Čičmany sú rázovitá obec na Slovensku v okrese Žilina. Obec leží v kotline Strážovských vrchov, takmer pri prameni rieky Rajčianky. Je najvyššie položenou obcou v Žilinskom okrese. Prvé zmienky o nej pochádzajú z roku 1272. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola jej dolná časť v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Obec je zaujímavá aj miestnym ľudovým krojom a výšivkami s geometrickou ornamentálnou výzdobou.
V obci sa nachádza národopisná expozícia, kaštieľ a kostol. Čičmany majú vlastný erb, ktorý bol vytvorený v roku 1995. Znázorňuje sv. Helenu, ktorej legenda pripisuje nájdenie sv. Kríža a nástrojov Kristovho umučenia na Golgote. Tejto udalosti je zasvätený miestny kostol.
Čičmany, Čičmany chimárna dedina
História a vznik obce
O pôvode a vzniku obce existuje niekoľko teórií. Jednou z nich je teória o nemeckom pôvode, ale rozšírenejšia je teória o balkánskom, konkrétne o bulharskom vplyve. Pôvodní obyvatelia sem prišli pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia, hoci je možné i staršie prechodné osídlenie. Obyvatelia Čičmian sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou papúč, výrobou a predajom bryndze. Názov Čičmany má pravdepodobne indoeurópsky prazáklad, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch - Vrchovany“.
Počas storočí sa tu vystriedalo niekoľko vlastníkov - od Mikuláša z Turca, cez rod Rakovských až po spojenie majetkov panstva Záblatského a rodom Serényiovcov. Do začiatku 20. storočia vlastnili Čičmany rody Telekyovcov a Bertcholdovcov. Nepriaznivé životné podmienky, živelné pohromy a nerovné spory so zemepánmi spôsobili odchody na sezónne práce do vzdialených miest a postupný úbytok obyvateľstva.
Drevenice v Čičmanoch sú známe svojou ornamentálnou výzdobou.
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
Ničenie vzácnych stavieb podnietilo v roku 1974 vznik návrhu pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry v Čičmanoch. V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu. Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené dobové bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie.
- Poschodový pavlačový „Radenov dom“ bol rekonštruovaný v roku 1966 a sú v ňom nainštalované expozície „Zo života a práce čičmianskeho ľudu“ a „Z rodinného zvykoslovia“.
- Múzeum zakúpilo v roku 1986 zrubový dom č. 42 - dom spoločne žijúcich rodín Štefana Gregora a Petra Pupáka - zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a muzeálne využitie. Expozícia „Ľudové obydlie“ predstavuje bývanie tzv. veľkorodiny v 20. rokoch 20. storočia.
Architektúra a ornamentálna výzdoba
Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestne domy zaujali aj popredného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý vypracoval projekt čičmianskeho gazdovstva pre národopisnú výstavu v Prahe v roku 1895. Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré postavili po veľkom požiari v roku 1921, kedy vyhorel celý dolný koniec obce. Zásluhou toho možno niektoré typy týchto stavieb vidieť v Čičmanoch aj v súčasnosti.
Detail ornamentálnej výzdoby na dreveniciach v Čičmanoch.
Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohy domov, tam, kde sa drevo spájalo. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. Gazdinky väčšinou zdobia domy podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch. Ornamenty premaľujú vždy, keď začínajú blednúť.
Kostol Nájdenia svätého kríža
Z murovanej architektúry stojí za pozornosť barokový kostol zasvätený Nájdeniu sv. Kríža, ktorý bol postavený na základoch staršej stavby - pravdepodobne zvonice s modlitebňou, o čom svedčí správa o zvone z roku 1588. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár postavený okolo roku 1798. Pôvodný obetný stôl bol v roku 1810 nahradený stolom z tvrdého materiálu. Kazateľnica bola obstaraná z Tužiny v roku 1802 a bočný oltár Panny Márie bol vybudovaný v roku 1803.
V hornej časti obce sa zachoval zemepanský kaštieľ v barokovo - klasicistickom štýle z konca 18. storočia, ktorý slúžil pre potreby správcu, majerských úradníkov a zemepána. Súčasťou kaštieľa bola stodola, ovčiareň, stajňa a krčma. Dnes je tu hotel, reštaurácia a hostinec.
Kostol Nájdenia svätého kríža v Čičmanoch.
Ľudový odev a kultúra
Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian.
Z obce pochádza hudobný skladateľ a muzikológ prof. Jozef Kresánek, akad. maliarka Matilda Čechová a ľudový rezbár Vít Pieš, ktorých významná časť tvorby je venovaná rodnej obci.