Kostol Nanebovstúpenia Pána v Jeruzaleme: História, opis a význam

Vydajte sa s nami na cestu po stopách Ježiša Krista v Jeruzaleme. Preskúmame históriu a význam Kostola Nanebovstúpenia Pána a prejdeme si slávnu Via Dolorosa, Cestu bolesti, ktorou kráčal Ježiš na Golgotu.

Kaplnka Nanebovstúpenia Pána v Jeruzaleme.

Nanebovstúpenie Pána: Biblický kontext

Podľa evanjelia sv. Lukáša, vzkriesený Ježiš vysvetľuje apoštolom, že židovské sväté písma predpovedali nielen jeho smrť, ale aj zmŕtvychvstanie. Po tom všetkom sa ukázal niekoľkým stovkám osôb a o 40 dní bol, podľa výpovede týchto svedkov, vzatý do neba (Lukáš. ev. 24,51).

Štyridsať dní Ježišovho nového života nie je zdokumentovaných svätopiscami tak, aby uspokojili dostatočne našu zvedavosť. Sériu dôkazov začína hneď po svojom zmŕtvychvstaní, keď musí svojich učeníkov - a cez nich aj nás presvedčiť o svojej „fyzičnosti“: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám.” Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.

Vzkriesený Ježiš nadväzuje so svojimi učeníkmi priame vzťahy: dáva sa im dotýkať a jedáva s nimi. Tým ich vyzýva, aby uznali, že nie je duch, ale hlavne, aby sa presvedčili, že vzkriesené telo, s ktorým sa im ukazuje, je to isté, ktoré bolo umučené a ukrižované, lebo ešte nesie stopy jeho umučenia.

Ale toto pravé a skutočné telo má zároveň aj nové vlastnosti osláveného tela: už sa nenachádza obmedzené v priestore a čase, ale sa môže stať prítomným, kde Ježiš chce a kedy chce, lebo jeho ľudská prirodzenosť už nemôže byť zadržaná na zemi, ale patrí iba do božskej sféry Otca.

Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom a nebom, kde odvtedy sedí po pravici Boha. Nanebovstúpenie Krista znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha, odkiaľ znova príde, ale ktorá ho zatiaľ ukrýva pred očami ľudí.

Olivová hora a miesto Nanebovstúpenia

Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané vrcholku na Olivovej hory. Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614. Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba.

Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes.

Krížová cesta a Via Dolorosa

Via Dolorosa - Prejdime spolu Ježišovu historickú bolestnú cestu, ktorou kráčal od Pilátovho sídla na vrchol Golgoty. Imitácií Krížových ciest je na svete veľa, táto jediná je však pravá. Veď práve tu Ježiš niesol svoj kríž z miesta utrpenia na miesto ukrižovania, tu kráčal od Piláta na Golgotu.

Slávna cesta Via Dolorosa, alebo po našom Cesta bolesti, Cesta utrpenia, či Cesta smútku, vinie sa uličkami Starého mesta v dĺžke 600 metrov. Za dve tisícky rokov sa Jeruzalem zmenil k nepoznaniu, no silný emotívny a religiózny náboj má cesta stále. Na ceste, ktorá končí ukrižovaním, niet dôvodu na radosť. Dnešná podoba Via Dolorosa sa zrodila až v 15. storočí.

Niektoré jej zastavenia sa spomínajú v Jánovom, Matúšovom, Lukášovom, či Marekovom evanjeliu, ostatné sú len produktom tradície. Ich postup aj príbehy, s ktorými sa spájajú, sú rovnaké, ako ich vidíme na stenách našich kostolov, či čítame o nich v modlitebných knižkách. Zastavenia krížovej cesty sa stali súčasťou kostolov až v 17. storočí, najprv len vo františkánskych kostoloch. Od roku 1862 ich po povolení pápeža Innocenta XI. zaviedli do všetkých katolíckych kostolov. Veriaci prichádzajúci do Jeruzalema sa na Krížovej ceste stotožňujú s Ježišovým utrpením.

