Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na bratislavských Kramároch sa nachádza pri komplexe zdravotníckych zariadení na Klenovej ulici.
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch
Úmysel postaviť kostol na Kramároch prejavili ako prví už v máji 1991 dominikáni J. Gabura, R. Klepanec, A. Husovský. Po nich prebrala túto úlohu Kongregácia bratov Tešiteľov v Mariánke (V.F. Vaľa). Napokon poverením zo dňa 30. júla 2002 sa investorom stala Farnosť na Teplickej ulici v Bratislave s koordinátorom stavby vdp. Jánom Hudecom. Kostol mal slúžiť nielen ľuďom na Kramároch, ale aj v zdravotníckych zariadeniach v jeho okolí (v ktorých je asi 2500 lôžok).
Výstavba a posviacka
Základný kameň kostola bol posvätený podvečer dňa 29. septembra 2002 na Klenovej ulici. Kostol sa začal stavať v októbri 2002 a vysvätený bol 10. decembra 2005. Posviacku uskutočnil bratislavsko-trnavský arcibiskup a metropolita Ján Sokol. Navrhli ho Ľubomír Peráček a Juraj Molnár. Autormi interiéru kostola sú Ing. arch. Otto Novitzký a Mgr. Art. Iveta Bencová. Stavba bola financovaná Arcibiskupským úradom v Trnave, mestskou správou Nové mesto, sponzormi a veriacimi v celkovej sume 40 mil. slovenských korún (1,32 mil. Eur).
V tomto čase od 5. 6. do 13. 6. 2021 vo farnosti na Kramároch prebiehajú ľudové misie, ktoré vedie P. Michal Zamkovský v pozvánke na misie hovoril: „Vieme, že bratislavské Kramáre boli v poslednom čase dosť v centre pozornosti. Sú tam veľké nemocnice, je tam Ministerstvo zdravotníctva SR a iné zdravotnícke inštitúcie, ktoré prechádzali veľkou skúškou. Je to akoby srdce nášho zdravotníctva.
Architektonický kontext a inšpirácie
Ján Bahna, ktorý je jedným z architektov, ktorí riešili kostol na Machnáči, povedal: „Architektúra kostola je spoveďou jeho tvorcu, ale aj vizitkou cirkvi.
Predstavme si aj ďalšie moderné sakrálne stavby v Bratislave a okolí:
- Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave na Bartókovej ulici, ktorej aula slúži aj ako kostol pre verejnosť a študentov. Budovu projektovali architekti Ján M. Bahna, Gabriel Drobniak a kolektív.
- Kostol sv. Alžbety, známy aj ako Modrý kostolík na Bezručovej ulici v Bratislave.
- Farský kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Miletičovej ulici, ktorý navrhla manželská dvojica architektov Weberovcov.
Tieto tri kostoly majú spoločného menovateľa v tom, že sú priestorovo úsporné, hutné, vyvolávajú pocit istoty a pevnosti, a v tom je ich monumentálnosť. Mesto nemá veľa miesta na sakrálne novostavby, ktoré potrebujú „veľký plac“. Architekti si s tým musia poradiť a tí, ktorí stavali bratislavské nové kostoly, to dokázali (Kostol na Kramároch je od Juraja Molnára a Ľubomíra Peráčka, kostol v Karlovej Vsi od švajčiarskeho architekta Justusa Dahindena a kostol na Machnáči realizovali architekti F. Zbuška, J. M. Bahna, J. Toma a M.
Podobne pôsobí aj kostol saleziánov na Miletičovej ulici, blízko trhoviska, ktorý je tiež známym bratislavským chrámovým punktom. Okolo kostola prúdi život, jazdia autobusy, električky, ponáhľajú sa ľudia. Kostol sa v tomto ruchu vyníma, jemu svedčí. Saleziánsky kostol je totiž komplexom budov, kde sa realizujú rôzne činnosti.
Troška iná šálka kávy je kostol vo Vígľaši. Je od dvojice architektov, ktorých sme už spomínali v súvislosti so saleziánskym kostolom. Ada a Marian Weberovci, ktorí žijú vo Švajčiarsku. Ich práce sú považované za najlepšie v oblasti moderných sakrálnych stavieb. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši je po kostole saleziánov na Miletičovej ulici v Bratislave (1997) a Kláštore Milosrdných sestier sv. Sami o ňom povedali: „Pri oslavách 600. výročia obce v roku 1993 sa u veriacich umocnila túžba postaviť kostol, ktorého základný kameň posvätil už 22. apríla 1990 svätý otec Ján Pavol¤II. Nedeľné bohoslužby bývali od roku 1990 v kinosále, alebo veriaci dochádzali do farského kostola vo Zvolenskej Slatine. V lete 1998 sme dostali ponuku navrhnúť vo Vígľaši kostol. Navrhli sme kompaktný objekt kostola s hlavným akcentom na čelnú fasádu s integrovaným veľkým krížom a zvonicou. Z tohto vyjadrenia vidno, ako architekti k riešenou pristupujú - chcú nájsť niečo typické len pre tú jedinú stavbu, niečo odlišujúce. Schody sú krásny symbol povznesenie ducha a v architektúre sa s nimi dá vynaliezavo pracovať. Weberovci to potvrdili - schodisko pôsobí monumentálne, povýšilo vstup do kostola, akoby človek kráčal na kopec. Zabudne sa pri tom na obyčajný priestor, na ktorom kostol stojí.
Na projekte duchovného chrámu sa dá tvorivo uvoľniť, zároveň však treba myslieť na tradíciu a technické nároky. Mnohí ľudia nemajú radi pojem moderný kostol, ale je to asi len predsudok. Iste, čas je najväčší majster a keď sa o niečom povie, že to má vyše štyristo rokov, tak každý ide do kolien. Ale svoj pôvab a zmysel majú aj nové kostolíky.
Okrem sakrálnych stavieb postavených z kameňa, tehál a iných pevných materiálov si pripomeňme aj tie drevené. Napríklad, drevený kostolík v Ladomirovej pri Svidníku je známy aj tým, že pôvodne bol postavený bez použitia jediného klinca. Drevený kostolík so zvonicou z roku 1742 je zasvätený archanjelovi Michalovi. Keď sa človek priblíži k takému to objektu, zostáva mu už len ochkať. Ozaj je to krásne, ozaj je to zázračné! Nie nadarmo sa hovorí, že boh je v každom z nás, lebo toto museli stavať samotní bohovia. Okrem stavebnej dômyselnosti je neuveriteľná najmä krása, ktorú vytvorili. Aký cit ich viedol, že všetko tak vkusne vymysleli, zladili, vycifrovali a „vymakali“? Je to útulné, pomerne malé, a predsa monumentálne. Oblým vežiam sa hovorí nežne makovičky a sú zo šindľa. Ktosi sa maznal s drevom.
A na záver je tu ešte Žehra, presnejšie Kostol Ducha Svätého v Žehre, ktorý bol v roku 1993 zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť zápisu Spišský hrad. Kostol vznikol v rokoch 1245 - 1275 v opevnenom areáli na miernom kopci nad dedinou. Na obzore sa dobre vyníma aj jeho zvláštna cibuľovitá vežička, ktorá stojí akoby na stračej nôžke. V kostole sú vzácne fresky a na objekt sa chodia dívať ľudia z celého sveta.
tags: #kostol #najsvatejsieho #srdca #jezisovho #krmare