História a Založenie
Prvé snahy o postavenie nového kostola, ktorý by niesol Ježišovo meno, sa objavili v roku 1540, keď do Ríma prišiel svätý Ignác z Loyoly. Zakladateľ nového rádu - Jezuitov, potreboval kostol, ktorý by vyhovoval tak dôležitému spolku. Začal zbierku, ktorá mala pokryť výdavky, no len získať všetky nutné povolenia mu trvalo 10 rokov. Po dvoch nevydarených pokusoch o postavenie, pričom boli vždy položené základy kostola, a 8 rokoch sa konečne začalo so stavbou.Kostol navrhol architekt Jacopo Barozzi, známy ako Vignola, a fasáda je postavená podľa návrhu architekta Giacoma della Portu, ktorý po Vigolovej smrti pracoval na stavbe.
Kostol Il Gesu (Zdroj: wikimedia commons)
Architektonické Črty Kostola Il Gesu
Barokový kostol má klasický pôdorys kríža a harmonickú fasádu. Nad miestom, kde sa kríž spája, je postavený dóm. Kostol má mnoho kaplniek a oltárov, ktoré sú plné fresiek.Kostol má v pôdoryse tvar latinského kríža s centrálnou kupolou nad miestom kríženia pozdĺžneho a priečneho ramena. Architektonicky je kostol jednoloďovou stavbou s priečnym transeptom, pričom loď je po bokoch členená na každej strane štvoricou malých kaplniek.
Priečelie kostola, členené horizontálne i vertikálne, zaujme svojím umeleckým stvárnením a prísnou symetrickosťou. Nápadné je najmä horizontálne členenie na dve poschodia oddelené širokým trámom, nesúcim nápis s menom mecenáša stavby. Druhému, nahor sa zužujúcemu poschodiu, ukončenému trojuholníkovitým štítom, dominujú po stranách umiestnené výrazné volúty. Rovnako ako horné tak i dolné podlažie je vertikálne delené pilastrami a stĺpmi. Tri brány sú od okolitého terénu výškovo oddelené mohutným schodiskom. Nad strednou je reliéfne stvárnený znak jezuitskej rehole.
Interiérová Výzdoba a Fresky
Ešte väčší duchovný a umelecký zážitok získa návštevník v interiéri kostola. Monumentálna výzdoba je reprezentovaná predovšetkým impozantnými stropnými freskami, patriacimi k vrcholným prácam neskorobarokovej sakrálnej výmaľby. Vďaka doporučeniu slávneho sochára a architekta Gian Lorenza Berniniho fascinujúcu freskovú výzdobu klenieb vytvoril jeho priateľ Giovanni Battista Gaulli, známy i pod menom Baciccio.Najznámejšia je freska Giovanniho Battistu Gaulliho, známeho aj ako Baciccia, ktorá sa volá Víťazstvo svätého mena Ježišovho a je druhá najhonosnejšia v Ríme, hneď po freske v Sixtínskej kaplnke.
Baciccio, Triumf mena Ježišovho, 1676 - 1679, stropná freska v centrálnej lodi
Baciccio začal na výzdobe pracovať v roku 1672. Ako prvá vznikla freska v kupole zachytávajúca umelcovu predstavu o raji. Témou fresky na strope hlavnej lode je oslava Ježišovho mena a velebenie jeho spásneho diela: pred jeho slávou padá na kolená celý vesmír - a záleži na každej bytosti, či bude spasená. Všetci, ktorí mu uverili budú zachránení; tí, ktorí sú ovládaní hriechom budú zatratení (ožarujúce Božie svetlo ich oslepuje). Umelec poňal strop ako jednoliaty priestor bez okrajového rámca - postavy akoby prečnievali cez obkladanú klenbu chrámu; vzniká tak ilúzia otvorenej oblohy s víziou nebeských zástupov oslavujúcich Ježišovo meno, pričom zatratené duše sa rútia do tmy.
Interiérové Kaplnky
Súčasťou centrálnej lode je osem postranných kaplniek (po štyroch na každej strane). Vľavo sú to kaplnky: Kaplnka svätého Františka Borgiu, Kaplnka Svätej rodiny, Kaplnka Najsvätejšej Trojice a Kaplnka Panny Márie na ceste. Prvou kaplnkou na pravej strane je Kaplnka svätého Ondreja, druhou kaplnkou je kaplnka zvaná Capella della Passione.Oltár svätého Ignáca z Loyoly
Hrobka a oltár svätého Ignáca sa nachádzajú v ľavom krídle. Pod dozorom umelca Andrea Pozzoa na nej pracovalo viac ako 100 ľudí. Pomocou vzácnych kovov a nevšedných materiálov tu vytvorili skvost barokovej architektúry.Okrem hlavného oltára, pochádzajúceho až z 19. storočia, umelecky i historicky hodnotnejšie sú oltáre v transepte kostola. Oba patria prvým svätcom jezuitského rádu - vľavo svätému Ignácovi z Loyoly a vpravo svätému Františkovi Xaverskému. Oltár svätého Ignáca z Loyoly nad hrobom tohto svätca vytvoril v rokoch 1696 - 1700 jezuitský mních Andrea Pozzo. Pôvodná monumentálna socha tohto svätca zo striebra bola dielom francúzskeho umelca Pierra Le Grosa. V roku 1798 však bola socha roztavená; dnešná pochádza z rokov 1803 - 1804 z dielne Antonia Canovu.
Význam pre Barokové Chrámy
Za 1. barokovú stavbu sa považuje jezuitský kostol Il Gesú v Ríme, postavený Giocomom Vignolom. Táto stavba sa stala vzorom pre výstavbu ďalších jezuitských kostolov. Vignola a della Porta sú považovaní za architektov Tridentského koncilu. Boli majstrami v navrhovaní funkčných, krásnych a umelecky jedinečných sakrálnych stavieb.Kostol je príkladom stavieb, ktorých povesť prekročila nielen hranice mesta, ale aj štátu. Vďaka činnosti jeho zakladateľov sa stal známym takmer na celom svete. Z architektonického hľadiska predstavuje del Gesù vzorový model kostolov postavených v tzv.
| Architekt | Významné Prvky |
|---|---|
| Giacomo Vignola | Základný pôdorys kostola |
| Giacomo della Porta | Fasáda kostola |
| Giovanni Battista Gaulli (Baciccio) | Fresky v interiéri, vrátane "Víťazstva svätého mena Ježišovho" |
| Andrea Pozzo | Oltár svätého Ignáca z Loyoly |
tags: #kostol #najsvatejsieho #mena #jezis #rim