa dodnes nachádza zvon odliaty v Pešti približne v roku 1871.
Architektúra a Interiér
Exteriér Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa sa vyznačuje vyváženou klasicistickou architektúrou. Na pravej strane vchodu do kostola je tabuľa a za ňou je uložená zakladacia listina v latinčine. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti.
V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci z dvoch častí. Zadnú časť presbytéria tvorí na stene maľovaná architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanon, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne. Oltár je pôvodný a pochádza z roku 1825.
V presbytériu sa nachádza klasicistická kazateľnica pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Vlastná hlavná loď je klenutá tzv. českou plackou a uprostred nej je evanjeliový výjav „Reč na Hore blahoslavenstiev”. Pred reštauráciou tam bol obraz „Samaritánka pri studni života”. V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi.
V lodi sú dva bočné oltáre vyhotovené z dreva. Jeden zobrazuje sv. Jozefa a druhý Pietu. Oba sú z prvej polovice 19. storočia. Kostol bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne. Bol vymenený aj organ. V roku 1982 bola uložená nová dlažba a neskôr obnovený exteriér kostola, práce však neboli prevedené veľmi šťastne.
Exteriér chrámu sa vyznačuje klasicistickou architektúrou. Pri vstupe je umiestnená tabuľa so zakladacou listinou v latinčine. Interiér tvorí jednoloďový priestor s pôvodným hlavným oltárom z roku 1825, na ktorom je zobrazený Krst Pána v Jordáne. Nachádza sa tu aj klasicistická kazateľnica zo začiatku 19. storočia, bočné oltáre sv. Jozefa a Piety či unikátne nástenné maľby s evanjeliovým výjavom „Reč na Hore blahoslavenstiev”.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1719 | Začiatok výstavby "banského kostola" |
| 1778 | Zemetrasenie poškodzuje kostol |
| 1823 | Kráľ schvaľuje výstavbu nového kostola |
| 1824 | Dokončenie stavby nového kostola |
| 1825 | Konsekrácia kostola |
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola
Na území mesta Prešov sa dnes nachádza dvadsaťjeden funkčných kostolov. jeden z nich sa nachádza v známej mestskej časti Prešova - Solivare.
V samotnom Solivare sú tri kostoly - farský kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici a filiálne kostoly: Sv. Jána Krstiteľa na Soľnej Bani a kostol Sv. Štefana, Uhorského kráľa na Hrádku, kde sa momentálne sväté omše neslávia kvôli jeho nevyhovujúcemu stavu. Vo farnosti sa nachádza i Kaplnka sv. Rocha. Traduje sa, že sa postavila z príspevkov veriacich, na odvrátenie moru, ktorý obec zachvátil roku 1830.