Každý piatok sa na Via Dolorosa koná slávnostná procesia, ktorá začína o 15 hodine v kláštore františkánov.

Zastavenia Krížovej cesty

Poďme prejsť jej štrnástimi zastaveniami spolu:

1. Prvé zastavenie - Ježiš je odsúdený k smrti: V areáli dnešnej moslimskej školy, Omarovej madrasy, ležiacej na Via Dolorosa oproti františkánskemu kláštoru, sa údajne nachádzala v minulosti rímska pevnosť, v ktorej sa odohral Ježišov súd.
2. Druhé zastavenie - Ježiš dvíha na bedrá kríž: Vo františkánskom kláštore stoja vedľa seba hneď dva kostoly. Kostol Bičovania pripomína miesto, na ktorom rímski vojaci Ježiša zbičovali a dali mu na hlavu tŕňovú korunu predtým, ako sa vydal na poslednú cestu. Druhým kostolom vo františkánskom kláštore je kostol Odsúdenia a uvalenia kríža. Pripomína miesto, kde Ježiš zdvihol kríž a nastúpil na cestu ku Golgote.
3. Tretie zastavenie - Ježiš po prvýkrát padá pod svojim krížom: Na mieste, na ktorom Ježiš po prvýkrát spadol pod ťarchou kríža, stojí poľská katolícka kaplnka, postavená arménskou cirkvou v 15. storočí. Nad vstupom vidíme mramorový reliéf padnutého Ježiša.
4. Šieste zastavenie - Veronika utiera Ježišovi tvár: Na tomto mieste pristúpila k Ježišovi žena menom Veronika a utrela mu vreckovkou spotenú a skrvavenú tvár. V roku 1883 zakúpila gréckokatolícka cirkev ruinu z 12. storočia a postavila na nej Kostol sv. Veroniky.
5. Siedme zastavenie - Ježiš po druhýkrát padá pod krížom: Oltár malej františkánskej kaplnky z 15. storočia, ktorá vyznačuje miesto, na ktorom padol Ježiš pod krížom po druhýkrát. Kaplnka stojí na jednej z najrušnejších uličiek Starého mesta.
6. Ôsme zastavenie - Ježiš hovorí k ženám jeruzalemským: Za Ježišom sa tiahol dav žien, ktoré nariekali. Ježiš sa k nim otočil a povedal: "Dcéri jeruzalemské, nado mnou neplačte! Plačte nad sebou a svojimi deťmi!". (Luk. 23, 27-28). Toto zastavenie označuje kameň v múre gréckopravoslávneho kláštora.

Via Dolorosa - 7. a 8. zastavenie.

Ďalšie zastavenia na Krížovej ceste sa nachádzajú priamo pod strechou Chrámu Božieho hrobu. Chrám Božieho hrobu bol do dnešných rozmerov postavený križiakmi v 11. storočí. Chrám tak zastrešuje miesto Ježišovho utrpenia, ale tiež uloženia do hrobu. Nachádza sa tu posledných päť zastavení Krížovej cesty, z ktorých jedno je práve miesto na Golgote (oltár s krížom zasadeným do veľkej skaly), ďalšie je miesto, kde bolo Ježišovo telo pomazané pred pohrebom (v podobe kamennej platne, ktorá sa pomazáva vonnými olejmi) a tiež kaplnka, ktorá stojí okolo miesta možného Ježišovho hrobu.

9. Dvanáste zastavenie - Ježiš umiera na kríži: Dvanástym zastavením je miesto ukrižovania. Je to grécka pravoslávna kaplnka, ktorej oltár stojí na Golgote.
10. Štrnáste zastavenie - Ježiš je uložený do hrobu: V rotunde (Anastasis) sa nachádza Hrob Ježiša Krista. Mramorová kaplnka má dve miestnosti. V tej prvej sa nachádza Anjelský kameň. Verí sa,že ide o fragment z balvanu, ktorým bol privalený vchod do Ježišovej hrobky. V druhej, o čosi menšej miestnosti, sa nachádza samotná hrobka.

tags: #kostol #nanebovstupenia #pana #v #jeruzaleme